KOMENTÁR: Figeľov byt - radšej pravidlá ako etika

Ide o večný spor spoločenských vied: potrebujeme najskôr pravidlá, ktoré naučia etickému správaniu sa alebo etiku, ktorá vytvorí pravidlá. Na Slovensku etika nefunguje. Ešte dlho budeme potrebovať hrubé podrobné zákony a pravidlá na každú situáciu.

Problémom bytu Jána Figeľa v bratislavskom Starom meste sú nejasné pravidlá. Byty majú samosprávy dvojaké: komerčné a sociálne. Tie sociálne dostávajú ľudia, ktorí sú v núdzi. Na prideľovanie sociálnych bytov sú v zásade dva spôsoby s početnými obmenami. Tým prvým je žrebovanie po splnení základných kritérií, napr. počet nezaopatrených detí, príjem na člena rodiny, atď. V prvom kole sa záujemcovia kvalifikujú do užšieho výberu, potom rozhodne žreb. Tento prístup vychádza z predpokladu, že je nemožné rozhodnúť, či sociálny byt potrebuje viac rodina s tromi malými deťmi a chorou babičkou alebo s piatimi deťmi a nezamestnaným otcom.

V niektorých krajinách to ale robia inak: uchádzačov obodujú tak ako u nás posudkoví lekári určujú mieru trvalej invalidity. Chýbajúca noha je z tohto hľadiska viac ako chýbajúca ruka. Tento spôsob určí presné poradie uchádzačov a tí potom získavajú podľa objektivizovaných kritérií obecný sociálny byt. Nijaké poradovníky – tie sú socialistickým prežitkom, keď sa inštitút poradníkov uplatňoval na všetko, lebo ničoho nebolo. Takéto byty ale nemajú štyri izby a úžitkovú plochu menšieho rodinného domu ako Figeľov staromestský.

“Prvé prikázanie nielen kresťanského politika znie: prijať jasné pravidlá, aby boli rozhodnutia obhájiteľné.” Zdieľať

Druhý typ sú komerčné byty. Ich prideľovaním samosprávy nič neriešia, len ich predávajú ako prebytočný majetok. Rovnako ako nepotrebný muničný sklad zdedený po armáde alebo nevyužitú budovu po zrušenej škole. Súťažou, ktorá objektívne stanoví jeho skutočnú (trhovú) hodnotu. Najlepšie dražbou.

Akási komisia akosi rozhodla a Ján Figeľ dostal byt najskôr do nájmu, potom využil zákonnú možnosť odkúpiť ho. Bol Figeľ sociálny prípad? Mal teda na takýto byt nárok? Ak áno, na základe akých kritérií komisia rozhodla? Ak to nebol sociálny byt, prečo komisia? Ak to bol komerčný byt, prečo nerozhodla o nájomcovi nejaká forma súťaže? Ako prišla mestská časť na takú cenu? Prečo polovicu odpustila? Či to všetko len preto, lebo išlo o náčelníka vládnucej svorky?

To sú legitímne otázky a zatiaľ na ne neodzneli uspokojivé odpovede. Možno ani neexistujú. V tom čase to možno nevyzeralo byť dôležité... Prvé prikázanie nielen kresťanského politika preto znie: prijať jasné pravidlá, aby boli rozhodnutia obhájiteľné.

Ivan Rončák
Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo