Putin nedávno povedal, že „naša armáda postupuje po celej línii frontu“, a niet pochýb, že aj keď preháňa, sčasti to tak je.
V takejto atmosfére si treba pripomenúť (prepáčte, ak to znie banálne), že Washington a Kyjev sú v skutočnosti len jednou stranou tejto vojny, hoci, ako vieme, nemusia mať spoločný názor na jej budúcnosť. Je tu však aj druhá strana. A nech už k nej máme akýkoľvek odpor, stojí za to a niekedy je dokonca nevyhnutné pozrieť sa na celú vec aj z inej perspektívy.
Kremeľ má vo veci svojich podmienok na ukončenie vojny celkom jasno a na rozdiel od Ameriky a Ukrajiny to robí dôsledne, bez toho, aby doteraz zmenil svoj názor.
Nedávno sa o tom presvedčil aj nemecký kancelár, keď – podobne ako celý Západ – plný nádeje na mier po dlhšom čase obnovil telefonické rozhovory s Putinom v presvedčení, že teraz nájde v Kremli nového partnera. A bol taký sklamaný, že to dokonca s kyslou tvárou verejne oznámil.
Čo bolo dôvodom Scholzovho sklamania? Nuž to, že vládca Kremľa mu predložil presne to isté, čo povedal ešte pred dvoma rokmi. Svoje tri presné požiadavky, ktorých splnenie by viedlo k okamžitému zastaveniu vojny.

Tieto tri požiadavky poznáme už dlho.
Primo – odovzdanie celého územia piatich oblastí (vojvodstiev z poľského pohľadu) Ukrajinou: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti a Krymu. Kapitulácia – to znamená vzdanie sa ďalšej obrany časti týchto území a „dobrovoľné“ vpustenie Moskovčanov až na pravý breh Dnepra.
Secundo – psychologicky kľúčová požiadavka – právne uznanie novej hranice Kyjeva s Moskvou, ktoré má nielen ponížiť Ukrajincov, ale najmä vylúčiť kalkulácie o akomsi „dočasnom prímerí“, na ktoré majú zálusk ľudia v Trumpovom tíme, ale ktoré Putin nechce a obáva sa ho.
Pamätá si totiž dočasné minské dohody, s ktorými kedysi súhlasil pod tlakom kancelárky Merkelovej, a potom si vypočul, ako tá istá kancelárka krátko po odchode z funkcie vysvetľovala Nemcom, že tieto dohody boli uzavreté výlučne preto, aby Ukrajina mala čas na prezbrojenie v prípade hroziacej vojny.
A tertio – vojenská neutralizácia zvyšku Ukrajiny, pod ktorou Kremeľ rozumie zmluvný záväzok Kyjeva vzdať sa snahy o členstvo v NATO, ale aj (tu sa z pohľadu Kremľa môžu dohodnúť podrobnosti) zavedenie medzinárodných obmedzení na budúce prezbrojenie ukrajinskej armády.
Dá sa predpokladať, že Moskva by bola schopná, aj keď neochotne, pristúpiť na ďalšie dodávky západnej vojenskej techniky na Ukrajinu, pokiaľ by sa tak dialo v rámci nejakej dohody o „kontrole zbrojenia“.
A to je všetko. Zopakujme: tieto podmienky na ukončenie vojny formulovala Moskva pred dvoma rokmi a formuluje ich aj teraz. Jediné, čo sa zmenilo, je to, že vzhľadom na úspechy na fronte si Putin pri ich formulovaní začal byť istejší.
Je jasné, že ukrajinský vodca dnes na tieto podmienky nemôže pristúpiť. Ale o nejaký čas, ak si Moskovčania sami silou zbraní vynútia cestu k Dnepru, sa môže stať, že Zelenskyj alebo niektorý jeho nástupca bude takéto podmienky nútený prijať, aby zachránil samotnú ukrajinskú štátnosť. V každom prípade to dnes nevieme.
No niečo iné vieme dobre. S týmito podmienkami Amerika nemôže súhlasiť za žiadnych okolností, či už jej vládne Biden, Trump, Harris, alebo ktokoľvek iný.
Dôvod je jednoduchý: na desaťbodovej stupnici politických katastrof, ktoré Amerika utrpela tým, že odniekiaľ utekala a odhodila svojich spojencov na vedľajšiu koľaj, by tento prípad osciloval okolo úrovne 9, za predpokladu, že úroveň 10 dosiahol len vietnamský debakel. Afganistan, Irak alebo dokonca Kuba – to sú v porovnaní s Ukrajinou maličkosti.
Napokon je jasné, že budúci osud Európy sa – prvýkrát po druhej svetovej vojne – odohráva nad osudom Ukrajiny. Bude na svojich východných hraniciach dostatočne bezpečná? Alebo – ako teraz otvorene vyhlasujú európski lídri – bude v blízkej budúcnosti nútená vojensky sa postaviť Moskve a vtiahnuť do takéhoto konfliktu, proti jej vôli, aj Ameriku?

Povedzme to na rovinu: Moskva dnes nemá žiadny racionálny dôvod meniť podstatu svojich troch požiadaviek len preto, že Trump už ďalšiu vojnu nechce.
Treba povedať, že napriek nenávisti, ktorú mnohí ľudia voči novému americkému prezidentovi prechovávajú, svet sa ním takmer všeobecne dal nejakým bizarným spôsobom okúzliť. Dokonca aj také noviny ako New York Times, ktoré ešte nedávno proti Trumpovi organizovali vo Washingtone sprisahanie, teraz píšu, že „nastal čas plánovať povojnovú fázu“.
Prečo takýto čas nastal práve teraz? Nuž preto, lebo prichádza Trump, ktorý už túto vojnu nechce. A ak ju niekto ako Trump nechce, znamená to, že sa čoskoro skončí. V skutočnosti je ťažké nájsť lepší príklad magického politického uvažovania, ktorému podľahol takmer celý svet.
A je ťažké nepoložiť si nie práve jednoduchú otázku: Akú mimoriadnu moc má ten Trump, keď dokáže tak ľahko presvedčiť takmer celé ľudstvo o niečom, čo je z hľadiska politického uvažovania tak málo racionálne a také nepravdepodobné?
Pôvodný text: Zaczarowani przez Trumpa. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.