Šéf dolnokubínskej nemocnice Asociácia nemocníc nie je kartel, no niektorí zabúdajú, že sú tu kvôli pacientom, nie peniazom

„Je smiešne, aby sme nejakej nemocnici dávali možnosť robiť menej, hoci to vôbec nezodpovedá výkonnosti danej nemocnice, pretože v roku 2019 dokázala robiť oveľa viac,“ hovorí riaditeľ Dolnooravskej nemocnice Jozef Mintál, ktorý na jej čele stojí 16 rokov. Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne je jedna z mála, ktorá oproti roku 2019 navýšila počet operačných výkonov.

Hoci sú župné nemocnie najefektívnejšie, dostávajú od poisťovní nižšie úhrady ako regionálne zo siete Agelu a Penty. Čím to je, že sa výkon súkromných nemocníc prehliada a dokážu si od poisťovní vyrokovať lepšie podmienky než župné? Mintál, ktorý je viceprezidentom Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) za župy hovorí aj to, ako vníma odchod bojnickej župnej nemocnice z asociácie.

V rozhovore tiež približuje, čo si myslí o dlhoročnom riaditeľovi ANS Mariánovi Petkovi, odsúdenom za korupciu. Môže byť po tomto rozsudku ďalej šéfom zoskupenia, ktoré združuje 80 regionálnych nemocníc? A čo hovorí na konanie protimonopolného úradu, ktorý siete Agel a Penta vyšetruje z kartelu?

Riaditeľom nemocnice ste od roku 2009. Čím to je, že vás doteraz nikto nevymenil?

Podľa mňa za manažéra hovoria výsledky. Dôležité je mať rád svoju prácu aj svojich vlastných ľudí. Nemôže nikoho baviť chodiť do práce so stresom a s nechuťou.

Keď som nastúpil, všetky nemocnice Žilinského kraja boli vo vysokej strate a bolo treba nájsť riešenie, aby sa situácia zmenila. Tiež sa vtedy pripravovala transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a za všetky štyri župné nemocnice sme vypracovali štúdiu, v ktorej sme ukázali, že určitými opatreniami by sme nemocnice vedeli dostať do plusu.

Vy ste ostro vystupovali proti transformácii, hoci ste boli zvolený za generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva pripravovanej akciovky.

Áno, bola to povinná transformácia, ktorú sme však chceli zastaviť. V roku 2011 prvou požiadavkou lekárov pri výpovediach neboli platy, ale zastavenie povinnej transformácie. My sme sa vtedy odpichli od dna a začali sme už v roku 2013 uhrádzať všetky záväzky. Postupne sa všetky štyri nemocnice kraja dostali do zelených čísel a na prevádzku si dnes dokážeme vlastnou činnosťou zarobiť.

Teraz je však prelomový rok, keď by sa to mohlo obrátiť opačným smerom, preto sme z toho všetci nervózni.

Narážate na zachovanie pôvodného rastu platov zdravotníkom, o čom rokujete pri rámcových zmluvách so zdravotnými poisťovňami?

Problém je v tom, že hoci od 1. januára 2025 musíme vyplácať vyššie platy, a trvá to už piaty mesiac, naše príjmy od zdravotných poisťovní sú rovnaké, aké boli v roku 2024. V rámci rokovaní sme ako ANS deklarovali, že len priamo na mzdy budeme potrebovať v tomto roku okolo 145 miliónov eur viac. To, čo nám poisťovne momentálne sľubujú, sa blíži k 60 percentám toho, čo naozaj potrebujeme. Zmluvy však zatiaľ nie sú uzatvorené, takže platby sú stále rovnaké a my už nie sme v pluse, ale v mínuse.

Aké ďalšie vplyvy má na vás zmluva o sociálnom zmieri, ktorú uzavrelo ministerstvo zdravotníctva s lekárskymi odborármi, aby tak odvrátilo hromadné výpovede lekárov?

Čo sa týka pracovného času, v Dolnom Kubíne máme dlhodobo zavedený 37,5-hodinový pracovný čas, takže toto sa nás nedotklo. Ani transakčná daň sa nás ako zariadení samosprávneho kraja netýka, gro teda tvorí permanentné paušálne navyšovanie platov zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov, ktoré nepovažujem za správne ani motivačné.

Museli ste od nového roka pristúpiť aj k prijímaniu nových zdravotníkov?

Každá regionálna nemocnica by rada prijala nových lekárov. My sme dokázali v priebehu desiatich rokov navýšiť počet lekárov v nemocnici zo 79 na 127, ale aj tak by sme privítali na vybraných oddeleniach o jedného-dvoch lekárov viac, keby boli na trhu.

V čom je problém?

Malé nemocnice nie sú také atraktívne ako veľké fakultné nemocnice, to je proste fakt, preto u nás vzniká aj viac nadčasových hodín. S tým sa u nás musí rátať. Logicky tak musíme navyšovať balík na mzdy o ďalšie peniaze pre dohodárov, ktorí nám pomáhajú pri zabezpečovaní služieb, alebo musíme motivovať našich zamestnancov extra príplatkami.

LOZ sa tvári, akoby nám chcel pomáhať, ale jedným hlasom dodáva, že pokiaľ nemáme dostatočný počet kvalifikovaného personálu, tak by sme mnohé výkony ani robiť nemali. Pritom nemocnice z ANS poskytujú 47 percent celkovej zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo fakultné 48,5 a zvyšok robia špecializované ústavy.

Okrem toho nerozumiem LOZ-u, ktorý tvrdí, že Slovensku chýba tritisíc lekárov, no na druhej strane požadujú ešte viac sprísniť personálne normatívy. Ako však máme prijímať nových lekárov, keď podľa LOZ-u na trhu ani nie sú?

Je výška platu dôvodom, prečo nedokážete zohnať ďalších lekárov?

U nás nie. K nám nastupujú väčšinou mladí ľudia, ktorých motiváciou na začiatok kariéry v menšej nemocnici je možnosť rýchlejšej atestácie a možnosť viac sa naučiť. A keď skôr zatestujú, začnú aj skôr lepšie zarábať.

Samozrejme, stáva sa, že po atestácii viacerí odídu, ale dôležité je, že vychovávame nových lekárov pre terén a ambulancie. Ak zostanú v našom regióne, som len rád. Aj to je jedna z úloh regionálnych nemocníc: zabezpečiť komplexnú zdravotnú starostlivosť v celom regióne.

Dovoľujete lekárom, ktorí pracujú vo vašej nemocnici, pracovať popritom aj v súkromných ambulanciách či jednodňovkách?

Toto je trend, ktorý tu donedávna vôbec nebol. V posledných dvoch-troch rokoch zrazu začali vznikať jednodňovky na každom rohu a vznikol tak tlak na bočné aktivity. U nás lekárom schvaľujem skrátenie úväzku maximálne na 0,8, takú máme dohodu. Chcem, aby moji kmeňoví zamestnanci pracovali prioritne pre nemocnicu, a oni to rešpektujú. Gro zamestnancov má úväzok 1,0.

Mýtus o nemocniciachNajviac financií od štátnej poisťovne dostáva Agel. A súkromné nemocnice nie sú najefektívnejšie

Kristína Votrubová

Z analýzy Útvaru hodnoty za peniaze vyplýva, že nemocnice, ktoré patria pod župy, sú najefektívnejšie a majú najnižšie priemerné náklady. Čo je za tým?

Úrad predovšetkým povedal, že máme najnižšiu cenu na jednotku výkonu. Dôvodom je zavedenie paušálnej úhrady, ktorá viedla k súčasnému nežiaducemu stavu v zdravotníctve. Paušál vychádzal z výkonnosti danej nemocnice v roku 2019. Veľa nemocníc z dôvodu covidu muselo čiastočne utlmiť svoj výkon na základe príkazu ministerstva zdravotníctva, pretože operovať sa mali iba život ohrozujúce stavy.

Covidová situácia sa však skončila v prvom polroku 2022, no paušálna úhrada pretrváva dodnes. Od roku 2022 vznikla zaujímavá situácia, pretože pokiaľ ste mali iba dvojtretinový výkon, peniaze vám aj tak chodili stále rovnaké, akoby ste boli mali sto percent.

Keď ste ošetrili menej pacientov, nemali ste také náklady na energie, lieky, operačné časy. Jednoducho, oplatilo sa nerobiť alebo robiť menej, lebo suma zostávala rovnaká.

Ale vy ste napriek tomu neutlmovali činnosť.

Naše župné nemocnice nešli touto cestou. Na rozdiel od iných, súkromných aj fakultných nemocníc, ktoré oproti roku 2019 klesli vo výkonnosti, my sme ešte pridali a logicky nám tak vyšla nižšia jednotková cena za ošetreného pacienta.

Napríklad Dolnooravská nemocnica je jediná, ktorá oproti roku 2019 navýšila počet operačných výkonov. Som na to hrdý, lebo my sme pacienta neobišli a správame sa voči nemu zodpovedne.

Jozef Mintál. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Cestou znižovaniu výkonov išli najmä viaceré nemocnice súkromných sietí. Prečo ste nekonali rovnako, keďže by sa vám to oplatilo?

Naše nastavenie je služba pacientovi. Náš zriaďovateľ na nás netlačí, aby sme mali viac peňazí, ale aby sme boli viac pri pacientovi, a my to tiež cítime, hoci musíme byť v zelených číslach. Aj roky počas pandémie sme využili na to, aby sme sa výkonnostne zlepšovali, krátili čakačky. Takto to však nevnímali všetci a my sme to ani nevedeli, keďže čísla od poisťovní o výkonnosti iných nemocníc sme v reálnom čase ani nepoznali.

LOZ v rámci hromadných výpovedí dosiahol aj transparentnejšie financovanie nemocníc, zverejňovanie dát či štandardizované zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami. Ako podpredseda ANS to vítate?

Je pravda, že keď máte zmluvu, ktorá má 170 strán, je veľmi komplikované sa v nej zorientovať. Niekedy vznikajú zvláštne situácie, keď máte napríklad v zmluve napísané, že najväčším porušením je, ak hospitalizačný prípad vykážete v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, ale samotná poisťovňa vás núti, aby ste to vykázali inak.

Ako to myslíte?

Máte napríklad hospitalizáciu, ktorá trvala päť dní, bola to operácia žlčníka, ale poisťovňa vám povie, že zaplatí len jednodňový výkon, a káže vám, aby ste to tak aj vykázali. Keď to tak urobíte, je to teda v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, čo je podľa tej istej poisťovne najväčšie porušenie zmluvy. Musel som to opakovane riešiť, aby sme si to vydiskutovali.

Analytici už pred časom upozornili na to, že rôzne zdravotné poisťovne platia za rovnaké úkony nemocniciam rôzne sumy. Zároveň platí, že vaše župné nemocnice dostávajú od poisťovní nižšie úhrady ako súkromné regionálne nemocnice, teda úplne najmenej zo všetkých. Je súčasne nastavený systém fér, ak súkromné nemocnice s nižším výkonom nakoniec dostávajú viac ako vy?

Celé je to o tom, že tu vzniklo zvláštne päťročné obdobie, počas ktorého ideme na paušálnych platbách. Treba sa čo najskôr vrátiť k spravodlivej výkonovej zmluve.

Dnes ten, kto naplní paušálny počet výkonov na 100 percent, dostane 100 percent, ale ak urobíte iba 70 percent, takisto dostanete 100. Časť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti využila danú situáciu a bez objektívneho dôvodu došlo k výraznému poklesu počtu operácií. A poisťovne to neriešili. Oplatilo sa teda nerobiť. Zabúdame, že sme tu kvôli pacientom, nie kvôli naháňaniu peňazí.

No zrejme nie každý to tak vníma. Ak by ste podľa analytikov dostávali od poisťovní v priemere rovnaké platby ako súkromníci, ročne by sa príjmy vašich župných zariadení zvýšili o vyše 6 miliónov eur.

Jasné, že by to bolo super, ale získať peniaze tým, že dramaticky znížime výkon, v tom ja cestu ako manažér nevidím.

Hoci viacerým nemocniciam od covidu dlhodobo klesala produkcia, paušálne úhrady nie. Prečo potom ako viceprezident ANS netlačíte na to, aby poisťovne nevyplácali nemocniciam peniaze na základe paušálnych zmlúv, keď to vo výsledku niektorých nemotivuje ošetriť viac pacientov a oplatí sa im robiť menej?

Ja som za rýchly prechod na výkonovú zmluvu, tlačím na to, no teraz sa to obracia opäť proti nemocniciam, ktoré robia viac, majú vyšší výkon.

Ako to myslíte?

Tento rok sa hovorí o novej štartovacej čiare. Tridsať percent objemu starostlivosti pôjde na výkonové zmluvy a 70 percent ostane na paušálnej báze. No má sa brať výkonnosť nemocníc z roku 2024. Takže ten, kto v roku 2024 robil 110 percent, jeho povinnosť je robiť ďalej 110. Kto plnil objem iba na 70 percent, stačí mu 70. Súčasné riešenie diskriminuje nemocnice, ktoré viac operujú.

To je nespravodlivé. Prečo sa to stále nezmenilo?

Aj preto teraz vedieme zložité rokovania so zdravotnými poisťovňami. Podľa mňa spravodlivé nastavenie je vychádzať z výkonnosti nemocnice z roku 2019, teda pred pandémiou. Je smiešne, aby sme nejakej nemocnici dávali možnosť robiť menej, hoci to vôbec nezodpovedá výkonnosti danej nemocnice, pretože v roku 2019 dokázala robiť oveľa viac.

Ako ste ako viceprezident ANS mohli podobný systém, ktorý išiel vyslovene proti vám, nechať fungovať tak dlho?

Už pred dvoma rokmi sa nás poisťovne pýtali, či súhlasíme s tým, aby týmto poskytovateľom krátili paušálnu platbu, a my sme za ANS súhlasili. Prečo vznikla súčasná situácia a či sa vôbec nejako mení, na to sa musíte pýtať poisťovní.

Poisťovne to doteraz veľmi neriešili, v prípade štátnej sme, naopak, videli, že bola roky najštedrejšia k nemocniciam Agelu. Čím to je, že sa výkon súkromných nemocníc prehliada a dokážu si od poisťovní vyrokovať lepšie podmienky ako vy?

Výkonnosť nastavujú poisťovne, nie my v ANS. Zdravotné poisťovne majú povinnosť efektívne využívať svoje finančné zdroje, takže loptička je v ich rukách. To ony strácajú na tom, ak niekto dostáva peniaze aj za to, keď nerobí.

Pokiaľ ide o rokovania s poisťovňami, my v ANS sme jeden rokovací tím a so zástupcami Agelu aj Penty rokujeme o tom istom. Od roku 2019 je predmetom našich rokovaní len to, aby nám boli kompenzované oprávnené mzdové náklady vyplývajúce z platnej legislatívy, ktoré idú dramaticky každý rok hore. My nerokujeme o tom, ktoré nemocnice majú dostať viac, ale rokujeme o tom, aby každá nemocnica dostala peniaze na zaplatenie zdravotníkov.

Riaditeľ bojnickej župnej nemocnice Peter Glatz však vraví, že keď o zmluvách hovoril s poisťovňami, povedali, že to Asociácia nemocníc Slovenska vyrokovala balík peňazí a je na nej, ako ich medzi svojich členov následne rozdelí. Takto to naozaj funguje?

Nefunguje to tak. Každý riaditeľ má právo ísť aj na individuálne rokovanie, ale aby bol proces časovo stihnuteľný, tak ANS si každý rok vyžiada podklady od všetkých členov. Neviem overiť podklady pána riaditeľa.

Povinnosťou nás ako riaditeľov nemocníc je uviesť do tabuľky, koľko máme lekárov v akých kategóriách a koľko zdrojov na základe toho potrebujeme. Následne vznikne spoločná tabuľka. Rokovací tím, ktorý rokuje s odborným tímom príslušnej zdravotnej poisťovne, dáta skontroluje, a ak je to všetko v poriadku, rokujeme s vedením poisťovne.

Ak sme úspešní, peniaze na oprávnené mzdové náklady sú distribuované presne podľa počtu zamestnancov v podkladových tabuľkách. Z tohto pohľadu to bolo za mňa maximálne korektné. Nekorektné by bolo, keby si niekto pýtal zdroje, a pritom nedal žiadne alebo dal nepravdivé podklady.

Riaditeľ Glatz pre Denník N však povedal, že keď sa v minulosti obracal na vedenie ANS, akým spôsobom a podľa akého kľúča sú rozdeľované peniaze medzi členov, nikto mu nebol schopný dodať transparentný excelový súbor, kde sú pravidlá a parametre, na základe ktorých peniaze rozdeľujete. Je to tak?

Považujem za absurdné, aby pán riaditeľ nevedel vyplniť tabuľku s vlastným počtom zamestnancov, ktorej všetky ostatné nemocnice rozumejú. Pokiaľ by pán riaditeľ nerokoval prostredníctvom ANS, ale by rokoval sám, tak mu dáta poisťovňa skontroluje a peniaze, ktoré potrebuje, by pravdepodobne dostal. Žiaden člen ANS nemusí rokovať cez ANS, je to len časová pomoc pre členov aj vedenie poisťovní.

Pán Glatz už chce za nemocnicu rokovať sám, lebo tvrdí, že keď si ručne vyhľadal zo zmlúv sumy, ktoré dostávajú niektoré nemocnice ANS od štátnej zdravotnej poisťovne, vyšlo mu, že dostáva výrazne menej ako súkromné. Len za minulý rok by vraj dostal o päť miliónov eur viac, a to len za hospitalizácie od VšZP. Ako je to možné?

Neviem a nemôžem sa vyjadrovať k nemocnici pán Glatza, ale viem o tom, že jeho predchodcovia nastavili odmeňovanie v bojnickej nemocnici výrazne vyššie, ako ho máme všetci ostatní. Nepoznám detailne prípad tejto nemocnice, ale neviem si predstaviť, že by niekto v ANS chcel niektorú nemocnicu poškodiť a dať jej menej.

Jozef Mintál. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Riaditeľ bojnickej nemocnice napriek tomu hovorí, že asociácia spôsobom, akým momentálne funguje, nedostatočne háji záujmy župných nemocníc, ktoré majú vyššiu produkciu medicínskych výkonov než ostatné. Čo na to ako zástupca žúp v ANS hovoríte?

Súhlasím, že jednotková cena za výkon je v župných nemocniciach nižšia, a je to spôsobené paradoxne tým, že ten, kto operuje menej, má vyššiu jednotkovú cenu. Ale už sme o tom hovorili.

Myslíte si, že sa bojnickej nemocnici podarí vyrokovať lepšie zmluvy s poisťovňami mimo ANS?

Nepoznám detailne ich situáciu, preto na to neviem odpovedať. Podľa mňa je riešením čo najskorší prechod na výkonovú zmluvu, ale férovú.

Nemáte na tom v ANS pnutie, ak iným nemocniciam logicky ekonomicky vyhovuje nerobiť viac a dostávať rovnaké peniaze?

Áno, spôsobuje to určité pnutie, ktoré medzi sebou cítime. Názor na to v ANS nie je jednotný, ale diskutujeme o tom. Som kritický, ale chcem, aby ANS prežila.

Asociáciu donedávna viedol Marián Petko z bardejovskej nemocnice. Po tom, ako ho Najvyšší súd odsúdil za branie úplatkov vo výške 67-tisíc eur, pozastavil si funkciu prezidenta. Nemal by sa úplne stiahnuť a nezastupovať ANS na žiadnej úrovni?

Asociácia nemocníc Slovenska nie je pán Petko. Doterajšia práca pána Petka pre ANS bola mimoriadne dôležitá a za to mu treba poďakovať. Keď niekto povie ANS, ľudia si predstavia pána Petka.

Ktorý je odsúdený za korupciu. Nemyslíte, že to robí asociácii minimálne mediálne zlé meno?

Tento prípad je starý veľa rokov, bol mimoriadne medializovaný a podľa pána Petka mu dodnes nebolo doručené rozhodnutie, o ktorom vy v médiách píšete. Stále nemá v rukách rozsudok. Ak mu bude konečne doručený, bude sa môcť odvolať. Chce využiť všetky možné opravné prostriedky, ktoré existujú, aby očistil svoje meno.

Ani vám nestačí rozsudok Najvyššieho súdu?

Je to na pánovi Petkovi. Podľa stanov ANS prezidenta volí valné zhromaždenie, teda zástupcovia všetkých nemocníc. Keď bude doručený rozsudok, bolo by podľa mňa správne, aby ANS zvolala mimoriadne valné zhromaždenie, kde pán Petko požiada členov asociácie o vyslovenie dôvery, prípadne sa rozhodne, či bude znovu kandidovať. Nakoniec zhromaždenie rozhodne. Pokiaľ bude potrebná nová voľba prezidenta, zrejme k nej dôjde.

Podľa vás môže znova kandidovať?

Či bude alebo nebude kandidovať, je na ňom. Pokiaľ cíti, že je nevinný, chápem, že chce bojovať za očistenie svojho mena, je to jeho plné právo. Nateraz sa stiahol a rokovací tím asociácie funguje momentálne bez neho. Ak bude chcieť pokračovať, bude nám musieť aj chcieť znovu detailne vysvetliť všetky skutočnosti a ozrejmiť, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, rovnako ako aj svoje následné kroky v právnej oblasti.

Pána Petka dočasne nahradil Igor Pramuk, ktorý je vo vedení nemocníc Penty a v správnej rade bardejovskej nemocnice, ktorej Petko šéfuje. Bola to správna voľba v čase, keď asociáciu preveruje protimonopolný úrad pre podozrenie z kartelu nemocničných sietí Agelu a Penty?

Myslím, že je to v poriadku, pán Pramuk je prvým viceprezidentom ANS. Čo sa týka preverovania protimonopolným úradom, nepoznám detaily, ale dôkaz o tom, že sme kartel, spočíva pravdepodobne v tom, že chodíme spoločne rokovať za všetky nemocnice. Celý proces je transparentný a spočíva len v tom, že zozbierame dáta a dáme ich dokopy o pol roka skôr, aby sa stihli skontrolovať a dali sa pripraviť podklady ešte pred schválením štátneho rozpočtu. Ja v tomto spôsobe rokovania žiaden kartel nevidím. Nikomu sa nevyhrážame.

Aj vy ste súčasťou tohto konania?

Žilinský samosprávny kraj dostal tiež predvolanie, aby jeho zástupca išiel vo veci vypovedať. Poverená touto vecou bola pani Pekarčíková, vedúca odboru zdravotníctva ŽSK. O výsledku nie sme v danej veci informovaní.

Prečo ste nešli vypovedať vy, ktorý o tom viete najviac?

Lebo išiel poverený zástupca ŽSK, nebudem špekulovať. Ja osobne však spôsob rokovania ANS s poisťovňami pokladám za transparentnejší ako individuálne rokovania nemocníc. Takto sa to robí jasne na základe čísel, kontroly a možností legislatívneho dosahu.

Protimonopolný úrad v marci uviedol, že získal podklady a informácie naznačujúce, že štyria podnikatelia pôsobiaci v tomto sektore spolupracovali pri určení cien, koordinovali sa pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami a vymieňali si citlivé obchodné informácie. Toto popierate?

Netuším, o čo ide. V tejto veci nemám žiadne informácie, ale ak medzi citlivé údaje patrí jedna tabuľka s počtami zamestnancov spoločná pre celú ANS, tak je to minimálne zvláštne.

Razia protimonopolného úradu v nemocniciachAgel či Penta alebo Konkurencia po slovensky

Jana Ježíková

Vám sa teda správanie iných nemocníc nikdy nezdalo v ničom podozrivé?

V poslednom roku vznikla jediná zvláštnosť, ktorá u viacerých členov vytvorila istú časť nevôle. Keď už boli rozdelené peniaze, percentuálne síce všetko sedelo, no skupiny Agel a Penta sa rozhodli, že už detailne neuvidíme, koľko ktorá nemocnica dostane, len koľko dostali všetky dokopy. Celková suma sedela, ale nevideli sme detailné rozdelenie medzi nemocnicami.

Vás to nerozrušilo, keď oni videli o vás všetko?

Sám tomu nerozumiem, ale najbližšie budeme viacerí trvať, aby to tak už nebolo. Nezdá sa nám celkom v poriadku, aby to dali všetko do jedného čísla. Aj keď pre mňa je najdôležitejšia skutočnosť, že my, nemocnice Žilinského kraja, sme dostali všetko to, čo sme oprávnene žiadali. Nemôžem povedať, že by náš región niekto oklamal či okradol. Žiadna skutočnosť ma neoprávňuje niečo také tvrdiť.

Ako toto vyšetrovanie môže dopadnúť?

Ak sme za spoločné rokovania s poisťovňami považovaný za kartel, tak to isté je potom aj Asociácia štátnych nemocníc a rovnako združenia ambulantných poskytovateľov, kde jeden človek rokuje za iks ambulancií.

My rokujeme výlučne o legislatívnych mzdových a iných dosahoch. Je vylúčené, aby sme z tohto dôvodu boli kartelom. Na ničom sa medzi sebou nedohodujeme, každý riaditeľ sám zodpovedá za to, aby pravdivo vyplnil tabuľku. Ja môžem odprisahať, že si nedovolím nahodiť ani o jedného zamestnanca navyše. Sedí mi to a je to odkontrolovateľné.

ANS podľa mňa nie je žiadny monopol ani kartel. Je to cesta, ako férovo a transparentne definovať finančné dosahy zmenenej legislatívy na základe overiteľných čísel.

Nikdy o vaše župné nemocnice v zelených číslach nemala záujem Penta či Agel?

Som v nemocnici už 16 rokov. Pokiaľ si spomínam, bolo len jedno rokovanie, počas ktorého sme sa stretli s vtedajším vedením skupiny Penta. Bol som tam aj s vtedajším županom pánom Blanárom a prezentoval som víziu, že v priebehu roka a pol dostaneme nemocnice do stavu konkurencieschopnosti. Nevidel som vtedy a nevidím ani dnes dôvod, aby nás niekto prevzal. Naše čísla ukazujú, že dobré čísla vieme dosiahnuť aj ako župné nemocnice. Od roku 2013 máme vyrovnané hospodárenie.

Som riaditeľ jednej zo župných nemocníc a verím, že som tu užitočný, a o to ide. Môj život je tu naplnený. Všetko, čo robím, robím preto, aby tento región mal kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a verím, že som k tomu prispel.