Zmeny pre cirkevné a súkromné školy Čo si myslia o Druckerových ústupkoch a v čom podľa analytikov nehovorí minister pravdu

Rokovania o kontroverznej zmene financovania súkromných a cirkevných škôl pokračovali aj v uplynulých dňoch. Minister školstva Tomáš Drucker sa stretol so zástupcami súkromných škôl aj s katolíckymi biskupmi.

Finálna dohoda o návrhu, ktorý spustil vlnu nevôle, zatiaľ nie je na stole. Drucker iba ocenil konštruktívnu diskusiu, v ktorej chce pokračovať. „Naším cieľom je nájsť kompromisné riešenia tak, aby pripravované zmeny boli prijateľné pre všetky strany,“ uviedol po jednom z rokovaní.

Minister minulý týždeň v rozhovore pre Postoj avizoval ústupky, ktoré si vie voči súkromným a cirkevným školám predstaviť. Zisťovali sme, čo si o nich ich zástupcovia myslia.

Čo navrhuje Drucker pre neštátne školy

Ministerstvo dáva v návrhu súkromným a cirkevným školám na výber dva modely:

• Prvým je, že sa stanú tzv. verejnými poskytovateľmi výchovy a vzdelávania. Zapoja sa do verejných školských obvodov, čo znamená, že pod ne budú spadať oblasti mesta, z ktorých musia zobrať deti. Doposiaľ túto povinnosť nemali. Súčasný návrh im ponecháva možnosť vziať 20 percent žiakov bez ohľadu na verejný obvod, do ktorého patria. Neštátne školy by pri tomto modeli dostali štátnu dotáciu (plný normatív na každého žiaka). Okrem možnosti vyberať si žiakov by však stratili aj možnosť vyberať poplatky.
• Druhou možnosťou je, že si môžu súčasný systém svojho fungovania ponechať, ale od štátu dostanú nižší príspevok na svoje fungovanie. Neverejné školy sa obávajú, že by to bolo pre ne likvidačné.

Táto verzia zákona by podľa zámeru ministerstva začala platiť postupne od školského roka 2027/2028.

Solidárny režim

Prvým kompromisom, ktorý Drucker v rozhovore predstavil, bol takzvaný solidárny režim.

„Ak sa súkromné školy, ktoré vyberajú poplatky, zaviažu k tomu, že prijmú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a odpustia im školné, tak na tieto deti budeme posielať plný normatív a pre tie ostatné ho znížime menej výrazne. Presné percento vám teraz nepoviem, ale diskutujeme o tomto modeli,“ vysvetlil podstatu ústupku.

Šéfka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová tvrdí, že túto tému na rokovaniach s ministrom skutočne otvorili, no momentálne čakajú na konkrétne znenie návrhu.

„V každom prípade vítame snahy o hľadanie adresných riešení, ktoré budú podporovať vzdelávanie detí zo sociálne slabšieho prostredia. Zároveň budeme trvať na tom, aby boli takéto riešenia nastavené spravodlivo, transparentne a bez zbytočných administratívnych prekážok či finančných rozdeľovaní detí,“ vraví Ohraďanová pre Postoj.

Aj ona oceňuje konštruktívnu debatu s Druckerom počas rokovaní. „Pozitívne vnímame, že zo strany pána ministra zazneli ústne prísľuby riešiť našu námietku týkajúcu sa zásahu do autonómie zriaďovateľov. Niektoré naše zásadné pripomienky si však vyžadujú ďalšie stretnutia.“

Minister školstva DruckerS cirkevnými školami smerujeme k dohode a ustúpiť viem aj súkromným. Ale musí to byť fér

Adam Takáč

Analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz si myslí, že tzv. solidárny režim by neriešil súčasnú situáciu dostatočne.

„Stále by umožňoval, aby neštátne školy neprijímali všetky deti – bolo by to na rozhodnutí neštátnych škôl, čo považujem za problém. Mnohé školy by nemusel motivovať ani plný normatív – najmä ak by strata zo školného bola vyššia a zároveň by škola musela vzdelávať dieťa, ktoré si vyžaduje náročnejšiu podporu,“ vysvetľuje Rehúš.

Problém návrhu podľa neho spočíva aj v tom, že sa zameriava len na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. V súčasnosti je však táto definícia príliš úzka a vylučuje množstvo chudobných detí, ktoré si školné dovoliť nemôžu. „Okrem toho problém zaplatiť školné nemusia mať len extrémne chudobné deti, ale aj deti zo strednej triedy. Preto je lepšou cestou umožniť prístup do neštátnych škôl všetkým deťom bez rozdielu.“

Ústupok pri obvodoch je znesiteľný

Ďalšou veľkou obavou súkromných a cirkevných škôl sú zmeny pri školských obvodoch. Ak by sa stali verejnými poskytovateľmi, museli by podľa pôvodného návrhu prijať osemdesiat percent detí z danej spádovej oblasti a iba dvadsať percent žiakov by si mohli vybrať samy. Najmä cirkevné školy argumentovali, že takto stratia svoju identitu a zmysel.

Drucker teda prišiel s kompromisom. Pre Postoj ukázal návrh, podľa ktorého by na každý školský obvod bola jedna verejná škola. Neverejným školám by umožnil, aby sa do niektorého z obvodov v rámci mesta zapojili a rodičia by tak mali na výber.

„Pravdepodobne pristúpime k tomu, že umožníme, aby sa súkromná či cirkevná škola prihlásila na všetky obvody v meste, a rozšírime tak ich možnosti. Budeme však sledovať, či svojimi podmienkami nevytvárajú neprimeranú selekciu a či nedochádza k disproporčnému zastúpeniu detí napríklad z chudobného prostredia alebo detí so zdravotným znevýhodnením v rámci škôl v danom meste,“ povedal minister.

