Trump vs. Harvard Elitné univerzity dlhodobo strácajú podporu verejnosti. Zahraniční študenti dopadli ako rukojemníci

Trumpova administratíva je už niekoľko mesiacov v ostrom konflikte s najväčšími a najelitnejšími univerzitami v Spojených štátoch, ako je Columbia, MIT či Harvard. 

Republikáni tieto univerzity obviňujú z ľavicovej zaujatosti, woke ideológie a antisemitizmu a Trump im preto hrozí zastavením grantov či odňatím statusu nezdaňovaného subjektu.

Minulý týždeň prišlo zatiaľ k najväčšej eskalácii tohto konfliktu, keď ministerstvo vnútornej bezpečnosti zrušilo právo Harvardu prijímať zahraničných študentov, a všetci súčasní zahraniční študenti budú musieť prestúpiť na inú školu. 

Aj keď bol tento krok následne dočasne pozastavený federálnym súdom, ide o bezprecedentnú situáciu. Približne 7-tisíc zahraničných študentov teraz nevie, čo s nimi od nového akademického roka bude. Týka sa to aj takých prominentných študentov, ako je následníčka belgického trónu princezná Elisabeth.

Konflikt medzi republikánmi a elitnými univerzitami však nie je nový, ale starý niekoľko desaťročí. Je veľmi nepravdepodobné, že sa skončí v najbližšom čase, pretože je politicky výhodný a mobilizačný pre obidve strany. Republikánom navyše umožňuje ešte efektívnejšie cieliť na pracujúcu triedu bez vysokoškolského vzdelania, ktorá sa stáva ich jadrom.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USAKoniec pozitívnej diskriminácie na vysokých školách. Argumenty za a proti

Ján Cipár

Elitné univerzity nie sú miestom vyvážených názorov

To, že americké univerzity nie sú ukážkou diverzity názorov, je už všeobecne akceptovaný fakt dokázaný viacerými prieskumami. 

Podľa prieskumu organizácie Higher Education Research Institute na Kalifornskej univerzite sa 60 percent vyučujúcich považovalo v rokoch 2016 – 2017 za liberálov alebo ľavičiarov a 12 percent za konzervatívcov. 

Na Harvarde je táto situácia ešte horšia. Podľa prieskumu hlavných študentských novín Harvard Crimson sa na Harvarde v roku 2022 až 80 percent vyučujúcich považovalo za liberálov a ľavičiarov, pričom 37 percent sa označilo za veľmi liberálnych. Za konzervatívcov sa naproti tomu označilo iba 1 percento vyučujúcich.

V minulosti nebola prevaha liberálnych názorov na univerzitách taká výrazná. Od roku 1989 sa podiel liberálov a ľavičiarov na fakultách viac ako zdvojnásobil, zatiaľ čo v bežnej populácii sa preferencie medzi republikánmi a demokratmi až natoľko neposunuli. 

Keď sa pozrieme na politickú náklonnosť amerických občanov, 37 percent sa považuje za umiernených, 36 percent za konzervatívcov a 25 percent za liberálov. Takýto približný podiel sa udržiava v americkej populácii posledné desaťročia. Kým teda americká verejnosť zostala politicky takmer rovnaká, univerzity sa posunuli výrazne doľava.  

Mnohí konzervatívni profesori čelili v posledných rokoch takzvanej kultúre rušenia („cancel culture“) a podľa prieskumu ADF sa až jeden z piatich profesorov musí autocenzurovať. Konzervatívni rečníci museli mnohokrát zrušiť svoje prednášky pre násilné protesty zo strany liberálnych a ľavicových študentov. Mnohé elitné vysoké školy navyše dlho uplatňovali princíp pozitívnej diskriminácie, to sa však už zmenilo s rozhodnutím Najvyššieho súdu v roku 2023, ktorý tieto praktiky zakázal.

Od útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023 sa na amerických vysokých školách rozmohol antisemitizmus. Medzi rokmi 2022 a 2023 narástli antisemitské útoky o viac ako 700 percent, pričom končiaci sa akademický rok bude pravdepodobne ešte horší. Mnohí židovskí študenti čelili aj násilným útokom a na Kolumbijskej univerzite propalestínski protestujúci kričali na židovských študentov, aby išli „preč“ a „späť do Európy“.

Nárast antisemitizmu v BritániiPočet útokov je rekordný, situácia sa najviac zhoršila na univerzitách

Michal Lukáč

Strata podpory univerzít medzi verejnosťou

A práve na pozadí všetkých týchto problémov, ktoré rektori málokedy efektívne riešia, rastie nechuť Američanov z pracujúcej triedy voči elitným univerzitám a tie sa tak stávajú ešte efektívnejším politickým cieľom pre republikánov.

Dôvera v americké vysoké školy dlhodobo klesá. Kým v roku 2015 bola ešte na úrovni 57 percent, v roku 2024 to bolo už iba 36 percent a 32 percent verejnosti vysokým školám nedôveruje. 

