Šéfka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Niektoré obce nie sú za Odkaz pre starostu ochotné platiť ani dvadsať eur mesačne

Veronika Jursová Prachárová je výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (Slovak Governance Institute – SGI).

Jedným z projektov SGI bol od roka 2010 až do konca roka 2025 Odkaz pre starostu – nástroj pre samosprávy a ich obyvateľov –, prostredníctvom ktorého je možné nahlasovať podnety upozorňujúce na problémy vo verejnom priestore. Od začiatku tohto roka portál spravuje občianske združenie Slovensko.Digital.

Za pätnásť rokov fungovania Odkazu pre starostu sa na portáli zaregistrovalo viac ako 50-tisíc používateľov a vďaka ich podnetom sa podarilo vyriešiť viac ako 100-tisíc problémov.

V roku 2025 prešiel projekt viacerými zmenami. Zanikla mobilná aplikácia, webová stránka bola technicky zlepšená a služba sa stala pre samosprávy spoplatnenou – za sumu od 20 eur mesačne.

V dôsledku toho od spolupráce odstúpili približne tri štvrtiny z takmer stošesťdesiatich dovtedy zapojených samospráv vrátane niekoľkých bratislavských mestských častí.

Prvého januára tohto roka ste projekt Odkaz pre starostu odovzdali občianskemu združeniu Slovensko.Digital. Prečo ste sa tak rozhodli?

So Slovensko.Digital sme dlhodobo spolupracovali na zlepšení technického riešenia Odkazu pre starostu, pretože bolo už veľmi zastarané. Programátori nám sami hovorili, že lepia potápajúcu sa loď a potrebujeme nový motor. Niečo, čo by odrážalo potreby súčasných používateľov a napredujúce technológie.

Spravili sme prieskum medzi rôznymi organizáciami vrátane Slovensko.Digital a toto združenie prinieslo najlepšie možné riešenie, ktoré spolupracovalo s tým už existujúcim. Zároveň sme to boli schopní zafinancovať z grantu, ktorý sme dostali od Nadácie Pontis v roku 2024.

Čo bolo obsahom toho grantu?

Zlepšenie technického riešenia, školenia pre samosprávy, aby s ním vedeli pracovať, ako aj workshopy pre stredné školy, ktoré sa týkali vzdelávania v oblasti právomocí samospráv. Od učiteľov sme totiž dostávali spätnú väzbu, že mládež je ochotná zapájať sa do vecí verejných, ale nerozumie základným princípom: nevie, aké majú samosprávy právomoci, preto má niekedy prehnané očakávania. V tejto aktivite sme spolupracovali s Ústavom verejnej politiky.

Nevznikol problém v súvislosti s tým, že ste dostali peniaze na technické zlepšenie Odkazu pre starostu a následne ste ho zadarmo odovzdali inému subjektu?

Konzultovala som to s Nadáciou Pontis a oni s tým nemali problém. Vec sa, žiaľ, mala tak, že sme boli v extrémnej strate, keďže to, čo sme priniesli samosprávam na Slovensku, sa nestretlo s takou odozvou, akú sme očakávali. Pokiaľ by Odkaz pre starostu zostal pod SGI, tak by sme nedokázali finančne zabezpečiť jeho pokračovanie.

Z čoho ste Odkaz pre starostu financovali doteraz?

Z grantov, no okrem toho sme samosprávam ponúkali dve verzie Odkazu pre starostu, pričom súčasťou tej vyššej boli aj určité IT služby pre samosprávy. Táto verzia bola spoplatnená. Tento finančný model však už vzhľadom na potrebu zlepšenia technického riešenia nebol udržateľný.

Uchádzali ste sa o finančnú podporu od štátu?

Skúšali sme všetko. Už to malo krachnúť asi päťkrát, ale vždy sme našli nejaký grant na to, aby sme to udržali, no nejde to tak donekonečna.

A čo podpora od samospráv?

S výnimkou platieb za vyššiu verziu Odkazu pre starostu sme sa o financie od samospráv neuchádzali, lebo by to mohlo viesť ku konfliktu záujmov. Iba raz sme získali prostriedky prostredníctvom grantu Nadácie mesta Bratislavy.

Aká bola strata Odkazu pre starostu?

Osemtisíc eur ročne, pričom neboli vyhliadky, že by sa to malo v najbližšej budúcnosti zlepšiť. Zapojené samosprávy totiž neboli ochotné za tento produkt platiť, respektíve platiť vyššie sumy. Niektoré neboli ochotné platiť ani dvadsať eur mesačne, aby mohli získavať podnety od občanov v triedenej podobe a s moderovanými diskusiami. Nehovoriac o tom, že Odkaz pre starostu je značka nezávislosti a istej kvality, keďže funguje už pätnásť rokov a vybudovala si meno.

