To, že vládny návrh ústavných zmien, ktorý sa chystajú podporiť aj opoziční konzervatívci, vyvolá vášnivú debatu, sa dalo čakať. Spôsob, ako na Slovensku dokážu aj inak vážni ľudia v zápale boja ignorovať realitu, súvislosti a šibrinkovať bezobsažnými nálepkami, však vždy dokáže prekvapiť.
Skupina mimovládok a aktivistov zorganizovala proti navrhovaným zmenám živú reťaz spojenú s masívnym strašením, že táto novela môže Slovensko dostať von z Európy a priblížiť k Rusku.
Nad tým by sa ešte dalo mávnuť rukou, veď preháňanie je modusom operandi aktivistov, aby na seba upútali pozornosť.
Najdrsnejšie však na návrh ústavných zmien, ako i na tých, ktorí sa ho chystajú podporiť, zaútočil filozof a expolitik Boris Zala.
V článku v Denníku N označil konzervatívne snahy o ochranu rodiny za snahu o „uchovávanie haraburdia“ a návrh ústavy za „skutočný pokus o prevrat a skutočný pokus o návrat pred rok November ’89“.
Teda len aby sme tomu rozumeli. Pokusom o prevrat a návratom pred November 1989 podľa Borisa Zalu nebol únos inštitúcií právneho štátu (polícia, prokuratúra) partiou, ktorú spoluzakladal a v ktorej farbách roky poberal štedré bruselské benefity, ale sú nimi v zásade normálne konzervatívne iniciatívy.
To, že s týmto návrhom prichádza akurát Robert Fico, a okolnosti, za akých sa to deje, sú, samozrejme, témou na debatu, ale nič to nemení na tom, že návrh obsahuje body, ktoré tu konzervatívci presadzujú už roky.

Jeho kľúčový bod hovorí o zvrchovanosti Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Toto je vlastne stará programová priorita KDH. Boris Zala zrejme zabudol, ale kresťanskí demokrati už v roku 2001 predložili do parlamentu deklaráciu o zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach.
Začiatkom roka 2002 ju parlament schválil, pričom okrem kresťanských demokratov za ňu hlasovali aj viacerí poslanci SDKÚ, DS, OKS, čiže ju podporil aj vtedajší politický stred.
Pamätníci vedia, že schváleniu predchádzala pomerne kultivovaná verejná debata. Denník Sme ju vtedy opísal takto: „Parlamentná debata bola prekvapujúco pokojná. Viacerí poslanci tvrdili, že ich obohatila a že konečne boli svedkami klasického názorového konfliktu ľavice a konzervatívcov.“
Kam sa odvtedy posunula naša schopnosť viesť spoločenskú a politickú diskusiu, výstižne ilustruje článok Borisa Zalu.
Iste, vtedy išlo len o právne nezáväznú deklaráciu a dnešný návrh má silu ústavného zákona, ale zase aj tlak európskych inštitúcií na národné štáty v týchto témach od roku 2001 výrazne narástol.
Progresívni politici naprieč Európou dnes pretláčajú agendu, ktorá konzervatívcov vyrušuje, preto cítia potrebu na ňu reagovať. Návrh na zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach je takouto reakciou na všetky tie správy Lunacek, Estrella, Matič a ďalšie, ktoré už desaťročie prijíma Európsky parlament a v ktorých tlačí členské krajiny k tomu, aby svoju politiku v otázkach potratov či LGBTI prispôsobili novým, progresívnym pohľadom.
Alebo aj na také iniciatívy, ako bol návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v januári 2022 v Európskom parlamente navrhol, aby bolo právo na potrat uznané ako základné ľudské právo.
Známy britský konzervatívny filozof Roger Scruton napísal, že lojalita ľudí k nejakému spoločenstvu je tvorená rodinou, kultúrou, náboženstvom a vlasťou, teda aj tým, čo Boris Zala nazýva haraburdím. A ak budú ľudia v týchto atribútoch spochybňovaní, stanú sa agresívnymi, čo podľa Scrutona predstavuje aj jednu z vážnych hrozieb pre demokratické zriadenie.
To, samozrejme, neznamená, že iniciatívy na ochranu týchto hodnôt nemôžu byť diskutované, kritizované, spochybňované, teda stať sa súčasťou politického zápasu.
Ale neexistuje žiaden dôvod na to, aby bola legitímna konzervatívna agenda tak agresívne démonizovaná, ako to vo svojom texte predviedol Boris Zala.
Naozaj je smutné, že to treba vysvetľovať niekdajšiemu vedúcemu katedry politológie.






Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.