Tento pokles je vo veľkej miere spôsobený predovšetkým nedôverou medzi pracujúcou triedou, pre ktorú sa vysoká škola z dôvodu rastúceho školného stáva čoraz nedostupnejšia, elitárskejšia a zároveň už dnes ani neposkytuje jednoznačnú cestu k lepšiemu životu v tej miere, ako to bolo v minulosti.

Rozsiahla štúdia z roku 2024, ktorá vyhodnocovala návratnosť investície v podobe školného v prípade 53-tisíc rôznych amerických programov, ukázala, že až 23 percent bakalárskych programov má negatívnu návratnosť. To znamená, že výhody a príjmy plynúce z daného titulu študentom nekompenzujú jeho náklady. 

Keď zoberieme do úvahy aj ďalšie typy titulov (magisterské, doktorandské či rôzne certifikáty), až 31 percent študentov študuje programy, ktoré neponúkajú pozitívnu návratnosť investície. Programy ako genderové či postkoloniálne štúdiá jednoducho veľkú cenu na trhu práce nemajú.

V posledných rokoch je pozorovateľný aj jednoznačný pokles v počte zápisov na americké vysoké školy.

Naproti tomu však rastú zápisy do tzv. trade schools, teda vyšších odborných škôl, ktoré sú prakticky zamerané (elektrikári, kuchári, stavbári a pod.). Oproti univerzitám, kde stojí školné za štvorročné štúdium v priemere okolo 80-tisíc dolárov, ponúkajú trade schools vyučovanie za 10- až 20-tisíc dolárov s takmer istou prácou, stabilným platom a nižším rizikom nahradenia umelou inteligenciou. Kým do roku 2030 sa predpokladá ročný rast vysokoškolských študentov o 0,8 percenta, ročný nárast študentov na trade schools bude 6,6 percenta. 

Američania si dnes jednoznačne viac vážia tituly z týchto odborných škôl dokonca aj v porovnaní s titulmi z najprestížnejších univerzít, takzvaných Ivy League, kde patrí aj Harvard. Aj keď neexistujú detailné prieskumy politických názorov na týchto odborných školách, zdá sa, že ich študenti majú bližšie k republikánom.

Trumpovi zápas vyhovuje

Trumpovi teda útoky na vysoké školy a predovšetkým na Harvard politicky pomáhajú. Pracujúca trieda a predovšetkým bieli robotníci sa za posledné roky posunuli jednoznačne k republikánom. Ako bolo napísané vyššie, pre veľkú časť robotníkov sú dnes univerzity ako Harvard symbolom elitárstva a útokmi na ne si Trump túto voličskú skupinu ešte silnejšie pripútava k sebe. Nie je náhoda, že tri miliardy dolárov, ktoré Trump zobral Harvardu, chce teraz poskytnúť pre trade schools.

Bojom proti antisemitizmu a woke ideológii, ktoré pomohli Trumpovi vyhrať prezidentské voľby, si zároveň získava na svoju stranu tradičných konzervatívcov.  

Okrem toho, na univerzitách nie sú takmer žiadni jeho voliči. Veľká analýza denníka New York Times posledných troch prezidentských volieb ukazuje, že univerzitné a bohaté oblasti sú jedinými miestami v USA, ktoré sa posunuli k demokratom, zatiaľ čo všetky oblasti s väčšinovou pracujúcou triedou sa naklonili k republikánom.

Pozadie Trumpovho druhého víťazstvaPrečo sledujeme začiatok konca progresivizmu v USA

Peter Horák-Hönig

Vysoká cena zápasu

Americké vysoké školy však stále patria k svetovej špičke a prichádzajú s kľúčovými inováciami v oblasti medicíny, umelej inteligencie a podobne, čím umožňujú výrazný rast hrubého domáceho produktu. Zahraniční študenti sú súčasťou tohto úspešného príbehu. 

Iba v prípade Harvardu vytvorili zahraniční študenti v posledných rokoch startupy, ktorých hodnota presahuje 24 miliárd dolárov, a podieľali sa na tvorbe viac ako 390-tisíc pracovných miest. 

Pokiaľ pripočítame ďalšie vysoké školy, benefit plynúci zo zahraničných študentov je v hodnote stoviek miliárd dolárov. Nehovoriac o tom, že zahraniční študenti prispievajú do americkej ekonomiky svojimi výdavkami 44-miliárd dolárov ročne.

Trumpova administratíva má v rukáve ešte niekoľko silných kariet a je možné, že nakoniec sa Harvard podvolí jej požiadavkám. Trump však týmito krokmi ohrozuje svetovú výskumnú dominanciu Spojených štátov s dlhodobými negatívnymi dôsledkami na konkurencieschopnosť. 

Antisemitizmus, rôzne progresívne výstrelky či názorová netolerancia sú problémom na amerických vysokých školách. Mali by byť však riešené takým spôsobom, aby nemuseli byť braní za rukojemníkov zahraniční študenti, ktorí v stave neistoty netušia, kedy im budú zobrané víza.