„To, že sme sa zdržali, nemá na ďalší priebeh žiaden význam. Bola to len hlasná artikulácia našich výhrad. Neprinieslo to Slovensku žiadnu výhodu ani nevýhodu a pokračujeme v procese ďalej,“ reaguje na zdržanie sa Slovenska pri hlasovaní o pandemickej dohode slovenský zástupca vo Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) Jozef Šuvada. Tvrdí, že Slovensko nič nezabrzdilo a ani sa vyvolaním hlasovania nedostalo mimo rokovacieho stola.
Čo bude nasledovať po pondelkovom hlasovaní o pandemickej zmluve? Mal telefonát šéfa WHO Robertovi Ficovi zmysel? A hovorí premiér pravdu, keď tvrdí, že pandemická zmluva sa zmieňuje aj o povinnom očkovaní?
Jozef Šuvada zastupuje Slovensko v Riadiacej rade WHO. Práve on pred rokom prezentoval na zasadnutí organizácie odmietavé stanovisko splnomocnenca vlády Petra Kotlára napriek osobnému nesúhlasu, čím Slovensko ako jediný štát odstúpilo od aktualizácie zdravotníckych predpisov (IHR).
Tesne pred hlasovaním ho vláda zo Ženevy stiahla a Slovensko na mieste zastupoval štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko s veľvyslancom pri OSN Dušanom Matulayom.
Výsledok ma vôbec neprekvapil. Hovorí o tom, že konečné hlasovanie bolo viac politické než založené na faktoch. Členské štáty v rozprave mali veľmi pozitívne nastavenie, čo prezentovali v jednotlivých národných vstúpeniach, a uvedomujú si, že potrebujeme nejaký globálny mechanizmus, zlepšiť transparentnosť – aj nákupov – a prepravu zdravotníckeho materiálu, vzájomnú komunikáciu a spoluprácu.
O tom, že svet má chuť schváliť podobnú dohodu, svedčí, že žiaden štát nehlasoval proti. Každá krajina, aj Slovensko, si uvedomuje, že tieto problémy nedokáže riešiť izolovane.
Bolo to očakávané vzhľadom na to, že v každom z týchto štátov je vo vláde časť ľudí, ktorí majú na veci odlišný názor, rovnako ako je to u nás. K dohode vyjadrili rezervovaný postoj najmä preto, že ešte nie je dopracovaný finálny text aj s prílohami. Tieto komentáre štátov úplne chápem. Z celého priebehu diskusie však môžem povedať, že napriek ich zdržaniu sa majú záujem pokračovať na dolaďovaní spoločného koordinačného mechanizmu.
Dá sa na to pozerať rôzne. Z pohľadu verejného zdravia je málo pochopiteľné, prečo na Slovensku nacvičujeme takéto politické tančeky a zdržiavame rokovania o dôležitejších odborných témach, ktoré majú možnosť okamžite zlepšiť zdravie našej populácie, ak ich implementujeme do našich zdravotných politík.
Ale rozumiem, že žijeme takúto dobu, takže tento politický determinant zdravia rešpektujem, keďže bez neho vieme zlepšiť len málo a na zlepšenie zdravia obyvateľov je potrebný systémový prístup.
.jpg)
Kolegovia z Riadiacej rady WHO sa pýtali na naše dôvody vyvolania hlasovania a zisťovali, či existuje možnosť, aby sme tak neurobili. Niektoré členské štáty, ako napríklad Čína, krajiny afrického regiónu či Blízkeho východu vyjadrovali znepokojenie nad tým, že nabúravame ťažko získaný a krehký konsenzus, ktorý môže spôsobiť turbulencie aj na ich domácom poli.
Ale kontaktovali ma najmä krajiny Európskej únie, Južnej Ameriky, Austrália, Kanada, Švajčiarsko, ale aj Rusko, keďže vnútroštátne majú tiež rôzne postoje ku globálnemu rámcu spolupráce na základe dezinformačných aktivít a náš postoj u viacerých z nich vyvolal silný tlak práve týchto politických prúdov. Komunikoval som aj s USA a Argentínou.
Spravili tak preto, lebo sa rozhodli nenarušiť globálny konsenzus svojou neúčasťou a nechať krajiny, ktoré majú úmysel zriadiť takýto mechanizmus, aby tak mohli urobiť bez vyjadrenia ich politického rozporu, keďže sa na ňom nebudú v budúcnosti podieľať. Teda za predpokladu, že dlhodobo ukončia s WHO spoluprácu, keďže Argentína ukončila členské príspevky a spoluprácu a USA oznámilo, že z WHO vystupuje.
