Dotácie na haciendy Naozaj máme z daní podporovať budovanie penziónov?

V týchto dňoch sú na Slovensku niekoľkí europoslanci a zaujímajú sa okrem iného aj o spôsoby rozdeľovania dotácií na budovanie ubytovacích zariadení.

Takzvaná kauza haciendy spočíva v tom, že niektorí prijímatelia eurofondov mohli dotácie zneužiť a namiesto penziónov či turistických ubytovní objekty využívajú ako súkromné domy.

Ubytovacie zariadenie podporené z eurofondov má byť pritom riadne označené, musí ponúkať ubytovanie pre verejnosť, mať riadne zverejnený cenník a možnosť rezervácie ubytovania aj prostredníctvom webovej stránky alebo inej online služby.

Poslanecký prieskum samotný nemá vyšetrovacie právomoci v zmysle toho, že by mohol vyvodzovať zodpovednosť voči konkrétnym osobám alebo udeľovať sankcie. Vyšetrovanie v oblasti možného zneužitia európskych fondov môžu viesť hlavne vnútroštátne orgány a z nadnárodnej úrovne dve inštitúcie: OLAF – Európsky úrad pre boj proti podvodom – alebo Úrad Európskej prokuratúry. Tie môžu reagovať na konkrétny podnet alebo začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy, napríklad podľa verejne dostupných informácií.

Posúdenie miery zavinenia a konkrétnej trestnoprávnej zodpovednosti či už na strane prijímateľov, alebo štátnych úradníkov, ktorí o prideľovaní dotácií rozhodovali, potom spadá do právomoci vyšetrujúcich orgánov, prípadne následne súdu.

Kontrolná misia europoslancovJe to trestná výprava z Bruselu, tvrdí Šutaj Eštok. Kauza haciendy je podľa neho výmysel

Miro Pastorek

Hoci europoslanecký prieskum môže byť terčom kritiky, jeho politická legitimita ako celku je zrejmá. Keďže pri dotáciách ide o rozdeľovanie peňazí zo spoločného európskeho rozpočtu, práve europoslanci sú tí, ktorí majú právo ich použitie kontrolovať. Rovnako ako poslanci slovenského parlamentu majú právo kedykoľvek skontrolovať fungovanie či využívanie zdrojov štátneho rozpočtu v ktorejkoľvek inštitúcii čerpajúcej (aj) z verejných peňazí.

K misii europoslancov alebo „trestnej výprave“, ako ju nazval minister vnútra Šutaj Eštok, len jedna politická poznámka. Mandát každého zvoleného poslanca Európskeho parlamentu je nespochybniteľný, bez ohľadu na krajinu jeho pôvodu alebo jeho politické zaradenie.

Účasť Michala Wiezika z PS v europoslaneckej delegácii však automaticky dáva do rúk vládnych politikov argument, že ide o akciu vyprovokovanú touto opozičnou slovenskou politickou stranou, a umožňuje tak prekryť faktický zámer poslaneckého prieskumu.

Európsky parlament či jeho výbory, ktoré takéto tímy dávajú dohromady, by mohli zvážiť námietku, aby v konkrétnej delegácii nebol zástupca z krajiny, ktorú navštívia. Ani jedna zo strán na domácej scéne tak nebude môcť celú akciu politicky zafarbiť.

Napokon, táto delegácia sa skladá zo zástupcov „vládnej“ Európskej ľudovej strany, liberálnej Renew Europe, euroskeptickej Patriots for Europe a Zelených, čo je naozaj rôznorodá a širokospektrálna zostava.

Prečo dotácie

Problémom celej diskusie je však niečo iné. Celá kauza sa točí okolo toho, či podporené firmy alebo osoby naozaj vybudovali ubytovacie zariadenia a poskytujú služby verejnosti v rámci turizmu.

Podstata však tkvie hlbšie – ide o samotnú existenciu takejto podpory.

Dotácie na budovanie ubytovacích kapacít poskytuje v rámci programu rozvoja vidieckeho turizmu Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Tá by síce mala byť zameraná predovšetkým na podporu poľnohospodárov, keďže však agenda regionálneho rozvoja patrí aj ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, PPA má v gescii rozdeľovanie peňazí aj na tento účel.

Dotácie ako také sú vždy krivením voľnej súťaže, ktorá jediná dokáže priniesť najefektívnejšie riešenia a pre zákazníka najvýhodnejšie ceny. Jednej skupine prinášajú zvýhodnenia, inej znevýhodnenia a tým v systéme vytvárajú korupčné pokušenia.

Dotácie prinášajú jednej skupine zvýhodnenia, inej znevýhodnenia a tým v systéme vytvárajú korupčné pokušenia.

