Zmena ústavy Prečo by sa opoziční konzervatívci nemali báť podporiť Ficov návrh

Kolegovia Adam Takáč a Juraj Brezáni mapovali aktuálne názory členov KDH z regiónov na Ficov návrh zmien v ústave a aj na potenciálnu vládnu spoluprácu kresťanských demokratov so Smerom či s progresívcami.

Práve Ficova ústavná iniciatíva sa v blízkej budúcnosti stane horúcou témou a výzvou, s ktorou sa musia opoziční konzervatívci nejako vyrovnať.

Vládny návrh zmeny ústavy je už v parlamente a definitívne sa o ňom bude rozhodovať v máji.

Kresťanskí demokrati síce predložili aj vlastný návrh zmien v ústave, ktorý takisto rieši aj kultúrno-etické otázky, ale o vládnom návrhu sa s veľkou pravdepodobnosťou bude hlasovať skôr. A zároveň platí, že len tento návrh má reálnu šancu na úspech.

Kresťanskí demokrati riešia vo svojom návrhu príliš široký okruh tém, okrem kultúrnych otázok aj fungovanie prokuratúry či legislatívny proces, na čo sa len ťažko nájde ústavná väčšina.

Aj preto KDH, ale aj konzervatívci z hnutia Slovensko budú nútení v istej chvíli sa k Ficovmu ústavnému návrhu nejako postaviť.

Autor tohto textu v januári napísal, že kresťanskí demokrati by sa mali Ficovou iniciatívou vážne zaoberať až vtedy, keď premiér garantuje, že má v parlamente na zmenu ústavy minimálne 79 hlasov. KDH má jedenásť poslancov, na ústavnú zmenu je potrebných 90 hlasov.

Poslanec Smeru Ján Podmanický minulý týždeň deklaroval, že za návrh zahlasuje všetkých 79 vládnych poslancov. Okrem toho je z výrokov Milana Krajniaka zrejmé, že vládny návrh sú pripravení podporiť aj dvaja poslanci Kresťanskej únie (Richard Vašečka, Anna Záborská). To by znamenalo 81 hlasov.

Igor Matovič a ďalší poslanci hnutia Slovensko sa k takejto možnosti stavajú skôr odmietavo.

To znamená, že KDH je v pozícii jazýčka na váhach.

Ako ďalej, KDH?So Smerom alebo s progresívcami? Čo odkazujú členovia z regiónov vedeniu strany

Adam TakáčJuraj Brezáni

Ficov návrh má dve roviny, vecnú a politickú. Pristavme sa najskôr pri tej prvej.

Prvý bod vládneho návrhu hovorí o zvrchovanosti Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania. 

V tomto bode Robert Fico a vládna koalícia vyšli v ústrety KDH a zmenili svoju pôvodnú formuláciu tak, aby sa viac podobala tomu, čo navrhovali kresťanskí demokrati. 

Ide vlastne o zadefinovanie toho, že ihriskom pre kultúrne zápasy nemajú byť európske inštitúcie, ale slovenská politika. Nič nebráni tomu, aby v týchto sporoch víťazili aj liberáli či progresívci, len by sa mali odohrávať na národnej úrovni, kde je väzba politikov k slovenským voličom najsilnejšia. 

To je stará programová priorita KDH, ktorú sa hnutie už roky pokúša v rôznych podobách presadiť.

Možno očakávať, že najväčšia debata sa rozprúdi okolo návrhu vložiť do ústavy vetu „Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy“. Ide pritom viac-menej len o symboliku, o politickú odpoveď na najväčšie výstrelky woke hnutia. Zároveň platí, že na ústavnú úroveň povyšuje už aj tak existujúci právny stav. Slovensko iné pohlavie ako muž a žena ani dnes neuznáva. 

Táto formulácia nezamedzuje ani konzervatívcami kritizovanej možnosti tranzícií (zmeny pohlavia) na požiadanie. 

Ďalší bod vládneho návrhu komplikuje možnosť adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, a to aj vtedy, keby bol na Slovensku niekedy v budúcnosti zavedený inštitút registrovaných partnerstiev. 

Návrh chce doplniť do ústavy aj právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu.

Ani to nie je veľká kultúrna revolúcia. V zásade ide o posilnenie práva, ktoré rodičom vyplýva z medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov – rodičia majú právo na vzdelanie a vyučovanie svojich detí v súlade so svojím náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.

V tomto bode Fico takisto vyšiel v ústrety KDH, keď reagoval na výhradu poslanca Jána Horeckého a do návrhu doplnil aj formuláciu, že výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu.

Konzervatívci o Ficovom návrhuKDH stále nehovorí, či zahlasuje. Podľa Podmanického sa cez Hlas nedá presadiť viac

Juraj Brezáni

Pre opozičných konzervatívcov je však oveľa citlivejší politický rozmer návrhu.

Určite budú čeliť argumentu, že s Ficom nesmú za žiadnych okolností spolupracovať a hlasovať za jeho návrhy. 

Tento typ argumentácie je však falošný. Stačí si predstaviť, ako by sa správalo PS, keby Fico prišiel povedzme s návrhom na uzákonenie registrovaných partnerstiev. Progresívni poslanci by sa zaň ponáhľali zahlasovať, a to všetko za potlesku salónov, ktoré by to vnímali ako historický moment boja za ľudské práva, pri ktorom je dovolené zabudnúť na všetko ostatné.

Po druhé, už volebný systém nás predurčuje na to, že parlamentná väčšina na presadenie ústavných zmien sa u nás dosahuje len komplikovane. Bez dohody, ktorá by zahŕňala vládnu koalíciu, ako aj opozíciu je to veľmi ťažké. Najmä v kultúrnych témach, kde sa často vnútorne štiepia aj jednotlivé strany.

Preto ak chce niekto v týchto témach presadiť ústavné zmeny, musí byť pripravený uzatvárať dohody naprieč politickým spektrom. Inak je to len rétorika. 

Netreba si tiež nechať vnútiť interpretáciu, že hlasovanie so Smerom znamená automaticky zárodok dlhodobejšej spolupráce. Nebolo to tak, ani keď kresťanskí demokrati v roku 2014 s pomocou Smeru presadili ústavné ukotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy.

KDH vtedy nijako neustúpilo z opozičných pozícií a v druhom kole prezidentských volieb podporilo Andreja Kisku proti Robertovi Ficovi. 

Ak sa kresťanskí demokrati obávajú spájania so Smerom, majú k dispozícii možnosti, ako tomu čeliť. Napríklad môžu verejne deklarovať, že po voľbách nepôjdu so Smerom do vlády. 

Na debatu, ako sa postaviť k Ficovmu návrhu zmeny ústavy, majú opoziční konzervatívci ešte niekoľko týždňov. V každom prípade však platí, že riadiť sa pri rozhodovaní o kultúrnych témach len antificovskou optikou by bolo slepou uličkou.