Minister školstva počas rokovania so zástupcami súkromných škôl. Foto: Facebook/Ministerstvo školstva

Prezident Asociácie evanjelických škôl Slovenska Marián Damankoš považuje tieto úpravy za „menej škodlivé“ ako to, čo bolo v pôvodnom návrhu.

„Bolo by však predčasné sa k nim vyjadriť pozitívne alebo negatívne, keď aj zo slov pána ministra je zrejmé, že ešte nie je definitívne rozhodnutý, ako bude vyzerať  finálny návrh,“ vraví Damankoš. „Za evanjelické  školy môžem s plnou vážnosťou vyhlásiť, že už teraz na seba preberáme zodpovednosť za vzdelávanie detí z chudobného prostredia alebo detí so zdravotným znevýhodnením. Robíme to z vnútorného presvedčenia o poslaní evanjelickej školy a nepotrebujeme na to štátom nadiktované podmienky.“

Odmieta tiež tvrdenia o vyberaní čerešničiek, ktoré adresoval Drucker neštátnym školám v súvislosti s vyberaním si žiakov.

„Sme presvedčení, že ak tak niektoré školy na Slovensku robia, existujú aj iné spôsoby, ako tomu zabrániť, než ministerstvom navrhované riešenia. Rozumieme však snahe pána ministra riešiť vznikajúce problémy a sme pripravení na ďalšiu diskusiu,“ dodal Damankoš.

Riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa Roman Baranovič si myslí, že „celomestský“ obvod pre neštátnu školu by mohol byť riešením jedného z problémov. „Je to určite spôsob, ako vyriešiť súčasnú krízu, v ktorej sme sa pre návrh ministerstva ocitli. Otázka je, ako budú riešené technické detaily. Jedna zo základných vlastností spádového obvodu je, že škola musí prijať všetky deti z tohto obvodu. Určite sa však bude dať nájsť technické riešenie tohto problému v ďalších rokovaniach,“ vraví Baranovič.

Ako je to s vysokým nájomným

Jeden z častých argumentov ministra Druckera, ktorými odôvodňuje zmenu pravidiel pre súkromné a cirkevné školy, je, že majú veľké príjmy zo školného a nie je pravda, že ich používajú na splácanie vysokého nájomného. Minulý rok podľa jeho slov vykázali príjem zo školného 44 miliónov eur a na nájomné z toho použili iba 3,4 milióna.

Experti na školstvo však upozorňujú, že Drucker v tomto tvrdení zavádza, a vyvrátili mu to jeho vlastní analytici. Michal Rehúš pripomína zistenie, v ktorom Inštitút vzdelávacej politiky uviedol, že súkromné školy dávajú na nájomné približne päť percent svojich výdavkov na školu, kým ostatné školy dávajú na nájomné menej ako jedno percento z celkových výdavkov (obecné 0,1 %, samosprávne 0,2 % a cirkevné 0,7 %).

V minulom roku súkromné školy vynaložili na prenájom zhruba 11,7 milióna eur. Všetky ostatné školy, ktorých je výrazná väčšina, dokopy len šesť miliónov.

„Čiže vyššie výdavky súkromných škôl na nájomné sú fakt. Ak to nezohľadníme pri zmene financovania škôl, tak niektoré súkromné školy bez poplatkov nebudú môcť fungovať tak ako doteraz,“ upozorňuje Rehúš. „Ak im však ponecháme možnosť vyberať poplatky, tak budú naďalej neprístupné pre všetky deti. A to je podľa mňa nesprávny model, a preto treba tento problém vyšších výdavkov vyriešiť. Ideálne prostredníctvom zvýšenia normatívu pre všetky školy a v prípade potreby aj prostredníctvom cielených dotácií pre tie neštátne školy, ktoré v systéme potrebujeme, napríklad pre nedostatok miest, testovanie inovácií alebo podporu inklúzie.“

Analytik Michal Rehúš. Foto: Postoj/Marka Zacková

Analytik z INESS-u Róbert Chovanculiak tvrdí, že spomínaných 3,4 milióna eur je len „účtovne“ hradených zo školného. Navyše toto číslo je podľa neho určite podhodnotené, pretože vychádza z administratívnych údajov vypĺňaných samotnými školami, ktoré do položky „nájomné“ automaticky nezahŕňajú všetky náklady na priestory – od opráv a údržby až po investície.

„Za analyticky nesprávne považujem aj porovnávanie tejto sumy s celkovými vybranými poplatkami súkromných škôl, ktoré dosahujú 44 miliónov eur. Minister určite čítal revíziu výdavkov, kde samotní analytici upozorňujú, že výber týchto poplatkov je značne nerovnomerný. Väčšina škôl vyberá poplatky vo výške nula až sto eur ročne, zatiaľ čo veľmi malá časť škôl vyberá veľmi vysoké poplatky,“ uvádza Chovanculiak.

Zmena financovaniaDruckerova dilema pre súkromné školy

Róbert Chovanculiak

Pri distribúcii nákladov na nájomné môžeme podľa jeho slov očakávať viac normálne rozdelenie. Inými slovami, na priemernej škole skutočne použijú väčšinu školného na nájomné, hoci celkové sumy sa môžu líšiť.

„V komentári k návrhu sa síce dočítate, že samosprávy by mali pomôcť súkromným školám s financiami na prevádzku. Ale v doložke dosahov nenájdete v budúcich výdavkoch samospráv ani euro. Aj tento rok by obce mali celkovo skončiť v deficite, určite nebudú mať záujem financovať konkurenciu nimi zriaďovaných škôl,“ dodáva analytik.