Nežijeme však v ideálnom svete, kde by sa jednotliví aktéri dokázali dotácií vzdať. Pôdohospodárstvo, zvlášť na vnútornom trhu Európskej únie, je výrazne preregulované a predotované prostredie. Žiaden zo štátov si nemôže dovoliť dotácie pre svoj agrosektor zrušiť bez toho, aby tým nevyvolal doslova búrku nevôle medzi farmármi. Viedlo by to k verejným nepokojom a napokon aj k reálnemu ohrozeniu konkurencieschopnosti v produkcii potravín.

V ideálnom svete by mohol fungovať systém, ktorý z každého kúta planéty môže bez prekážok distribuovať a predávať potraviny, ktoré konkrétna krajina dokáže vyprodukovať najlacnejšie a v najväčšom množstve.

Tento ideálny stav je však až príliš často narúšaný prirodzenými i ľudskými prekážkami (čo však nemožno stotožňovať s tzv. zlyhaním trhu). Neúroda vyvolaná počasím či klimatickými javmi, epidémie (napr. slintačka a krívačka), pandémie (napr. covid), obchodné aj ostré vojny, politická nestabilita, výstrelky diktátorov. Krajiny, ktoré sa spoliehali napríklad na dovoz obilia, odrazu ostanú bez chleba.

Zachovanie produkčnej schopnosti a spracovateľských kapacít napriek spomínaným prekážkam je teda otázkou nielen výživy, ale aj národnej bezpečnosti a nesmie sa posudzovať len prísne účtovnícky.

Zachovanie produkčnej schopnosti a spracovateľských kapacít je otázkou nielen výživy, ale aj národnej bezpečnosti a nesmie sa posudzovať len prísne účtovnícky.

V takomto systéme je zároveň možné nastaviť nielen to, aby bol oprávneným prijímateľom dotácií každý, kto spĺňa základné podmienky poľnohospodárskej činnosti. Je možné prihliadnuť aj na iné aspekty, ktoré sú vo verejnom záujme. Napríklad udržiavanie biotopov horských lúk, kultúrneho dedičstva, ochrana biodiverzity, podpora činností, ktoré pomáhajú udržiavať hladinu spodných vôd a podobne.

Dotácie v poľnohospodárstve – napriek tomu, že z trhového hľadiska môžu mať negatívne vplyvy – môžu slúžiť ako poistka pri výkyvoch na medzinárodnom trhu a mať množstvo ďalších prospešných aspektov.

Dotovať súkromné penzióny je nezmysel

Na druhej strane poskytovanie dotácií na to, aby si niekto vybudoval ubytovacie zariadenie, nedáva ekonomický, bezpečnostný ani žiaden iný zmysel. Bez ohľadu na to, či bude naozaj slúžiť na ubytovanie turistov alebo sa stane súkromnou haciendou.

Ak má byť cieľom podpora cestovného ruchu v danej oblasti, začína sa na nesprávnom konci.

Turisti predsa nezačnú niekam chodiť len preto, že tam vyrástol zadotovaný penzión. Miesto či región musí oplývať iným „lákadlom“, ktoré tam bude turistov vábiť. A ak takýto turistický záujem a podnikateľský duch miestnych obyvateľov existuje, prirodzene na mieste vzniknú aj ubytovacie kapacity.

Turisti predsa nezačnú niekam chodiť len preto, že tam vyrástol zadotovaný penzión. Miesto či región musí oplývať iným lákadlom, ktoré tam bude turistov vábiť.

Ukážkovým príkladom pri spornej podpore penziónov môže byť štátom vlastnený hrad Krásna Hôrka. Ten po požiari z roku 2012 stále nie je sprístupnený verejnosti. Práve jeho obnova je pritom v takýchto prípadoch tou skutočnou podporou cestovného ruchu.

Horný Gemer môže turistom ponúknuť celkovo omnoho viac kultúrnych a prírodných pamiatok, no pre obec Krásnohorské Podhradie je to zásadná otázka. Ubytovanie a služby v tejto obci boli naviazané práve na hrad a pre turistov mohli byť zároveň východiskovým bodom pre ďalšie blízke lokality.

Kultúrne pamiatky a prírodné bohatstvo podnecujú cestovný ruch a v ich okolí vznikajú ubytovacie kapacity a iné služby úplne prirodzene. Nie je potrebné ich vznik nijako dotovať.

Ak by však mal byť systém „spravodlivý“ a išli by sme do dôsledkov, dotáciu na výstavbu penziónov by malo sprevádzať prefinancovanie investícií všetkým, ktorí si takéto ubytovacie kapacity vytvorili z vlastných prostriedkov alebo zafinancovali z bankových úverov.

Táto dotačná schéma je nielen neefektívna, ale aj nespravodlivá. Jej spornosť ešte zvyšuje podmienka, aby ubytovacie zariadenie poskytovalo služby aspoň päť rokov. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty už v zásade nemusí byť ubytovacím zariadením ani formálne a majiteľ ho môže využívať na iné účely.

