„Niektoré veci robia súkromné nemocnice lepšie ako štátne, ale nezávisí to od toho, kto tie nemocnice vlastní. Skôr od toho, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy,“ hovorí šéf bojnickej župnej nemocnice Peter Glatz, ktorý koncom mája vypovedal zmluvu so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Čo tým chce dosiahnuť? A je hlavným kritériom úspešnosti nemocníc práve to, kto je ich majiteľom?
Hovorí, že keď bojnickú nemocnicu porovná so zvolenskou nemocnicou Agelu, vo Zvolene majú zhruba rovnakú platbu za produkciu, ale robia o 20 percent menej výkonov a majú aj o 20 percent menej personálu. „Potom je logické, že niekto v systéme dokáže byť ziskový a niekto nie.“ Vyplatilo sa Bojniciam opustiť asociáciu nemocníc? Dokážu si nemocnice samostatne vyrokovať výhodnejšie zmluvy?
Peter Glatz od roku 2021 riadi Nemocnicu s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, ktorá patrí Trenčianskemu kraju. Predtým bol na župe manažérom Hodnoty za peniaze, ale aj hlavným analytikom a ekonómom zdravotníctva v spoločnosti Agel. Ako analytik pracoval aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Vyštudoval farmáciu na Univerzite Komenského a zdravotnú ekonómiu na Vienna School of Clinical Research.
Od zdravotnej poisťovne Dôvera dostávame v súčasnosti také platby, ako sme dostávali počas minulého roku, pritom náklady nám stúpli z dôvodu platového automatu zdravotníkov cez desať percent. Podmienky, ktoré nám poisťovňa dáva na tento rok, nie sú dostatočné. Zmluvu sme vypovedali preto, lebo podmienky, ktoré sme dostali, nepokryjú ani nárast platov.
Išlo tak o jednu z mála alternatív, ako upozorniť, že situácia je naozaj vážna. Potrebujeme zabezpečiť chod nemocnice pre celý región s vyše 250-tisíc obyvateľmi.
Skutočnosť závisí od toho, aké čísla si zoberiete. Môžeme porovnávať nemocnice podľa toho, aké dostávajú platby od jednotlivých poisťovní, alebo ich môžeme porovnávať ako celok za všetky tri poisťovne.
Keď si zoberiem publikované dáta z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na úrovni jednotlivých nemocníc dostupné za tri kvartály minulého roku a porovnáme si nemocnice druhej kategórie podľa optimalizácie nemocníc, tak to vychádza z pohľadu platby za nemocničnú jednotku produkcie (casemix, pozn. red.) v náš neprospech.
Bojnická nemocnica je napriek vysokému výkonu na spodných priečkach rebríčka. Keby sme dostávali priemernú platbu na úrovni casemixu všetkých poisťovní za to, čo sme minulý rok urobili, mali by sme zhruba o tri milióny väčšie tržby.
To, čo pán Majdák tvrdí, je fakt, čert je ukrytý v detailoch. Je otázka, za aké obdobie Dôvera hradila zdravotnú starostlivosť našej nemocnici. V covidovom období – kde ministerským príkazom v nemocniciach pod hospodárskou mobilizáciou, medzi ktoré patrí aj bojnická nemocnica, bola zastavená biela plánovaná medicína – nám zostala zachovaná platba pri nižšej produkcii, ale to nebola naša vina.
Samozrejme, existuje obdobie, kde naša nemocnica dostala nezmenené platby za menej výkonov, ale z dlhodobého hľadiska to vyzerá inak. Keď si zoberieme priemer od roku 2019 po rok 2024, naša nemocnica má nadlimitnú produkciu, hoci v počte operačných výkonov sme asi osem percent stále pod predcovidovým obdobím.
No nie je to tak, že by sme nechceli operovať, ale od každej zdravotnej poisťovne máme prečerpané limity, teda za každú operáciu, ktorú po limite vykonáme, nedostaneme zaplatené a peniaze nám potom, logicky, chýbajú. Keď je to veľmi kritické, pacientov preobjednávame na neskôr. Keby tieto limity neboli, už dávno sme na počte operácii pred covidom.
Naši lekári vedia a chcú operovať, ale musí to byť poisťovňami aj riadne zaplatené. A je otázne, či poisťovne dokážu zaplatiť objem zdravotnej starostlivosti, ktorý sú zdravotnícke zariadenia reálne schopné vyprodukovať.
Dôvera nám pomohla možno v dvoch rokoch, ale z dlhodobého hľadiska sme stále nad limitom produkcie, ktorú nám poisťovňa Dôvera platí.
Rokovania ďalej prebiehajú. Rokujeme o číslach, o podmienkach, štruktúre zdravotnej starostlivosti. Predstavili sme dva kompromisné návrhy a čakáme na odpoveď, myslím, že každá strana sa chce dohodnúť.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva sám verejne potvrdil, že čistý full DRG systém pre nemocnice takého typu, ako sme my, nie je vhodný nástroj, takže neviem, prečo by sme ho mali prijať.
Nemocničná starostlivosť sa neskladá len z ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale aj z ambulantnej, ako aj zo spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Máme prepočty, čo by pre nás znamenalo nemať zmluvný vzťah s poisťovňou, je jedno s ktorou, a myslím, že žiadna strana nechce, aby k tomu došlo. V prvom rade by to bolo nevýhodné pre pacienta.
Som v tomto smere v kontakte aj s kolegami z iných nemocníc, ale ide o dôverné informácie, ktoré nebudem verejne komentovať.
Ku kritériám úspešnosti sa necítim kompetentný vyjadriť, ale keď si zoberiem dostupné údaje z ÚDZS a pozriem sa, ako sú v priemere hodnotené nemocnice podľa jednotlivých kategórií a podľa štruktúry, kto je ich majiteľom alebo kto ich prevádzkuje, posledné roky mali nemocnice Agelu v priemere efektívnu sadzbu jednoznačne vyššiu ako iné nemocnice.
Ak by niekto v tomto smere namietal, že štátne nemocnice dostávajú dotácie z ministerstva zdravotníctva, napríklad minulý rok 191 miliónov eur, tak ide o peniaze, ktoré župné nemocnice nedostávajú, len fakultné, univerzitné nemocnice a špecializované ústavy. Keby krajské nemocnice boli platené na úrovni súkromných, dlh by nevytvárali a boli by v zisku.
-(1).jpg)
Nepoznám financovanie žilinských župných nemocníc. Trenčiansky kraj ako zriaďovateľ finančne vstupuje do svojich nemocníc iba prostredníctvom investícii. Existuje uznesenie TSK, ktoré mu nedovoľuje finančne vstupovať do ich prevádzkových nákladov. Neviem, ako má toto ošetrené Žilinský kraj.
Za nemocnicu v Bojniciach poviem toľko, že keď som prišiel do nemocnice v septembri 2021, kolektívna zmluva, tak ako je nastavená, bola veľkou súčasťou tohto problému. Medzitým dvakrát skončila u rozhodcu, dvakrát sa menila, porovnávala sa s inými nemocnicami a v súčasnosti nie sú platové podmienky v našej nemocnici v porovnaní s univerzitnými a fakultnými nemocnicami veľkorysejšie. Nie je to hlavná príčina tvorby našej straty, problém vidím stále najmä v príjmovej stránke.
Keby sme dostávali za výkony zaplatené toľko ako súkromné nemocnice, hlavne z jednej skupiny, tento problém by sme nemali. Toto však nie je jediná vec, ktorá našu nemocnicu bolí.
Sme nemocnica s veľkým spádom, prevádzkujeme jeden z najväčších urgentov na Slovensku. Väčší urgentný príjem ako my majú už len fakultné a univerzitné nemocnice. Urgenty sú na Slovensku platené paušálnou platbou a každý výkon sa oceňuje bodmi, ktoré majú svoju hodnotu. Keď v danom mesiaci presiahne suma stanovený paušál, poisťovne to doplácajú.
Náš urgentný príjem prvého typu má desiaty najvyšší počet ošetrených pacientov na Slovensku, ošetrí viac pacientov ako Kramáre, viac než sto denne. Väčšie sú už len urgenty vyššieho druhého typu v univerzitných a vo fakultných nemocniciach. Platba za ne je nesprávne nastavená, vôbec nezohľadňuje množstvo ošetrených pacientov.
Na Slovensku máme urgenty, ktoré ošetria aj tri-štyrikrát menej pacientov ako my a dostávajú takú istú paušálnu platbu, čo už riešime s ministerstvom zdravotníctva. Naša strata spôsobuje, že máme veľké pohľadávky voči dodávateľom. Ide o historický dlh, s ktorým sa veľmi zle vyjednávajú lepšie ceny. Je to dedičstvo, s ktorým sa musíme vyrovnať.
Áno. Ak by sme nevystúpili, nevyrokovali by sme si napríklad už lepšie podmienky v poisťovni Union oproti tým, ktoré nám boli ponúknuté. Ak by sme nevystúpili z asociácie, nedokázali by sme rokovať priamo s každou poisťovňou zvlášť o individuálnych zmluvných podmienkach, ako to robíme teraz.
V realite to však tak nefungovalo. Takto je to pre nás teraz výhodnejšie, lebo máme jasný dohľad nad spôsobom, ako sa k nám dostávajú financie.
Keď som komunikoval s vedením ANS, vždy ma zaujímalo, akým spôsobom sa rozdelí nárokované navýšenie peňazí do ústavnej zdravotnej starostlivosti pre členov ANS. Vždy mi bolo povedané, že navýšenie kopíruje požiadavky jednotlivých nemocníc, čomu rozumiem, no nerozumiem, podľa čoho to tak je.
Áno, aj mne bolo vysvetľované, že je to podľa mzdových nárokov jednotlivých nemocníc, čomu technicky rozumiem, ale keď som chcel vidieť detailný kľúč, ako sa prerozdeľuje celková suma od jednotlivých poisťovní, ktorá príde pre členov ANS, nikdy som ho nedostal.
Okrem toho som vždy namietal, prečo sa peniaze nerozdeľujú podľa produkcie, ale podľa toho, kto má koľko zamestnancov. V tom čase mi od vedenia ANS bolo vždy povedané, že peniaze idú primárne len na zabezpečenie nárastu platov a asociácia nikdy nebude presadzovať, aby pri prerozdeľovaní mala nejakú váhu aj produkcia.

Riaditeľ bojnickej nemocnice Peter Glatz. Zdroj: TSK
Môže byť, ale stretol som sa v týchto dňoch aj s generálnym riaditeľom Dôvery Mariánom Kultánom, podľa ktorého aj sama poisťovňa Dôvera žiadala dať do zápisu, že ANS trvá na prerozdeľovaní daných peňazí len podľa pomeru nároku jednotlivých nemocníc. Teda len podľa toho, koľko a akých majú zamestnancov a aký majú nárok na nárast ich miezd.
Dôvera v zápise chcela mať upozornenie, že takýmto spôsobom vzniknú rozdiely medzi členmi, čo sa týka efektívnej základnej sadzby. ANS si napriek tomu presadila, že všetky peniaze sa budú rozdeľovať len takýmto štýlom, nič podľa produkcie nemocníc.
S tým nesúhlasím, preto som vystúpil z ANS. Teraz v asociácii možno zmenili rétoriku a sú prístupní zmenám, ale v tom čase, keď sme vystupovali my, bolo ich stanovisko jednoznačné.
Určite. Keď našu nemocnicu porovnám so zvolenskou nemocnicou Agelu, majú zhruba rovnakú platbu za produkciu, ale robia o 20 percent menej a majú aj o 20 percent menej personálu ako my. Potom je logické, že niekto v systéme dokáže byť ziskový a niekto nie.
My urobíme viac a dostaneme za to tie isté peniaze ako ten, čo urobí menej a stačí mu na to menej ľudí. Tam je potom priestor na tvorbu zisku. To je úplne jednoduché.
Neviem, prečo sa nakoniec nikto neprihlásil. Je to plne v rukách poslancov Trenčianskeho samosprávneho kraja a prípadného záujemcu, nikoho iného. Bol som nastavený a pripravený, že keď sa nájde úspešný uchádzač, nemocnicu mu odovzdám a budem sa realizovať inde, no nateraz k tomu nedošlo. Táto verejná obchodná súťaž bola vyhlásená v období, keď sa začali robiť nové zmluvy, bol som postavený pred novú vec.
-(1).jpg)
Ťažko povedať. Ja som však nechcel robiť tisíckrát to isté a zrazu čakať iný výsledok vo forme výhodnejších zmlúv od zdravotných poisťovní. Nepokladám to za racionálne správanie. Keďže som nevidel iný spôsob, ako zabezpečiť lepšie zdroje od poisťovní, tak sme vystúpili z ANS a začal som s nimi rokovať sám.
K tomu sa neviem vyjadriť. Mám v Agele veľa bývalých kolegov, ale na túto tému sa spolu nebavíme.
Bol to paralelný jav a naše vystúpenie s týmto vôbec nesúvisí. Z ANS sme vystúpili ešte predtým, než bol rozsudok medializovaný.
V tomto smere sa už viac k ANS nevyjadrujem. Je to len ich interná záležitosť, či to ich členom vadí alebo nie.
Na to nech dajú odpoveď kompetentné orgány. Nemám dostatok informácií na to, aby som to vedel vyhodnotiť.

Nie som členom žiadnej politickej strany, nie som ani politický nominant a za mnou nestojí žiadna záujmová ani finančná skupina. Za riaditeľa som bol vymenovaný veľkou väčšinou poslancov TSK. Bola mi vyslovená dôvera, aby som riadil nemocnicu a zabezpečil zdravotnú starostlivosť.
Vidím, že k 250-tísíc ľuďom, spádovým pacientom našej nemocnice, sa štát a niektorí súkromníci správajú ako k občanom druhej, tretej či štvrtej kategórie, hoci tí ľudia nič zlé neurobili, aby si niečo také zaslúžili. Má pre mňa zmysel zastať sa pacientov z nášho regiónu a chcem urobiť všetko pre to, aby dostávali rovnakú starostlivosť ako ľudia v iných regiónoch Slovenska.
Uvidíme, či sa to podarí, ale neurobiť tento krok a nepokúsiť sa o zmenu by bolo pre mňa predčasné vzdanie sa niečo zmeniť. Keby každý rezignoval, kam sa ako spoločnosť dostaneme?
Zatiaľ áno, lebo vidím priamy dosah toho, keď prijmeme nejaké rozhodnutia v praxi. Od roku 2021, keď som do nemocnice nastúpil, je z Bojníc úplne iná nemocnica aj vďaka investíciám Trenčianskeho samosprávneho kraja či vďaka tomu, že sa nám podarilo realizovať viacero programov z plánu obnovy, v ktorom sme jedny z najlepších čerpateľov. Aj za malé, vlastné peniaze vieme robiť veľmi viditeľné veci, ktoré menia kvalitu prostredia.
Je to hlúposť. Hneď keď som to počul, prikázal som nemocnici urobiť audit, či niekde v hotovostných platbách, bankových prevodoch alebo inde nemohla uniknúť suma za podobným účelom, ale nepotvrdilo sa to.
Na dokreslenie situácie: keď sme dostali pridelené prostriedky z plánu obnovy, 90 percent príjmov zo zdravotných poisťovní išlo na platy a zvyšok na energie, lieky a materiál. Neviem si predstaviť, ako by mohlo odísť niekde 1,5 milióna. Je to čistý nezmysel a špekulácia.
V tom prípade sa s tým bude musieť vyrovnať ministerstvo zdravotníctva, s ktorým sme uzavreli zmluvu – a my si zmluvné podmienky plníme. Bude to otázka na nadriadené orgány, ako sa s tým vyrovnajú.

Tých vecí je viac. Štát má všetky páky na to, aby zdravotníctvo vedel riadiť. Je to regulátor zdravotnej politiky, jej určovateľ a súčasne aj kontrolór. Nemyslím si, že aspoň jednu z týchto funkcií vykonáva efektívne.
Štát má veľa nemocníc, no riadi každú z nich osobitne, nie ako jednu sieť, z čoho vzniká veľmi veľa neefektivity. Na Slovensku taktiež neexistujú efektívne preventívne a edukačné programy. Na papieri síce máme napísané všetko, ale nikdy sa tu v ničom spätne neprehodnocuje efektivita a výsledky zdravotných politík.
Zdravotníctvo je u nás stále pokladané za nákladovú položku. Škandinávske krajiny pritom majú zdravotný a sociálny systém pod jednou strechou, lebo je tam úzke prepojenie. To, čo je nákladová položka v zdravotníctve, sociálny systém vidí ako investíciu a úsporu v budúcnosti.
Ministri a zdravotné politiky sa u nás nemenia ani v rokoch, ale pomaly v mesiacoch. Ťažko sa tu potom zachováva nejaká kontinuita a stanovujú sa spoločenské konsenzy. Skupina ľudí, ktorá reálne pozná procesy v našom zdravotníctve, je veľmi malá.
Áno, niektoré veci súkromné nemocnice robia lepšie ako štátne, ale nezávisí to od toho, kto ich vlastní, ale skôr od toho, ako sú nastavené kontrolné mechanizmy a politiky. Sú krajiny, kde štátne nemocnice nevytvárajú dlh, a keď vytvárajú zisk, tak ho spätne investujú do lepšej diagnostiky, liečebných procesov, edukácie personálu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.