V Spojených štátoch sa už znovu začína volebné obdobie a prvým výraznejším volebným súbojom boli minulotýždňové demokratické primárky na primátora New Yorku. Významné boli v tom, že boli prvou príležitosťou na zmeranie síl medzi stredovým a progresívnym krídlom Demokratickej strany, ktoré sa od Trumpovho víťazstva navzájom obviňujú za prehru.
V tomto súboji drvivo zvíťazilo progresívne krídlo, a to vo svojej najradikálnejšej verzii. Primárky totiž prekvapivo vyhral iba 33-ročný Zohran Mamdani, súčasný poslanec dolnej komory štátu New York, ktorý sa sám definuje ako demokratický socialista.
Prekvapivo výrazne porazil jedného z najznámejších demokratických politikov Andrewa Cuoma, bývalého trojnásobného guvernéra, ktorý sa snažil o návrat na politickú scénu. Keďže New York je baštou demokratov, Mamdani jednoznačne smeruje za primátorskou stoličkou.

Počas posledných primátorských volieb v roku 2021 utrpelo progresívne krídlo Demokratickej strany tvrdú ranu. Demokratické primárky a následne aj voľby totiž vtedy vyhral Eric Adams, bývalý policajt, ktorý mal stredovú politiku zameranú na zvýšenie bezpečnosti, čo bolo v príkrom rozpore s vtedy ešte populárnym progresívnym hnutím defund the police (zrušiť financovanie polície).
Do súčasných primárok sa teda snažili čo najskôr zjednotiť za jedným kandidátom. Tým sa nakoniec stal práve Mamdani, ktorý mal pred pár mesiacmi iba dvojpercentnú podporu. Jeho kandidatúru výrazne podporili Bernie Sanders a Alexandria Ocasiová Cortezová, ktorej kongresový obvod sa prelína s tým, v ktorom je momentálne zvolený na štátnej úrovni Mamdani.
Do týchto volieb vstupovalo, naopak, oslabené stredové krídlo. Zatiaľ čo ešte pred rokom mal byť opätovným kandidátom súčasný primátor Eric Adams, jeho početné korupčné problémy a dohoda s Trumpovou administratívou o zrušení vlastného vyšetrovania ho prinútili odstúpiť z demokratických primárok a kandidovať ako nezávislý.
Novým kandidátom stredového krídla sa tak stal Andrew Cuomo, no ten mal za sebou niekoľko obvinení zo sexuálneho napadnutia a zároveň jeho politika spôsobila nadmerné úmrtia v domovoch dôchodcov počas pandémie. Cuomo však napriek tomu v prieskumoch dlho viedol, podporili ho dokonca hlavné odbory v meste a vyzeralo to na jeho víťazstvo.
V závere však stratil dych a nedokázal čeliť efektívnej kampani Mamdaniho na sociálnych sieťach. Kým Mamdani už pred voľbami nazbieral takmer milión sledovateľov na Instagrame (v súčasnosti ich už má takmer tri milióny), Cuomo mal iba chabých 200-tisíc. Mamdani okrem toho dominoval aj v uliciach, kde ho podporovali tisícky dobrovoľníkov.
Mamdani dokázal efektívne vykresliť Cuoma ako kandidáta tých istých milionárov a miliardárov, ktorí podporovali Donalda Trumpa. Cuomovi zároveň nepomohol ani jeho vek (67 rokov) a desiatky rokov vo vysokej politike, čo je hlavne po skúsenosti s Bidenovým úpadkom skôr nevýhodou.
Do kampane výrazne zasiahol vplyvný denník New York Times, aj keď nakoniec nebol rozhodujúci. Noviny totiž tradične vyjadrujú podporu niektorému z kandidátov, tentoraz sa však pre početné Cuomove kauzy a Mamdaniho socializmus rozhodli zostať neutrálne.
Vo svojom editoriáli však napriek tomu skritizovali viac Mamdaniho: „Neveríme, že si pán Mamdani zaslúži miesto na hlasovacích lístkoch Newyorčanov. Jeho skúsenosti sú príliš chabé a jeho program znie ako ‚nakopnutá‘ verzia desivého starostovania pána de Blasia (bývalého primátora).“
Toto, samozrejme, vyvolalo tvrdú kritiku Mamdaniho tábora a editoriál bol hlavnou kampaňovou témou po niekoľko dní.