Koľko ľudí pracovalo pre Odkaz pre starostu?

Reálne jeden človek na plný úväzok a okrem toho do tridsať administrátorov, ktorí pre projekt pracovali ako dobrovoľníci. Problém však nastal, keď nám začali postupne odchádzať, a tomu jedinému zamestnancovi tak stúpal objem práce, pričom okrem toho mal na starosti aj komunikáciu so samosprávami, s programátormi a externými spolupracovníkmi.

Aké boli vaše mesačné finančné náklady?

Tritisíc až štyritisíc eur.

Hovoríte, že niektoré samosprávy nechceli za Odkaz pre starostu platiť ani dvadsať eur mesačne. Nie je to tým, že je pre ne možno nepohodlné, že majú platiť za službu, ktorá kontroluje, či robia dobre svoju prácu?

Lenže je to v záujme verejnosti, ktorá si volí starostov, primátorov a zastupiteľstvá. Odkaz pre starostu je smerom k verejnosti komunikačný nástroj, a ak si samospráva plní svoje úlohy a rieši problémy svojich obyvateľov, tak je to niečo, čo ich dokáže presvedčiť, aby svojich zástupcov opäť zvolili vo voľbách.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Koľko samospráv bolo do služby zapojených pred spoplatnením?

Bolo to 158 samospráv s tým, že mnohé z nich reálne Odkaz pre starostu nevyužívali, lebo šlo o malinké obce, ktorým za rok možno neprišiel ani jeden podnet, ale chceli byť zapojené.

Po spoplatnení zostalo do štyridsať samospráv.

Ktoré najväčšie samosprávy odišli?

V Bratislave okamžite odišla mestská časť Staré Mesto, ale aj Podunajské Biskupice a Záhorská Bystrica. Okrem toho s viacerými slovenskými mestami ešte vedieme komunikáciu o ich zotrvaní či odstúpení od spolupráce.

Odchod Starého Mesta z Odkazu pre starostu je obzvlášť významný, keďže ide o gro hlavného mesta s veľkým počtom podnetov. Akú mesačnú sumu ste si od Starého Mesta pýtali?

Všetkým samosprávam sme ponúkali dve verzie, nižšiu a vyššiu, a suma závisela od počtu obyvateľov. Nižšia verzia znamená, že prechádzame všetky nahlásené podnety, filtrujeme ich a posielame samospráve na e-mail. Niektoré samosprávy to takto vyslovene vyžadovali, no išlo skôr o tie menšie.

Okrem toho sme so Slovensko.Digital vytvorili vyššiu verziu, ktorá zahŕňa celý systém spracovania podnetov, kam si samospráva dokáže integrovať aj podnety, ktoré jej chodia cez sociálne siete, cez e-mail či cez iné komunikačné kanály.

Tak ako všetkým samosprávam, aj Starému Mestu sme dali na výber nižšiu aj vyššiu verziu, pričom za nižšiu sme pýtali 20 eur mesačne a za vyššiu 199 eur mesačne bez DPH. Staré Mesto si nevybralo ani jednu.

Ako zdôvodnili, že už s vami nechcú spolupracovať?

Najprv s nami komunikovali, ale keď som videla ich vyjadrenia v médiách, sťažovali sa tam na starý systém. Napríklad na to, že dostávajú podnety, ktoré sa ich netýkajú. Stávalo sa, že admini, ktorí pracovali v Starom Meste, im preposielali podnety, ktoré mal v kompetencii magistrát hlavného mesta.

To súvisí aj s tým, že strašne veľa podnetov je buď hraničných, teda ich môže riešiť aj mestská časť, aj hlavné mesto, ale mohli sa stať aj ľudské chyby. Toto všetko sme však interne vyriešili a nepovažujem to už za existujúci problém. Dúfam, že spolupráca so Starým Mestom sa opätovne nadviaže.

Ako ste zisťovali, či takéto nejednoznačné podnety mala v kompetencii mestská časť alebo hlavné mesto?

Ručne to zisťoval admin, ale teraz je to už automatizované, takže v novom systéme by taká situácia ani nemala nastať. Respektíve sú prípady, keď si to mestské časti a magistrát pingpongujú, ale to je potom na rozhodnutí dotknutých samospráv, či to budú riešiť.

Čo sa stalo s existujúcimi podnetmi spadajúcimi pod samosprávu, ktorá ukončila s Odkazom pre starostu spoluprácu?

Archivovali sme ich, teda dajú sa dohľadať, ale už sa s nimi nedá nič urobiť, keďže daná samospráva nie je zapojená. Od začiatku sme mali pravidlo, že na Odkaze pre starostu sú len samosprávy, ktoré majú záujem byť doň zapojené, teraz však bude záležať na Slovensko.Digital, ako sa k tomu postaví.

