Letné tábory sú čoraz nedostupnejšie Zvýšenie cien a zníženie rodičovského bonusu znásobili každoročný stres rodičov, kam s deťmi cez prázdniny

Organizátori detských letných táborov potvrdzujú, že pre zvýšené náklady súvisiace s konsolidáciou a so zavedením transakčnej dane museli zvýšiť svoje ceny približne o dvadsať percent.

Jeden týždeň denného tábora sa vyšplhal na sumu, ktorá je pre rodiny s dvoma a viac deťmi obrovským zásahom do rodinného rozpočtu a stáva sa nedostupnou nielen pre nižšie príjmové skupiny, ale aj pre rodičov, ktorí zarábajú priemernú mzdu.

Ak sa aj rozhodnú túto sumu investovať, častokrát ju našetria len na jeden jediný týždeň z ôsmich. A čo potom?

„S manželom si začíname zúfať,“ hovorí mesiac pred prázdninami Denisa Mikušová z Bratislavy, ktorá má troch malých školákov, sedemročných chlapcov dvojičky, starší syn má deväť rokov.

V práci majú s manželom naplánovanú dvojtýždňovú dovolenku, viac nepretržitého voľna ich zamestnávateľ nikomu nepovolil. Keby chceli vykryť aspoň mesiac prázdnin, museli by deťom nájsť tábor na ďalšie dva týždne. Pri troch deťoch je priemerná cena za dvojtýždňový denný tábor približne 1500 eur.

„Takúto sumu nedokážeme počas roka pri troch školopovinných deťoch odložiť,“ dodáva pre Postoj. Na starých rodičov sa obrátiť nemôže, sú vo vyššom veku so zdravotnými problémami, navyše sú vzdialení tristo kilometrov.

„Je úplne nereálne nechať na nich starostlivosť o tri malé deti, keď majú svoj vek a svoje problémy,“ dodáva Denisa. „Je to zúfalé, človek aby celý rok šetril, aby mohol chodiť v lete do práce,“ dodáva.

Koľko stoja letné tábory

Najdrahšie sú v Bratislave a Bratislavskom kraji. Za jeden týždeň v dennom tábore, čo znamená, že si rodič v popoludňajších hodinách dieťa každý deň vyzdvihne, tu zaplatia rodičia za jedno dieťa od 210 eur, horná hranica sa približuje až k tristo eurám. Pobytové tábory sa začínajú na hranici štyristo eur.

Človek aby celý rok šetril, aby mohol chodiť v lete do práce.

Cena závisí od aktivít, ktoré tábory ponúkajú, vedecké patria k tým lacnejším, v hornej cenovej hranici sa nachádzajú špecializované športové a pohybové tábory. Druhým najdrahším je Trnavský kraj, v ktorom sa takisto len s ťažkosťami hľadá denný tábor pod dvesto eur.

V Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji sa cena pohybuje približne okolo 180 eur za dieťa na týždeň, v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji sa už dá nájsť tábor aj pod 140 eur na týždeň.

Existujú aj lacnejšie alternatívy, letné tábory, ktoré ponúkajú cirkevné spoločenstvá, sú výrazne lacnejšie, týždenný denný tábor sa u nich dá nájsť aj za 60 eur, ich množstvo a kapacity sú však obmedzené a často miesta zaplnia deti z rodín, ktoré sú členmi daného spoločenstva.

Dvojmesačné prázdninyIde o zromantizovaný koncept. Vznikli, aby mohli deti pomáhať na poli

Zuzana Hanusová

Rodičia môžu využiť aj pomoc ŠKD, na mnohých základných školách je v prvý prázdninový týždeň dostupný školský klub, ktorý môže byť aj o polovicu lacnejší ako letné tábory. Práve po predĺžení tejto pomoci volajú rodičia najčastejšie.

Plné ústa pomoci rodinám

„V tejto krajine majú mnohí plné ústa pomoci rodinám. Lenže títo sociálni demokrati trávia leto s deťmi vo svojich prímorských domoch, aby si liečili alergie. A mnohí z nich sa cez letné prázdniny v robote neukážu. Nepovažujú sa za bežných smrteľníkov,“ skritizoval nedávno na sociálnej sieti neexistenciu systémovej pomoci pre rodičov bývalý politik a učiteľ, ktorý riadi školu Alma vo Zvolene, Juraj Hipš. 

Upozornil, že dnes riešením častokrát nie sú ani starí rodičia, ktorí buď ešte pracujú, majú zdravotné problémy, alebo z iných dôvodov sa nemôžu o svoje vnúčatá postarať.

