Okupované Československo Film Czechoslovakia 1968 získava Oscara

Film Czechoslovakia 1968 získava Oscara
Bratislava 22. augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta. Na snímke Štúrova ulica a Námestie SNP. Foto: archív TASR
V roku 1970 získal Oscara dokument o Československu. Pozrite si ho.
4 minúty čítania 4 min
Vypočuť článok
Okupované Československo / Film Czechoslovakia 1968 získava Oscara
0:00
0:00
0:00 0:00
Róbert Csere
Róbert Csere
Pravidelne spolupracuje s médiami od 90. rokov. Získal veľa prestížnych svetových ocenení za svoju tvorbu vizuálneho žurnalistu. Dlhodobo navštevuje a fotografuje terajšie i bývalé konfliktné oblasti.
Ďalšie autorove články:

Fototéma Maďarsko vyrazilo prvú tehlu z Berlínskeho múru, železnú oponu v Československu strhli ako prví Bratislavčania

Tvár maďarského povstania v roku 1956 Keď časopis s portrétom dievčaťa na obálke vyšiel, už bolo zabité sovietskou armádou

Fototéma Taliansko: Goethe je stále in, dnes by fotil smartfónom

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Československo získalo cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za najlepší cudzojazyčný film dva razy, prvýkrát za Obchod na korze v roku 1966 a potom za Ostře sledované vlaky v pamätnom roku 1968, v roku Pražskej jari a invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Po roku 1969 bol film Obchod na korze ako následok emigrácie jeho režiséra Jána Kadára zakázaný. Robili sa čistky, nastúpila normalizácia.

Názov spoločného štátu Čechov a Slovákov bol na odovzdávaní Oscarov vyrieknutý tretíkrát v roku 1970, keď si filmári z rúk Freda Astaira odniesli sošku za najlepší krátky dokumentárny film Czechoslovakia 1968. Dokument rok predtým nakrútili Denis Sanders a Robert M. Fresco na objednávku Informačnej agentúry Spojených štátov ako propagandistický film.

V asi štvrťhodinovej snímke divák nahliadne do zostručnených dejín Československa od konca prvej svetovej vojny cez nástup nacistov až po sovietsku okupáciu v roku 1968. Film sa končí pohrebom študentky Margity Dany Košanovej, pätnásťročnej obete streľby sovietskych vojakov v prvý deň okupácie, ktorú zasiahla guľka na schodoch budovy Univerzity Komenského v Bratislave. Pod hudbu sa podpísal Charles Bernstein, počuť aj spev Karla Gotta v jeho vtedy aktuálnej piesni Pouťový triky.

Americký film Czechoslovakia 1968 režisérov Denisa Sandersa a Roberta M. Fresca, ktorý v roku 1970 získal v kategórii krátky dokumentárny film Oscara

V denníku The New York Times sa vtedy v súvislosti s oceneným filmom Czechoslovakia 1968 zamýšľajú nad americkou propagandou a Informačnou agentúrou Spojených štátov. Poznamenávajú, že aj rozhlasová organizácia Hlas Ameriky spolu s Rádiom Slobodná Európa a Rádiom Liberty sa snažia iba umiestniť fakty do kontextu pravdy. Pritom pripúšťajú, že propaganda má zlú konotáciu, ak sa používa na zlé účely. Cieľom je dostať pravdu k ľuďom pod útlakom.

Uvažujú tiež o tom, aký účinný by mohol byť sovietsky propagandistický film o streľbe na študentov na Kentskej štátnej univerzite v Ohiu, kde v tom čase Národná garda zastrelila štvoricu neozbrojených študentov a viacerých zranila na protivojnovej demonštrácii. Denníku chýba aj film od americkej agentúry o britských vojakoch, ktorí strieľali na demonštrantov za občianske práva v Severnom Írsku.

V roku 1971 získala Oscara za najlepší krátky dokumentárny film snímka Rozhovory s veteránmi z Mỹ Lai. V roku 1968 v dedine Mỹ Lai americkí vojaci zabili stovky neozbrojených vietnamských civilistov. Pred smrťou boli niektoré obete znásilnené, zbité, mučené, zohavené alebo pobodané. Telá niektorých povraždených boli vojakmi znetvorené. Išlo o najväčší známy vojnový zločin amerických vojsk počas vojny vo Vietname.

Masaker bol známkou toho, že aj vojaci demokratických krajín sú schopní tých najbrutálnejších vojnových zločinov rovnako ako príslušníci ozbrojených síl nedemokratických režimov. Vyššie vojenské velenie, ako aj mnohé oficiálne miesta masaker úplne ignorovali alebo sa ho snažili utajiť.

Britská rocková skupina Uriah Heep v roku 1971 vydala album Look at Yourself. Obal dlhohrajúcej platne tvoril reflexné fóliové „zrkadlo“, ktoré skresľovalo obraz osoby, ktorá sa naň pozerala. Obal by som bol dal aj americkému vojakovi z vietnamskej dediny Mỹ Lai a aj sovietskemu vojakovi spred univerzity v Bratislave, aby sa pozreli na seba. Jeden aj druhý by boli uvideli svoju deformovanú podobu.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Pražská jar 1968
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť