Budúcnosť krajských nemocníc Trenčín to vzdal a rokuje aj s Agelom. Šéf kontrolórov varuje pred fatálnym rozhodnutím

Keď v roku 2003 prechádzali menšie nemocnice do pôsobnosti samosprávnych krajov, hovorilo sa, že to prinesie mnoho pozitív. Samosprávy mali vedieť lepšie reagovať na potreby obyvateľov, vedenie nemocníc malo mať bližší kontakt so zriaďovateľom, nemocnice mali lepšie hospodáriť a pacient mal z toho všetkého benefitovať.

Prešlo však len pár rokov a väčšina regionálnych nemocníc sa dostala do súkromných rúk najmä formou prenájmu. Nemocnice si nechali v správe iba dva kraje, Trenčiansky a Žilinský. No aj prvý menovaný región sa ich chce po rokoch zbaviť.

Znamená to, že kraje nie sú schopné spravovať nemocnice a ich odovzdanie do rúk žúp bolo chybou?

Chýbajú peniaze, ako vždy

Zástupcovia Trenčianskeho kraja svoje rozhodnutie vysvetľujú tým, že kraj už ďalej nemá kapacitu župné nemocnice prevádzkovať. Hlavným dôvodom sú, samozrejme, peniaze. Pod kraj spadajú tri nemocnice v Považskej Bystrici, na Myjave a v Bojniciach.

Ako pre denník Postoj vysvetľuje hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Lenka Kukučková, VÚC iba za posledných desať rokov investoval do zariadení viac ako 60 miliónov eur. „Tieto nemocnice však vyžadujú naďalej veľké investície, na ktoré Trenčiansky samosprávny kraj nemá k dispozícii ďalšie finančné prostriedky,“ hovorí.

Nemocnice boli totiž podľa jej slov odovzdané s obrovským modernizačným dlhom. Nešlo však iba o modernizáciu. Keď štát nemocnice odovzdával, v Bojniciach stál rozostavaný monoblok a v Považskej Bystrici zasa nedokončená budova pre dlhodobo chorých.

Problémom je aj neustále vytváranie dlhov, zariadenia v Bojniciach a Považskej Bystrici sú v strate dlhodobo, Myjave sa podarilo skončiť rok 2023 v pluse, v tomto roku však už dosiahla stratu.

„Z uvedeného dôvodu kraj hľadá optimálny model ďalšieho fungovania nemocníc, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, tak aby boli aj naďalej funkčné a trvale udržateľné v systéme zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Proti Agelu sa v Bojniciach búria

Kraj tak ponúkol nemocnice miestnym samosprávam na predaj za symbolické jedno euro a zároveň vyhlásil verejnú výzvu pre subjekty, ktoré by mohli mať záujem o ich prevádzkovanie. Účelom výzvy bol podľa hovorkyne prieskum trhu.

A ten ukázal, že záujem by mala súkromná spoločnosť Agel, ktorá si v posledných rokoch výrazne posilnila pozíciu. 

Ako Agel v tieni Penty vyrástolZdravotnícky magazín Penty upozorňuje na rast vplyvu Agelu u Dolinkovej. Čo je za tým?

Lukáš Kekelák

Ak by Agel získal aj trenčianske župné nemocnice, stal by sa najväčšou nemocničnou sieťou na Slovensku a predbehol by aj Svet zdravia finančnej skupiny Penta. 

V prípade Považskej Bystrice a Myjavy však prejavili záujem aj miestne samosprávy, Agel by teda mohol potenciálne vstúpiť len do Nemocnice s poliklinikou v Prievidzi so sídlom v Bojniciach, ktorá nedávno získala 15 miliónov eur z plánu obnovy. Výzvu, v ktorej boli mimoriadne úspešné práve nemocnice Agelu, pre nezrovnalosti už rok prešetruje Európska prokuratúra.

Okrem iného už takmer 3000 ľudí podpísalo petíciu proti prevzatiu bojnickej nemocnice Agelom. Medzi odporcami sú aj miestni zdravotníci, ktorí sa obávajú, že nemocnica pôjde do útlmu, odborníci z nej odídu a pacienti budú musieť cestovať za lekármi oveľa ďalej.

Ako však opakovane zdôrazňuje predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška zo Smeru, v tomto prípade by nešlo o predaj, ale o prenájom. Práve tak fungujú súkromné nemocnice už v štyroch iných krajoch. Nešlo by teda o novinku, môže to však byť pasca pre štát.

V čom je problém prenájmu nemocnice?

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že takýto model prenájmu má svoje problémy. Úrad sa tento rok pozrel na fungovanie samosprávnych nemocníc a pozitívne hodnotil práve to, že Trenčiansky a Žilinský kraj si nemocnice ponechali vo svojej pôsobnosti.

Dnes totiž niektoré župy prenájmom stratili dosah na poskytovanú zdravotnú starostlivosť vo svojich vlastných nemocniciach, keďže ju na ich území poskytuje niekto iný.

Zdroj infografiky: NKÚ

V prípade dlhodobých prenájmov župných nemocníc vidí úrad problém najmä v tom, že samosprávy sa jasne nedohodli so spoločnosťami na ďalšom zveľaďovaní majetku a podmienky prenájmu nie sú jasne definované alebo sa v niektorých prípadoch ani neplnia.

Hlavným problémom dlhodobých prenájmov je to, že nie je jasné, čo nastane po vypršaní zmluvy alebo predčasnom ukončení.

„Rizikom zostáva fakt, že v prípade predčasného odstúpenia od nájomnej zmluvy prenajímateľ, teda samosprávny kraj, spolu s rezortom zdravotníctva budú musieť v takýchto prípadoch operatívne riešiť výpadok regionálnej zdravotnej starostlivosti, ako aj personálne pokrytie v zmysle optimalizácie siete nemocníc,“ hovorí podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Zjednodušene povedané, ak nastane nejaký problém, situáciu bude musieť v konečnom dôsledku riešiť aj tak samospráva spolu s ministerstvom zdravotníctva. Ak regionálne zdravotníctvo padne na kolená, opäť to bude musieť zachraňovať štát a zaplatí to občan.

Šéf NKÚ vystríha pred krátkozrakosťou

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy pre Postoj hovorí, že úrad bude dlhodobo poukazovať na to, aby politici nerobili „krátkozraké a pre verejné zdroje fatálne rozhodnutia“. To, ako sa vyššie územné celky vyrovnajú so súkromným poskytovateľom pri svojich nemocniciach, je jedným z nich.

„Stane sa to, čo sa stalo pri Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sme dali viac ako 250 miliónov na vybudovanie mýtneho systému, zaplatili to tí, ktorí chodia po diaľniciach, a v hodine dvanástej, keď mal byť systém odovzdaný štátu, súkromný prevádzkovateľ zahlásil, nech mu štát zaplatí 400 miliónov a on mu to potom odovzdá? Hoci to štát už raz zaplatil?“ pýta sa Andrassy. 

Ľubomír Andrassy. Foto: Postoj/Adam Rábara

Na tieto riziká sme sa pýtali aj Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Jeho hovorkyňa Kukučková Postoju odpovedala, že na prípadný prenájom sa chce kraj „zodpovedne pripraviť, preto analyzuje a konzultuje všetky aspekty ďalšieho prevádzkovania nemocníc tak, aby neboli ohrozené oprávnené záujmy kraja ani poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom“.

Je však otázne, či sa im tieto plány podarí naplniť. A pochybuje o tom aj šéf NKÚ. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje aj na iný dôležitý fakt. Keď štát samosprávam prenechal menšie nemocnice, ponechal ich spoľahnúť sa samy na seba.

„VÚC nikto neusmernil, ako postupovať pri hľadaní optimálneho variantu prevádzkovania nemocníc, štát nenastavil systém financovania týchto zdravotníckych zariadení,“ konštatuje správa z kontroly.

Štát podľa NKÚ ani neriešil, ako si kraje plnia svoje povinnosti, ako zhodnocujú zverený majetok a či doň dostatočne investovali. To je jedna strana karty. Tou druhou je to, že štát samosprávam ani neposkytol žiadne peniaze na podporu investícií.

Ako teda konštatuje správa NKÚ, štát „nevytvoril vhodné podmienky na to, aby sa samosprávne kraje mohli o zverený majetok v podobe zdravotníckych zariadení primerane postarať“.

Štát motivuje župy, aby sa nesnažili

S tým súhlasí aj Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý si nemocnice nechal spolu so Žilinským krajom ako posledný.

„Župa prevádzkuje svoje tri nemocnice ako príspevkové organizácie, pričom doposiaľ nám zo strany štátu nebola poskytnutá žiadna finančná ani odborná pomoc, ani iná kompenzácia plnenia tejto odborne zložitej a finančne náročnej kompetencie,“ upozorňuje hovorkyňa.

Dodáva, že problém nie je iba v peniazoch, ale aj v personálnych kapacitách. Kraje museli zriadiť odbory zdravotníctva, no tie nemali dosť ľudí na to, aby sa postarali o agendu, ktorá im spolu s nemocnicami pripadla.

„Do dnešného dňa štát neuhrádza samosprávnym krajom náklady na prenesený výkon štátnej správy,“ hovorí Kukučková.

Je teda jedno, či kraj prevádzkuje nemocnice alebo ich prenajme či predá, od štátu dostane rovnaké množstvo peňazí. Je potom logické, že samosprávy láka zbaviť sa zodpovednosti za zdravotnícke zariadenia.

Výhodou súkromných sietí je to, že počítajú s väčším počtom zariadení ako samosprávne kraje, ktoré majú pod sebou maximálne tri či štyri nemocnice. Majú tak väčšie možnosti, ako zariadenia efektívne riadiť či ako s dodávateľmi rokovať o cenách.

Foto: FB Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach

Táto efektivita však podľa kritikov ide na úkor pacienta. Autori petičného výboru proti prevzatiu bojnickej nemocnice spoločnosťou Agel ako príklad úpadku označujú nemocnicu v Handlovej, ktorá patrí do siete nemocníc Agelu a v posledných rokoch prišla o viaceré oddelenia. Dôvodom bolo podľa nich to, že neboli dostatočne ziskové, mohlo to byť však aj nedostatkom personálu.

Ako to, že v Žiline to funguje?

Slovensko pritom má príklad, ktorý ukazuje, že samosprávy nie sú odkázané na súkromné spoločnosti. Je ním Žilinský kraj, ktorý úspešne spravuje nemocnice na svojom území.

Nemocnice v minulom roku skončili v pluse a darí sa im tak znižovať ich záväzky. 

Ako pre Postoj vysvetľuje šéfka odboru zdravotníctva Žilinského kraja Silvia Pekarčíková, k dobrým hospodárskym výsledkom im okrem práce jej predchodcov pomáha centrálne riadenie. V podstate fungujú, akoby mali župný nemocničný holding, v rámci ktorého realizujú sami nákupy liekov a prístrojov a taktiež majú vlastné lekárne či laboratóriá.

S riaditeľmi jednotlivých nemocníc mávajú pravidelné stretnutia, kde riešia problémy. „Všetkým je jasné, že môžu investovať a nakupovať len vtedy, keď majú na to peniaze, nikto nemôže fungovať na dlh. Dobre o tom vedia nielen riaditelia, ale aj primári oddelení,“ dodáva.

Priznáva však, že pristúpili aj k menšej optimalizácii výkonov a nerobia všetky vo všetkých nemocniciach. Snažia sa tak o regionálnu špecializáciu, čo im však narúša ministerská optimalizácia siete nemocníc.

Foto: FB Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach

Okrem toho si sú vedomí toho, že poisťovne preplácajú iba istý počet výkonov, a tak sa tým riadia. Nad rámec dohodnutých platieb ich nerobia. To síce predlžuje čakacie lehoty, no ako hovorí Pekarčíková, ak by ľudia nečakali, potom by ich nemocnice možno nemohli poskytovať starostlivosť vôbec, lebo by sa dostali do straty, čo by dlhodobo neustáli. Štát župné nemocnice neoddlžuje.

To, či sa kraj dokáže alebo nedokáže postarať o nemocnice, je podľa nej vecou stanovenia si priorít. Župa si podľa nej musí vybrať, do čoho chce investovať.

„Ak má kraj so zadlženými nemocnicami problém a nechce ich, prečo má potom o takéto nemocnice záujem súkromník?“ pýta sa Pekarčíková, ktorá by s podobným krokom v Žilinskom kraji nikdy nesúhlasila.