Ak samospráva nechce byť zapojená, s tým skrátka nič nespravíme. Mohli by sme jej posielať podnety, ale nemáme ju ako donútiť, aby reagovala. Odkaz pre starostu je nástroj transparentnosti – ak nejaká samospráva ignoruje určitý podnet desať rokov, verejnosť to má možnosť vidieť a obyvatelia môžu jej vedeniu vystaviť účet.

Prečo vás teda vôbec zaujíma, či samospráva chce byť zapojená alebo nie?

Ak tam nechce byť a my by sme ju bombardovali podnetmi, tak by sme podľa môjho názoru iba prehlbovali konfliktnú situáciu medzi samosprávou a jej obyvateľmi. To nie je naším cieľom.

Koľko podnetov ste archivovali?

Tisíce.

Archivované podnety sú de facto zatvorené, takže sa už nedajú aktualizovať ani komentovať. No tie podnety vytvorili používatelia, ktorí si s tým dali námahu, išli na určité miesto, odfotili situáciu, neraz podnet aj mesiace či roky monitorovali a aktualizovali. V niektorých situáciách sa dokonca našli rôzni používatelia, ktorí spoločne monitorovali ten istý podnet. Nie je trochu podraz voči používateľom Odkazu pre starostu, že ste mnohé takéto podnety zo dňa na deň zavreli?

Môžeme ich hocikedy otvoriť, len na to musí dať zvolenie predmetná samospráva. Jej obyvatelia majú možnosť vytvárať tlak, aby sa spolupráca obnovila.

Mohli ste sa rozhodnúť aj tak, že ak samospráva odstúpila, tak už jej nebudete posielať nové podnety, ale aspoň ponecháte dobehnúť tie existujúce, ktoré vznikli v čase, keď bola zapojená. Nebolo by to úctivejšie k používateľom?

V ideálnom svete áno, ale keď samospráva nechce byť zapojená a povie, že si nepraje dostávať komentáre a e-maily, tak my tu nie sme nato, aby sme na ňu vytvárali nátlak.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Môže vôbec samospráva povedať, že si nepraje dostávať e-maily? Veď to nie sú vaše podnety, ale ľudí, ktorí ich nahlásili.

No za každým jedným podnetom je práca našich ľudí. Reálne sme odpracovali tisíce hodín zadarmo, lebo sme chceli, aby systém fungoval, no už to takto ďalej nešlo. Keď hovoríte, že by bolo voči ľuďom fér, aby takéto podnety ďalej bežali, znamená to, že by sme museli ďalej platiť ľudí, ktorí na tom budú pracovať.

Niektoré samosprávy svoj odchod zdôvodňujú aj tým, že používajú nejaký vlastný systém alebo si vyvinuli vlastnú aplikáciu na evidenciu podnetov. Je podľa vás pre obyvateľa Bratislavy – pričom bežný Bratislavčan sa spravidla pohybuje v niekoľkých mestských častiach – reálne, aby namiesto jedného Odkazu pre starostu používal niekoľko aplikácií: pre každú mestskú časť inú?

Úplne s vami súhlasím a je to jeden z argumentov, prečo si myslím, že by mal Odkaz pre starostu zostať. No druhý a podľa mňa silnejší je, že Odkaz pre starostu je záruka kvality. Za vyriešený podnet označíme len ten, ktorý je reálne vyriešený, a dlhodobo držíme aj také, ktoré vyriešené nie sú.

Samospráva si nemôže len tak povedať, že sa tým nechce zaoberať, lebo sa jej to nehodí. Keď bude aplikácia na nahlasovanie podnetov v rukách tej-ktorej samosprávy, nevieme, akým spôsobom s nahlásenými podnetmi pracuje a ani ktoré zverejní a ktoré nie.

Nehovoriac o tom, že keď samospráva používa systém od nás, nemusí nejaký jej zamestnanec filtrovať podnety, moderovať diskusiu a tak ďalej.

Ako si vysvetľujete, že napríklad Staré Mesto je ovládané tou istou politickou garnitúrou ako mnohé iné bratislavské mestské časti a aj samotný magistrát, no k vašej službe sa postavili rôzne?

Reálne nepoznám dôvody, prečo jedni chceli zostať a iní nie. Jediné informácie, ktoré mám, boli tie z médií.

Okrem samospráv mnohé podnety vo verejnom priestore spadajú do kompetencií iných orgánov, od súkromných firiem cez rôzne inštitúcie až po štát. Dajú sa takéto podnety ešte nahlásiť?

Primárne sme sa usilovali o umožnenie komunikácie medzi samosprávou a jej obyvateľmi. Keď tam bola tretia strana, bola to z našej strany nadpráca, lebo sme chceli, aby sa tie podnety vyriešili. Táto otázka je teda otvorená a bude závisieť od toho, ako sa k tomu postaví Slovensko.Digital.

Obyvateľ však ani nemá šancu vedieť, či napríklad poškodená rozvodná skriňa alebo odkrytý kanál spadá do kompetencie samosprávy alebo iného orgánu. Neuvažovali ste nad tým, že by ste na spoluprácu prizvali aj iné orgány ako samosprávy?

V minulosti sme ich prizývali a snažili sme sa ich zapájať, dokonca niektoré takéto subjekty mali u nás vytvorené používateľské účty. Keď sme však prešli na nový systém, prevážilo rozhodnutie, že máme slúžiť najmä na komunikáciu medzi samosprávami a ich obyvateľmi. Súviselo to aj s tým, že nad takýmito podnetmi admini trávili omnoho viac času ako nad tými, ktoré spadali pod samosprávu.

V júni minulého roka ste zrušili svoju mobilnú aplikáciu a používateľom ste odporučili používať Odkaz pre starostu cez webový prehliadač. Prečo ste sa takto rozhodli?

Mali sme o tom veľmi dlhé diskusie a ja osobne som pôvodne chcela aplikáciu ponechať. Konzultovali sme to s ľuďmi zo Slovensko.Digital, ktorí nám povedali, že nemá zmysel udržiavať aplikáciu, lebo web má už také možnosti ako aplikácie, a teda to pre nás znamená financovať dvakrát to isté.

Zmenil sa nejako po zrušení aplikácie a zavedení nového systému počet nahlasovaných podnetov alebo počet aktívnych používateľov?

Nespozorovali sme zásadné odlišnosti, ale vnímali sme opakujúcu sa kritiku zo strany verejnosti, napríklad že chcú aplikáciu. Vysvetľovali sme im preto, že verzia na webovom prehliadači funguje úplne rovnako ako aplikácia.

V minulom roku ste zaviedli aj limit na desať nahlásených podnetov za tridsať dní na používateľa. Čo bolo dôvodom?

Chceli sme dať možnosť podávať podnety všetkým obyvateľom s tým, že každý podnet dostane rovnaký priestor. Realita však bola taká, že niektorí používatelia dávali aj desiatky podnetov denne, čo samosprávy zahlcovalo a nemali možnosť venovať sa všetkým.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Ak sú podnety opodstatnené, prečo je podľa vás dôležité, či ich podáva jeden aktívny občan alebo rôzni ľudia?

Analyzovali sme tieto podnety, ktoré masovo pridávali konkrétni jednotlivci, a väčšinou neboli úplne relevantné alebo šlo o extrémne sa opakujúce podnety.

Nie je to teda tak, že ste potrestali aktívnych občanov za to, že boli príliš aktívni?

Nevnímam to ako potrestanie, lebo môžu naďalej pridávať podnety, len nie v takej obrovskej miere.

Istý používateľ Odkazu pre starostu, s ktorým som sa rozprával, mi hovoril, že niekedy mal vo zvyku urobiť si výjazd do určitej lokality vyslovene s cieľom nahlasovať podnety, no limity mu znemožnili takéto obchôdzky robiť. Čo by ste mu poradili?

Môže ich dávať postupne. Jednoducho naším cieľom nie je zahlcovať samosprávy. Reakcia samospráv bývala taká, že prestali na podnety reagovať.

SGI každoročne udeľuje v rámci projektu Odkaz pre starostu samosprávam ocenenie Zlaté vedro v rozličných kategóriách – napríklad za komunikáciu –, kde často excelovalo hlavné mesto. Často pritom šlo len o to, že na každý podnet poslalo automatizovanú odpoveď v zmysle, že ďakujú za podnet a evidujú ho, no potom sa s podnetom mesiace nič nedialo.

Hodnotenie efektívnosti riešenia podnetov či komunikácie má presne nastavenú metodiku, ktorú poznajú všetky samosprávy. Keď ony splnia naše kritériá, tak sú podľa toho hodnotené a v komunikácii bola viackrát najlepšia práve Bratislava.

Nebola metodika nastavená nesprávne, keď stačilo poslať automatizovanú odpoveď?

Nebolo to celkom tak. Bolo tam presne špecifikované, čo musí odpoveď obsahovať, a ak to obsahovala, tak sme to vyhodnotili ako spĺňajúce kritériá. Ale aj táto metodika bola predmetom našich diskusií, vyvíjala sa a malo dôjsť k jej zmene, no to už bude taktiež riešiť Slovensko.Digital. Ak teda bude Zlaté vedro vôbec naďalej fungovať.

Bude vám Odkaz pre starostu chýbať?

Áno, ale vnímam, že už sme mu ako SGI nemohli dať viac. Pevne verím, že Slovensko.Digital ho posunie ďalej a aj bude mať finančné prostriedky, a to nielen na jeho udržiavanie, ale aj rozvoj.