Tieň Petra Veľkého Ostrý konflikt USA a Číny nie je v našom záujme

Nie je v národnom záujme Poľska, aby medzi Amerikou a Čínou vznikla ostrá roztržka. Už roky mám dojem, že poľským politikom, ktorý si túto skutočnosť uvedomuje, je Andrzej Duda.

Počas svojich dvoch funkčných období prezident dokázal udržať strategickú líniu, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať nemožná a v posledných rokoch určite narážala na vlastné prekážky.

Na jednej strane totiž Duda všemožne obhajoval myšlienku úzkeho poľského spojenectva s Američanmi ako základu poľskej zahraničnej politiky bez ohľadu na to, či v Bielom dome sedel Trump alebo Biden. Na druhej strane od samého začiatku svojej prezidentskej funkcie inicioval veľkolepé poľské gestá voči Pekingu, sám niekoľkokrát navštívil Čínu a v roku 2016 dokonca priviedol do Varšavy samotného Si Ťin-pchinga.

Je síce pravda, že to neviedlo k nejakému vysnívanému zlepšeniu obchodnej bilancie Poľska s Čínou, ale to asi ani jednoducho nemohlo. Pokiaľ však ide o politické vzťahy, Duda sa neodklonil od línie, ktorú si stanovil na začiatku, a to ani po vypuknutí vojny na východe, keď sa čínska politika voči Ukrajine – mierne povedané – stala prinajmenšom kontroverznou. Dôkazom bola ďalšia čínska prezidentská návšteva v čase vojnovej vravy – v roku 2024.

Miera vo vyvažovaní

Myslím si, že je dôležité, aby si Poľsko uvedomilo, že na rozdiel od Ameriky, Nemecka alebo Talianska nie sú poľské záujmy vo vzťahu k Pekingu ekonomické. Poľsko je jednoducho jednou z desiatok krajín, ktoré Číňania zaplavujú svojimi výrobkami, pričom nemajú záujem kupovať od nás takmer nič. Tak je to už roky a pravdepodobne to tak zostane aj v budúcnosti.

Na druhej strane, colná vojna medzi USA a Čínou, ak ju nepreruší nejaké nové détente medzi veľmocami, túto situáciu pravdepodobne len zhorší. Obrovský prebytok priemyselnej výroby musí Peking niekam presmerovať a bohatí Európania vrátane nás Poliakov sú pre čínskych stratégov impozantným alternatívnym trhom k USA.

Aj veľké čínske investície v Poľsku boli kedysi rozprávkami čínskych lobistov a niektorých naivných Dudových spolupracovníkov. Rozmach myšlienky „novej hodvábnej cesty“ u niektorých ľudí v Poľsku narušil zdravý úsudok o hospodárskych záležitostiach.

V krajine tak úzko spätej s Amerikou, ako je Poľsko, rozsiahle čínske investície neboli, nie sú a nemôžu byť. A úplne nezmyselné rozhodnutie Tuskovej vlády umiestniť Poľsko medzi jedných z najhorlivejších zástancov prohibičných ciel na čínsku elektrinu zo strany EÚ viedlo k tomu, že čínsky kapitál sa z Poľska stiahol aj v tom malom rozsahu, v akom sa tu angažoval.

Automobilka v Tychy na to teraz dopláca, rovnako ako Poliaci, ktorí tam strácajú dobré pracovné miesta. A bolo by možné neprezentovať sa v záujme Francúzov ako bič, ale obozretne sa skryť za nemecké úsilie o zmierňovanie automobilových ciel pre Číňanov. Je naozaj ťažké pochopiť, aký malo Poľsko záujem vystaviť sa Pekingu aj Berlínu súčasne, a to – zrejme – na úkor vlastného hospodárstva.

Katastrofa v Oválnej pracovniBytostne ohrozenej Ukrajine zostáva málo času, Európa nemá silu prinútiť Putina zastaviť vojnu

Jan Rokita

Záujmy západnej a strednej Európy

To všetko však nie sú primárne otázky. Z poľského a širšie zo stredoeurópskeho a východoeurópskeho pohľadu totiž akýkoľvek násilný stret medzi Čínou a Amerikou potenciálne narúša naše politické záujmy. Existujú na to prinajmenšom dva veľmi dôležité dôvody.

Po prvé – vojna v Tichomorí, či už len colná, alebo vojenská, nevyhnutne vedie k víťazstvu koncepcie „francúzskej Európy“, teda Európy, ktorá sa nestotožňuje s Amerikou, v ktorej rastie antiamerikanizmus a európske vlády uskutočňujú politiku v duchu postgaullistickej myšlienky „strategickej autonómie“.

A po druhé – ostrý spor v Ázii znamená zintenzívnenie pokusov „odtrhnúť“ Moskvu od úzkeho spojenectva s Pekingom, teda de facto podplácanie Moskovčanov rôznymi spôsobmi, len aby si v tamojšom konflikte zachovali relatívnu neutralitu.

Už teraz viacerí najvyšší Trumpovi ministri veria práve v takúto misiu americkej politiky, pričom v žiadnom prípade nejde o myšlienku, ktorú by vymysleli výlučne Američania. V Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Grécku, Maďarsku a čiastočne aj v Nemecku ide o prevládajúci názor v mienkotvorných kruhoch intelektuálov a analytikov.

A politici ju pre prebiehajúcu vojnu na východe v poslednom čase len nemôžu príliš hlasno presadzovať. Čakajú teda, kým sa vojna trochu upokojí, a potom sa budú chcieť vrátiť k svojim starým a pevným názorom.

Ostrie ruskej politiky

Mám dojem, že nikoho netreba presviedčať o tom, že všetko z toho by bolo pre poľské politické záujmy a najmä pre vplyv poľskej politiky osudné. S dominanciou týchto dvoch tendencií poľský pohľad v Európe a Amerike opäť ustúpi na perifériu.

Podstata veci totiž spočíva v prirodzenej rozbiehavosti dlhodobých záujmov Poľska (a v zásade aj strednej a východnej Európy) a západnej Európy a v situácii tichomorského konfliktu aj Ameriky, pokiaľ ide o civilizačný smer, ktorým sa má uberať Moskva.

Pre Francúzov, Talianov a Nemcov Moskva bola, je a vždy bude európskou mocnosťou, ktorú treba šikovne vtiahnuť do európskej politiky prostredníctvom gest a ústupkov. A pokiaľ dochádza alebo má dôjsť k ostrému stretu v Ázii, rozbitie osi Peking – Moskva sa stáva výzvou aj pre Američanov, aj keď ide o iluzórny plán.

Medzitým by konečná zmena orientácie Moskvy na Áziu, jej podriadenie sa Pekingu v rámci čínsko-ruského bloku a pokles jej záujmu o Západ boli z nášho pohľadu splnením dávneho a – ako sa zdalo – nereálneho sna.

Bolo by to takmer ako zvrátiť historické dielo Petra Veľkého, ktorý nasmeroval ostrie ruskej politiky smerom k Európe, zničil zvyšky ukrajinskej subjektivity a zbavil Poľsko suverenity.

Niet najmenších pochybností o tom, že ak v Tichomorí nedôjde k „uvoľneniu“, nad Európou sa opäť rozprestrie tieň mocnej a zlovestnej postavy tohto cára.

Pôvodný text: Cień Piotra Wielkiego. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.