Ale zatiaľ sa tak oficiálne nestalo, len prestali platiť príspevky a zrušili svoje zahraničné oddelenie pokrývajúce spoluprácu v globálnom zdraví. No zatiaľ sú stále členom.
Pre USA to však nie je až taký problém, ak ide o krajinu s podobne robustným výskumom a množstvom vlastných verejných zdravotných politík, do ktorých kontinuálne investujú veľké finančné zdroje každý rok, hoci bude možno zaujímavé sledovať ich medzinárodné prepojenie a výmenu informácií v kontexte prenosu ochorení nielen v prípade rizika pandémií, ale aj cestovateľských prenosov a infekcií v súvislosti s klimatickou zmenou.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara
Neznamená to absolútne nič. Výsledok je jasný, pokračuje sa ďalej v procese dopracovania prílohy, nič sme nezabrzdili. Pred podpisom dohody a jej ratifikáciou bude hĺbkové posúdenie finálnych obsahov návrhu pandemickej dohody. Keď budú hotové, bude na mieste zanalyzovať ich dôsledky pre náš systém legislatívy či preskúmať proces implementácie, ako možno dohodu aplikovať do praxe.
Vôbec. To, že sme sa zdržali, nemá na ďalší priebeh žiaden význam. Bola to len hlasná artikulácia našich výhrad. Štáty sa dohodli na tom, že budú pokračovať v procese prác na pandemickej dohode aj bez globálneho konsenzu, ktorý sme narušili naším vyvolaním hlasovania, ale neznamená to, že sa nás tým už procesy netýkajú a nemôžeme ich zlepšovať alebo byť ich súčasťou.
Dnešný scenár Slovensku nepriniesol žiadnu výhodu ani nevýhodu a pokračujeme ďalej, pokiaľ sa naša vláda medzitým nerozhodne viac nespolupracovať s WHO či nebyť riadnym členom, ktorý platí svoje príspevky a môže sa zúčastňovať na všetkých rokovaniach.
V každom prípade možno dohodu zablokovať až na úrovni národnej ratifikácie. To je normálny postup prijímania medzinárodných zmlúv, ale tak ďaleko zatiaľ vôbec nie sme a tak skoro ani nebudeme. Celkovo ide o proces, ktorý môže trvať aj dva či tri roky, kým dôjde k diskusii o ratifikácii dohody na úrovni parlamentov členských štátov.
Na globálnej úrovni je bežnou praxou, že dokumenty takéhoto dôležitého charakteru sa na pôde svetového spoločenstva prijímajú konsenzom. Ide o prejav solidarity, dobrej vôle, spolupatričnosti a hlavne multilateralizmu. Takže snaha porozumieť, prečo to jedna z krajín chce narušiť, bola na mieste pre predstaviteľa tejto organizácie OSN.
Pri tomto procese prípravy pandemickej dohody išlo o prejav dobrej vôle viacerých krajín, ktoré si všimli pri pandémii medzeru v manažmente nielen na miestnej úrovni, ale aj v medzinárodnej spolupráci a na trhu a identifikovali to ako podklad na začatie podobného procesu.
Odborným a faktickým podkladom na prípravu pandemickej dohody boli analýzy z viacerých krajín o tom, že pandémia nebola dobre manažovaná na úrovni jednotlivých štátov a regiónov aj pre chýbajúci koordinačný medzinárodný mechanizmus. Túto dieru bolo potrebné zaplniť. Členská krajina si už potom na vlastnej úrovni vyhodnotí situáciu a implementuje si, čo potrebuje na posilnenie pripravenosti na budúce obdobné ohrozenia.
Prijímanie takýchto veľkých, vážnych a negociačne veľmi náročných dohôd konsenzom je na mieste. Už doteraz ide o triapolročné kontinuálne rokovanie, ktoré znamená extrémne vypätie pre všetkých. Aj preto si myslím, že sa to doktor Tedros snažil komunikovať priamo pánovi premiérovi.
Napriek tomu si myslím, že tento telefonát padol na úrodnú pôdu, keďže sa bezprostredne po ňom objavila online komunikácia premiéra Fica s tým, že už netrval len na hlasovaní proti, ale umožnil aj zdržanie sa. Neviem vyhodnotiť, prečo sa doktor Tedros snažil nadviazať podobnú komunikáciu, ja som jej iniciátorom nebol a ani by som mu to neradil.