Štát nevyhodnocuje efektívnosť dotácií, ktoré rozdeľuje

Zhodnotiť efektivitu a význam celého komplexu dotácií v rôznych sektoroch paušálne nie je možné. Niektoré majú svoj význam, ktorý nemusí byť primárne ekonomický, zatiaľ čo iné sú vyslovene škodlivé.

Systém dotácií na Slovensku v roku 2023 zhodnotili analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP). Hoci správa nie je úplne aktuálna, systém dotácií sa príliš nezmenil a na tomto mieste nie sú až také podstatné konkrétne sumy, ako skôr samotné fungovanie dotačných schém.

Autori priznávajú, že ich hodnotenie neobsiahlo úplne všetky typy a druhy dotácií, venujú sa primárne dotáciám poskytovaným zo štátneho rozpočtu (dotácia na budovanie ubytovacích zariadení chýba, keďže smeruje výlučne z európskych fondov).

Pri tých, ktoré prešli hlbšou analýzou, navrhujú rôzny postup. Niektoré by sa podľa nich mali zachovať, iné prepracovať, pozastaviť či zrušiť a sú aj také, ktoré majú svoj zmysel a úžitok len dočasne.

Analytici uvádzajú, že „dotácie by mali podporovať produkciu tovarov či služieb, ktoré by bez podpory štátu nevznikli (prípadne v menšom množstve), no sú pre spoločnosť prospešné“. Na druhej strane však „dotácie môžu narúšať konkurenciu, deformovať cenotvorbu, znižovať racionalizáciu využitia zdrojov a tým znižovať tlak na efektivitu“.

Preto by sa podľa ÚHP mali pravidelne prehodnocovať, či spĺňajú zamýšľané ciele, resp. či sa nezmenili podmienky, ktoré k zavedeniu dotácií viedli.

ÚHP konštatuje, že v agrosektore majú „štátne dotácie často formu plošných kompenzačných schém, ktoré nedostatočne motivujú k efektivite prijímateľov a zvyšovaniu produktivity sektora. Výsledný efekt intervencií v pôdohospodárstve ostáva otázny“.

Konštatujú tiež, že dosahy poskytnutých dotácií sa samostatne nevyhodnocujú. „Dochádza ku koncentrácii podpôr pre veľké farmy, k slabej podpore ekologického hospodárenia, vzniku nadbytočnej administratívy alebo nepriamej pomoci prostredníctvom platieb za vypĺňanie dotazníkov namiesto štandardných dotačných výziev,“ uzatvárajú.

V prípade regionálneho rozvoja, resp. cestovného ruchu sa analýza, ako sme už uviedli, špecificky nevenuje podpore budovania ubytovacích zariadení.

Konštatujú síce, že podpora cestovného ruchu ako takého má zmysel vzhľadom na to, že Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami zaostáva v počte prenocovaní zahraničných turistov, no jedno z opatrení – rekreačné poukazy – „cieli hlavne na podporu domáceho cestovného ruchu“.

Ak sa z eurofondovej podpory vybuduje ubytovacie zariadenie, ku ktorému sa turista nemá šancu dostať ani sa o ňom dozvedieť, je úplne irelevantné, či by mal v danej lokalite záujem prenocovať slovenský alebo cudzokrajný turista.

Dodajme, že v prípade, ak sa z eurofondovej podpory vybuduje ubytovacie zariadenie, ku ktorému sa turista nemá šancu dostať ani sa o ňom dozvedieť, je úplne irelevantné, či by mal v danej lokalite záujem prenocovať slovenský alebo cudzokrajný turista.

Štátne dotácie a podpora sa zameriavajú viac na investície napríklad uľahčením daňových a administratívnych podmienok pri tvorbe pracovných miest. Tá by však podľa ÚHP mala byť adresnejšia a primárne by mala smerovať do menej rozvinutých regiónov, čo by mohlo priniesť znižovanie regionálnych rozdielov.

Samotné prepojenie vplyvu možnosti ubytovania s potenciálom rozvoja regiónu je nepreukázateľné. Ako sme uviedli, turizmus nie je podporený tým, koľko je v regióne k dispozícii lôžok na prenocovanie, ale tým, či má región turistom čo ponúknuť.

Ak dotácie, ktoré súvisia s cestovným ruchom, rozdeľuje PPA, väčší zmysel by dávalo, ak by podporu z penziónov presmerovala na rozvoj atraktívnych prvkov, ktoré motivujú k turistike. Ponúka sa napríklad podpora agroturizmu, ktorá by napríklad spojila pobyt v zaujímavých prírodných lokalitách s ponukou miestne dopestovaných a dochovaných potravín.