V tejto krajine majú mnohí plné ústa pomoci rodinám. Lenže títo sociálni demokrati trávia leto s deťmi vo svojich prímorských domoch, aby si liečili alergie.

Oslovili sme preto Juraja Hipša s otázkou, čo by podľa neho bolo dobrým systémovým riešením pre túto zložitú situáciu.

„Skutočná pomoc rodinám je aj o tom, ako pomôcť deťom s trávením voľného času. Systémovým riešením by mohli byť ‚prázdninové poukazy‘, ktoré by si rodičia mohli uplatniť na platby v letných táboroch. Je zároveň legitímne diskutovať o tom, ktorým rodinám a v akej výške by boli poskytnuté,“ povedal Juraj Hipš pre denník Postoj.

A čo hovorí o možnosti, ktorú rodičia často spomínajú a ktorú by privítali, a to otvorenie školských klubov počas celých letných prázdnin? Podľa Juraja Hipša určite nie je riešením, aby letné tábory zabezpečovali školy so svojimi učiteľmi. „Každý, kto učil aspoň chvíľu, vie, aké je to náročné povolanie. Vyžadovať od učiteľov, aby realizovali aj letné tábory, je neprípustné,“ zdôraznil Hipš.

„Je však správne uvažovať o tom, aby bola počas leta školská infraštruktúra, ako sú ihriská, školské dvory alebo telocvične, využitá práve organizátormi letných táborov. Mnohokrát tieto priestory počas leta zívajú prázdnotou, čo je škoda,“ dodal.

Podľa rezortu školstva je všetko v poriadku

Ministerstvo školstva nás v súvislosti s otázkou, či ho každoročný tlak rodičov v tejto téme neinšpiroval k hľadaniu systémového riešenia, ktoré by rodičom cez leto podalo pomocnú ruku, odkázalo na v súčasnosti platnú vyhlášku č. 22/2022 Z. z. § 2 ods. 2.

Tá hovorí o tom, že „podľa potrieb zákonných zástupcov sa výchovno-vzdelávacia činnosť v klube poskytuje aj v období školských prázdnin v čase určenom zriaďovateľom“.

V realite nie každá škola túto možnosť poskytuje, a ak aj áno, tak zvyčajne na týždeň až dva, čo je podľa vyhlášky v poriadku. „Školský klub detí (ŠKD) môže byť v prevádzke aj počas letných prázdnin, a to vtedy, ak sa prihlási dostatočný počet detí, pričom rozhodnutie závisí od konkrétnej školy a jej riaditeľa po dohode so zriaďovateľom,“ vyjadrili sa pre Postoj z komunikačného oddelenia ministerstva školstva.

Okrem toho ministerstvo zdôrazňuje, že prevádzka školského klubu počas prázdnin je podmienená aj ekonomickými a organizačnými možnosťami školy. Ak aj škola otvorí počas prázdnin školský klub, je to zvyčajne na týždeň až dva.

Keby školy otvorili školský klub na celý jeden prázdninový mesiac, bola by to pre rodičov výrazná pomoc. V kombinácii so svojimi dovolenkami by sa im druhý mesiac vykrýval ľahšie, pričom finančne by to bola pre nich tiež úľava.

Otvorené družiny vo Švédsku a v Dánsku počas celých prázdnin tam spoločnosť vníma ako ústretovosť voči pracujúcim rodičom.

Minister školstva Tomáš Drucker už vlani odmietal riešenie tohto problému plošne a ponechával to na samosprávy. Fungovanie školských klubov počas leta videl nereálne a rodičom odporúčal, aby sa obrátili na alternatívy – kempy a denné tábory. Presne tie, ktoré sú finančne nedostupné pre čoraz väčší počet rodín aj vďaka vládnym opatreniam. Ekonómovia totiž upozorňujú, že na konsolidačné opatrenia doplatili najmä rodiny s deťmi, ktorým za rok vezmú niekoľko stoviek eur.

Navyše podľa dát štatistického úradu máme na Slovensku takmer milión ľudí, ktorí sú ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. A medzi najohrozenejšiu skupinu patria práve deti. Tieto rodiny si reálne nijakým spôsobom nemôžu letné tábory pre svoje deti zaplatiť.

V takýchto prípadoch či v prípade viacdetných rodín vyznievajú rady finančných poradcov, ktoré médiá k tejto téme prinášajú, skôr ako čierny humor. Príkladom je rada odborníčky na financie Moniky Dudášovej zo spoločnosti Partners, ktorá radí vytvoriť si samostatný sporiaci účet na letný program a šetriť si na letný tábor najlepšie už od septembra.

