Stopnutie Alexandrie Ocasiovej-Cortezovej Demokrati nedokážu Trumpovi efektívne čeliť, hľadajú nový smer a stavajú na starej garde

Po novembrovom prekvapivo veľkom víťazstve Donalda Trumpa a republikánov sa demokrati ocitli v kríze. Nielenže stratili prezidentské kreslo, Senát a nedokázali získať Snemovňu, ale ešte aj po prvýkrát za 20 dvadsať rokov prehrali na absolútny počet hlasov.

Na rozdiel od roku 2016, keď krátko po Trumpovom zvolení kráčali v uliciach milióny protestujúcich a každý demokratický člen Kongresu sľuboval absolútny odpor voči Trumpovým návrhom, situácia je dnes úplne iná. Demokratov volili zväčša bohatší ľudia na západnom a východnom pobreží USA a väčšina zvyšného obyvateľstva považuje ich návrhy za elitárske, povýšenecké a odtrhnuté od každodennej reality.

Asi najlepšie to vystihol Obamov hlavný kampaňový stratég David Axelrod, keď nedávno vyhlásil: „Nemôžete pristupovať k pracujúcim ľuďom ako misionári a povedať im: ‚Sme tu, aby sme vám pomohli stať sa takými, ako sme my.‘ Je v tom akési nevyslovené pohŕdanie.“

Zároveň viacero demokratických členov Kongresu na čele so senátorom z Pensylvánie Johnom Fettermanom chce namiesto blokovania legislatívy s Trumpovou administratívou spolupracovať.

Demokrati čelia viacerým štrukturálnym problémom, mnohé z nich si dokonca spôsobili už po voľbách. Chýba im jasný líder, ktorý by stranu zjednotil. Napriek tomu, že ich voličským jadrom sú mladí, na väčšinu vedúcich pozícií v novom Kongrese opäť nominovali menej známych ľudí podľa seniority, a teda zväčša starších ako 70 rokov. Okrem toho im chýba jasná stratégia, čo treba vnútri strany zmeniť.

Začiatkom februára si budú voliť predsedu Demokratického národného výboru, de facto riaditeľa straníckeho aparátu, avšak nikto z kandidátov zatiaľ nepredstavil uveriteľný plán na obnovu strany, ktorý by navrhoval aj nové smerovanie jej politiky.  

Najväčšie banky, McDonald’s, Ford či WalmartVeľké americké korporácie upúšťajú od politiky diverzity, rovnosti a podpory uhlíkovej neutrality

Ján Cipár 

Starší lídri nechcú pustiť mladú generáciu dopredu  

Zatiaľ čo politici v európskych krajinách, ktorí majú 60 – 70 rokov, zväčša pomaly odchádzajú do dôchodku, v USA sa v tomto veku dostávajú do najvyšších štátnych pozícií. Aj keď tento stav nie je novinkou, po Bidenovom viditeľnom úpadku počas posledného roka v prezidentskom úrade sa vysoký vek začal vnímať oveľa kritickejšie.

Ani odstúpenie Bidena či úmrtie ikonickej senátorky Dianne Feinsteinovej, ktorá vytrvala v úrade aj napriek katastrofálnemu zdravotnému stavu až do svojej smrti, však neprinútili demokratov výraznejšie zmeniť taktiku v novom Kongrese.

Napriek zdrvujúcej prehre zostali pri pravidle seniority a až na drobné výnimky sa rozhodli znovu staviť na svoju „starú gardu“. Z 20 hlavných výborov Snemovne bude 10 takých, kde najvyššie postavený demokrat, a teda „hovorca“ strany, bude mať viac ako 70 rokov. V jednom prípade, a to vo vplyvnom výbore pre finančné služby, bude mať hlavná demokratická kongresmanka Maxine Watersová dokonca 86 rokov.

Republikáni, ktorí budú teraz vďaka väčšine týmto výborom predsedať, majú na čele oveľa mladších kongresmanov. Je to vďaka tomu, že si zaviedli limity na funkčné obdobia v predsedníctve výborov, a tak sa pravidelne striedajú. Viacerí republikánski predsedovia sú preto aj o 25 rokov mladší ako ich demokratickí protivníci.