Zohran Mamdani sa narodil v roku 1991 v Ugande. Nepochádza však zo skromných pomerov, ale z bohatej rodiny. Jeho matka je filmová režisérka a otec je profesorom postkoloniálnych štúdií na Kolumbijskej univerzite.
V roku 1998 sa rodina presťahovala do New Yorku, kde Mamdani vyštudoval strednú školu a následne získal titul z afrikanistiky na Bowdoin College, čo je súkromná vysoká škola liberálnych umení.
V roku 2020 kandidoval do dolnej komory štátu New York v obvode Queens a následne bol dvakrát v tejto silne demokratickej časti mesta znovuzvolený bez opozície. Počas celej svojej kariéry sa označuje ako demokratický socialista a je členom politickej organizácie Democratic Socialists of America.
Mnohé Mamdaniho plány sú podobné tým, ktoré majú bežné sociálnodemokratické strany v Európe. Plánuje zmraziť nájmy, budovať sociálne nájomné bývanie, vytvoriť mestom vlastnené obchody s potravinami, zvýšiť minimálnu mzdu na 30 dolárov za hodinu do roku 2030, zaviesť bezplatnú škôlku či bezplatnú autobusovú dopravu.
Tieto plány síce čelia kritike hovoriacej predovšetkým o nereálnosti, ale vo svojej podstate (až na verejné obchody) sú bežnou sociálnodemokratickou politikou.
Mamdaniho radikálnosť a ideologickosť sa však ukazuje predovšetkým na tom, ako chce získať prostriedky na obrovské výdavky, a na jeho medzinárodnej politike. V podstate jediným zdrojom, ktorý chce využiť, je nové zdanenie bohatých a firiem. Podľa Mamdaniho by miliardári ani nemali existovať.
Ako sám hovorí vo svojich kampaňových materiáloch, plánuje „presunúť daňové zaťaženie z nadmerne zdanených majiteľov domov v okrajových častiach [New Yorku] na drahšie domy v bohatších a belších štvrtiach“. Dopredu tak delí obyvateľov na tých, ktorých chce zastupovať, a tých, ktorých považuje za nepriateľov.
Sľub ešte viac zvýšiť firemné a príjmové dane najbohatších však pravdepodobne nebude možný. Štát New York totiž už výrazne zvýšil tieto dane v roku 2021 a sú momentálne najvyššie zo všetkých 50 štátov USA. Pokiaľ by Mamdani v meste New York chcel ísť ešte vyššie, potreboval by schválenie štátnou legislatívou a podpis guvernérky. Tá sa však už vyjadrila, že žiadne ďalšie zvýšenie nepripadá do úvahy. Pokiaľ sa však tieto dane nezvýšia, žiadny z Mamdaniho rozsiahlych sľubov sa nesplní.
Mamdani je zároveň tvrdým odporcom štátu Izrael, a ako sa vyjadril, pokiaľ by izraelský premiér Benjamin Netanjahu prišiel do New Yorku, dal by ho zatknúť. Židovská komunita v meste má z jeho zvolenia silné obavy, čo ešte zvýraznil fakt, že Mamdani odmietol odsúdiť „globalizáciu intifády“. To je výraz, ktorý je vnímaný ako výzva na násilie na židoch po celom svete.
Editoriál New York Times poukázal na jednu z Mamdaniho slabín, ktorú však zatiaľ voliči ignorujú: napriek tomu, že je v štátnej legislatíve od roku 2021, jeho výsledky sú prakticky nulové, a to predovšetkým pre jeho neschopnosť kompromisov. Súčasťou jeho programu je napríklad bezplatná autobusová doprava, keď sa však o jej čiastočnej pilotnej verzii hlasovalo minulý rok, Mamdani radšej usporiadal protest a zmaril prijatie tohto návrhu.
Po zvolení tak čoskoro môže naraziť na realitu a dopadnúť podobne ako súčasný primátor Chicaga Brandon Johnson. Ten prišiel s podobnými sľubmi v roku 2023 a svoje plány chcel nekompromisne pretlačiť, nakoniec v tom však zlyhal a dnes má podporu okolo 14 percent.

Zvolenie Mamdaniho ešte neznamená, že sa demokrati teraz otočia k socializmu. Koniec koncov, v rovnaký deň sa konali aj demokratické primárky na guvernéra Virgínie a New Jersey, ktoré vyhrali stredové kandidátky. To, čo tieto voľby ukázali, je, že demokrati chcú zmenu a mladších lídrov.
Predovšetkým po Bidenovom úpadku v poslednom roku jeho výkonu funkcie prezidenta sa do popredia dostala otázka veku. Demokrati majú oveľa starších lídrov ako republikáni, v niektorých prípadoch aj o desiatky rokov. Aj preto je teraz väčšia túžba po príchode nových tvárí a politici, ktorí boli na vrchole desiatky rokov, strácajú vplyv.
Andrewa Cuoma podporilo množstvo demokratických lídrov, od bývalého primátora New Yorku Michaela Bloomberga, bývalého prezidenta Billa Clintona až po vplyvného kongresmana Jima Clyburna. Všetci však už majú okolo osemdesiat rokov. Voliči demokratov si jednoducho želajú generačnú obmenu.
Víťazstvo Mamdaniho je však súčasne darom pre republikánov. Ich šance vyhrať v midterm voľbách o rok a pol boli nízke, keďže vládna strana v týchto voľbách zvyčajne stráca, no Mamdani veľmi dobre poslúži ako strašiak.
Jeho víťazstvo pritom stále nie je isté. Eric Adams, ktorý bol už odpísaný, získal vo svojej nezávislej kampani druhý dych. Na jeho stranu sa pridávajú mnohí zamestnávatelia, ale aj afroamerické časti mesta. Môže teda ešte v samotných voľbách Mamdanimu skomplikovať situáciu.
O nezávislú kampaň sa môže pokúsiť aj Cuomo, keďže pred primárkami vytvoril vlastnú stranu. Boj o kreslo primátora tak môže byť zaujímavý a do novembra, keď sa voľby uskutočnia, sa toho môže stať ešte veľa.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.