„Ak chceme, aby nás leto finančne neprekvapilo, odporúčam rodičom odkladať si počas roka bokom, pri jednom dieťati ideálne 30 až 60 eur mesačne, pri dvoch deťoch dvojnásobok. Ak začneme sporiť už v septembri, do júna máme pripravenú sumu, ktorá bez problémov pokryje jeden pobytový alebo dva denné tábory, a to bez zásahu do rodinného rozpočtu,“ radí Dudášová v Hospodárskych novinách.

Podobne finanční experti radia rodičom celý rok šetriť na dovolenku, na školské potreby a septembrové školské poplatky, na školu v prírode, lyžiarsky kurz a tak ďalej. Dodržiavaním týchto odporúčaní by však potom rodičia potrebovali ďalšiu radu, čo robiť, keď na bežné mesačné rodinné výdavky už nezostávajú peniaze.

Za hranicami sú školské kluby otvorené

Spomínaná možnosť otvorených školských klubov počas celých prázdnin vo viacerých západných krajinách úspešne funguje. Príkladom je Francúzsko, kde na školách fungujú takéto kluby počas celých prázdnin i voľných stried. Cena sa pohybuje v desiatkach eur a je závislá od príjmu rodiča. Sú otvorené od siedmej do sedemnástej hodiny a deti sú po celý čas pod pedagogickým dozorom.

Podobný systém majú aj vo Švédsku a v Dánsku, kde je tiež cena za pobyt dieťaťa odvodená od príjmu jeho rodičov. Otvorené družiny počas celých prázdnin tam spoločnosť vo všeobecnosti vníma ako ústretovosť voči pracujúcim rodičom.

Po príklady však netreba ísť veľmi ďaleko. V susednom Maďarsku, odkiaľ vláda čerpá inšpiráciu pri iných témach, vláda poskytuje rodinám na úhradu nákladov na letné tábory pre školákov finančnú podporu. Výška dotácie závisí od počtu detí v rodine.

Okrem toho existujú špeciálne programy podpory pre maďarské deti žijúce v zahraničí, ktoré im umožňujú zúčastniť sa na letných táboroch v krajinách, v ktorých žijú. Aj maďarské samosprávy majú program pre pomoc a podporu rodín, ktoré sa nachádzajú v sociálnej núdzi.

Na druhej strane rekordmanmi letného voľna pre školákov sú Taliani, kde rodičia musia vyriešiť až 14 týždňov. Napriek tomu tu neexistuje jednotná pomoc na celonárodnej úrovni, jednotlivé regióny však prichádzajú s programami zameranými na podporu rodín a detí v prípade nízkeho príjmu alebo postihnutia dieťaťa.

V Taliansku fungujú stále silné rodinné väzby aj v rámci širšieho rodinného príbuzenstva, ktoré sa zapája aj v prípade pomoci s deťmi počas dlhého voľna. Okrem toho je v Taliansku legendárne obdobie Ferragosto, keď sa v krajine zastaví život, či už v mestách, alebo aj vo firmách. Ľudia vtedy totiž hromadne dovolenkujú, čo je v našom prostredí nepredstaviteľné a pracujúci si často musia zosúladiť letné plány tak, aby sa nekryli s plánmi ich kolegov.

Historik o dejinách dvojmesačných letných prázdninMáme ich od Jozefa II., časom by sa mala tradícia prispôsobiť realite

Zuzana Hanusová

Aj keď na Slovensku neexistuje celoplošná pomoc, deťom pochádzajúcim zo sociálne slabšieho prostredia sa snažia pomôcť niektoré samosprávy, ktoré časť sumy týmto rodinám dotujú. Vznikajú aj rôzne ďalšie projekty.

Pomoc ponúka napríklad škola Alma, ktorá zorganizovala dvojtýždňovú Letnú Alma akadémiu pre deti zo Zvolena a okolia pre tretí až deviaty ročník základných škôl. Tá bude vďaka sponzorom pre deti zadarmo.

Nadácia Dobrý skutok zase organizuje verejnú zbierku, z ktorej peniaze pôjdu na letný tábor pre deti zo sociálne slabších rodín z celého Slovenska. Šesťdesiat detí tak bude môcť vďaka darcom desať dní stráviť v Jasenskej doline pri Martine. Pomocnú ruku podávajú rodinám viaceré cirkevné spoločenstvá, mnohé farnosti zase organizujú cenovo dostupnejšie farské tábory.

V severských krajinách systémovú pomoc vníma spoločnosť ako ústretovosť voči pracujúcim rodičom. Slovenskí pracujúci rodičia na takéto ocenenie stále čakajú.