Demokrati zároveň zastavili rast progresívnej hviezdy Alexandrie Ocasiovej-Cortezovej, ktorá chcela predsedať vplyvnému výboru pre dohľad nad federálnymi úradmi a denne by tak bola v najväčších amerických televíziách. Táto 35-ročná kongresmanka však bola v internom hlasovaní demokratov jednoznačne porazená 74-ročným Gerrym Connollym.

Kandidáti hovoria iba o zmene formy, nie obsahu politiky

Demokratický národný výbor je stranícky aparát, ktorý organizuje primárky, zabezpečuje budovanie značky demokratov medzi prezidentskými voľbami a aktívne koordinuje volebnú kampaň v jednotlivých štátoch. Jeho predseda má za úlohu okrem koordinácie aj budovanie siete donorov. Ide teda viac o administratívnu ako politickú funkciu.

Napriek tomu je voľba nového šéfa výboru prvou možnosťou, kde si rôzne frakcie demokratov zmerajú sily. Po zvolení Trumpa sa progresívci a umiernení navzájom obviňovali, kto je zodpovedný za zdrvujúcu prehru.

Konečný zoznam kandidátov však neponúka žiadnu novú víziu pre stranu, skôr len dlhoročných politikov. Dvaja najsilnejší kandidáti Ben Wikler a Ken Martin sú predsedovia demokratov vo Wisconsine a v Minnesote, tretí kandidát Martin O’Malley je bývalým guvernérom Marylandu. Zvyšní kandidáti prakticky nemajú šancu na úspech.

Každý jeden z nich zdôrazňuje potrebu obnovy, avšak iba vo forme. Podľa nich je problém demokratov komunikácia politík, nie ich samotný obsah. To, že väčšina obyvateľstva odmieta imigračnú či rodovú politiku demokratov, zostáva zamlčané. Aj preto väčšina pozorovateľov neočakáva od tejto voľby prevratné zmeny.

Predpoveď zmien v počtoch kongresmanov za jednotlivé štáty USA podľa počtu ich obyvateľov.

Demografické zmeny demokratom neprajú

Demografia nie je nemenný osud a jednotlivé voličské skupiny môžu z času na čas začať voliť úplne novým spôsobom. Avšak posledné správy o presunoch obyvateľov medzi jednotlivými americkými štátmi sú veľmi negatívnou správou pre demokratov a tí majú len päť rokov na to, aby s tým niečo urobili.

Každých 10 rokov sa totiž vykonáva sčítanie obyvateľstva, ktoré následne pridelí každému štátu počet kongresmanov a počet hlasov voliteľov v prezidentských voľbách. Tým sa určí aj váha daného štátu v prezidentských voľbách.

Od pandémie covidu-19 sa výrazne zrýchlil nárast obyvateľov v južných republikánskych štátoch Florida a Texas a, naopak, prišlo k poklesu v demokratických štátoch Kalifornia, New York či Illinois. Južné štáty lákajú obyvateľov na nízke dane a vysoký ekonomický rast a to sa ukazuje ako veľmi efektívne.

Pokiaľ by zostalo rozloženie obyvateľstva tak, ako je dnes, a nedošlo by k žiadnym ďalším zmenám, Kalifornia by pri novom sčítaní v roku 2030 stratila troch kongresmanov, New York dvoch a Illinois jedného. Texas a Florida by, naopak, získali každý po štyroch. Sťahovanie obyvateľstva však pokračuje, a tak tieto zmeny môžu byť o päť rokov ešte viac v prospech republikánskych štátov.

Tieto posuny budú znamenať, že v prezidentských voľbách v roku 2032 už nebude demokratom stačiť na výhru ani víťazstvo v štátoch hrdzavého pásu, teda v Pensylvánii, Wisconsine a Michigane. Budú preto nútení získať aj niektoré južné štáty, ako sú Georgia či Severná Karolína, poprípade znovu zabojovať o Floridu. To by mohlo priniesť aspoň čiastočný návrat konzervatívnejších demokratov, pretože iba tí by boli schopní vyhrať v týchto častiach Spojených štátov.