Pokladám však za normálne, ktokoľvek by bol na čele medzinárodnej organizácie, že sa snaží pochopiť nastavenie členskej krajiny, prečo chce vyvolávať hlasovanie o dohode pri časti, ktorá je ešte len diskusiou o texte, nie finálnym znením a vonkoncom nie záväzným aktom. Doktor Tedros napriek tomu pochopil výhrady Slovenska práve s textáciou, nijako neblokoval ani neodďaľoval možnosť dať o tom hlasovať a akceptoval to.
(2).jpg)
Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara
To, čo som si mohol prečítať v pandemickej dohode, ktorá je všetkým verejne dostupná, to jasne vyvracia. V článkoch 3 a 24, paragraf druhý, sa jasne deklaruje, že suverenita zmluvných štátov nebude nijako narušená.
Explicitne sa tam menuje, že témy, ktoré boli predmetom polarizácie spoločnosti, ako napríklad lockdowny, zatváranie hraníc, povinné očkovanie či nariaďovanie inej legislatívy, je mimo rámca pôsobnosti WHO. Svetová zdravotnícka organizácia nič z toho nemôže nikomu prikázať ani od nikoho vyžadovať, a to za žiadnych okolností. Pandemická dohoda jej na to žiaden mandát nedáva a neexistuje nič, čo by jej tento mandát do budúcnosti mohlo dať.
WHO bude vykonávateľom len technickej časti, napríklad pri vytváraní klinických postupov, pri práci s dátami, pomoci s logistikou a koordináciou pri distribúcii vakcín či iných liekov súvisiacich s pandémiou či inou katastrofou na základe solidarity členských štátov.
V zmluve sa píše presný opak. Netuším, prečo to pán premiér tvrdí, ale má svojich poradcov. So mnou sa o tom neradil.
To je otázka na vládu. Zatiaľ mi neoznámili dôvod, napriek tomu to plne rešpektujem, keďže vláda má na to plné právo.
Keďže môj mandát bude exspirovať tento rok, pravdepodobne ide o ukončenie celej našej spolupráce. Ale či budem zastupovať Slovensko aspoň v niektorých konkrétnych odborných témach, to je otázka na ministerstvo zdravotníctva. Mne zatiaľ nič komunikované nebolo ani sa mi nepodarilo spojiť s pánom ministrom. Veci sa dejú dynamicky. Verím, že sa o tom budeme môcť pozhovárať v nasledujúcich dňoch.

Môže to mať súvis. Bol to však môj odborný názor, ktorý vyplýva zo základov vedy a kritického myslenia, ktorému ma učili moji učitelia na všetkých školách a v odborných tímoch, kde som pracoval. Rovnaký názor zastávajú aj odborné spoločnosti, s ktorými pravidelne konzultujem a stretávam sa v rámci pracovnej skupiny pre pandemickú zmluvu, ktorá bola ešte minulý rok zriadená na ministerstve zdravotníctva.
Áno, bola to asi najrobustnejšia pracovná skupina expertov a orgánov štátnej správy, akú si za históriu ministerstva pamätám. Proces nebol nijako podhodnotený a vo výsledku odporučil ministrovi zdravotníctva prijať pandemickú zmluvu na základe demokratického hlasovania členov tejto skupiny. Vzhľadom na to, čo sme už zažili, prejsť ďalšou krízou bez toho, aby nám opäť chýbal správne nastavený vnútorný koordinačný mechanizmus, by nebola veľká výhra.
Bez poučenia nemožno potom očakávať lepší výsledok, ako sme videli naposledy počas covidu. Treba hľadať odpovede na otázky, ktoré sú síce veľmi ťažké, ale zároveň uprednostňovať fakty pred domnienkami.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara
Mnohé členské štáty opakovane vyjadrili počudovanie nad tým, že sa skôr nevenujeme posilneniu nášho zraniteľného zdravotníckeho systému.
Počas nasledujúceho roka je úmyslom členských štátov dopracovať prílohu o takzvanej výmene patogénov a výhodách. Keď sa dorobí príloha a schváli sa konsenzom členských štátov, dohoda bude otvorená na podpis. Na základe právneho poriadku danej krajiny ju podpíše buď vláda, alebo prezident, ale ani tento podpis ešte neznamená nič, len dobrú politickú vôľu a záväzok, že krajina chce dohodu prijať.
Paralelne s podpisom a vnútroštátnym procesom posúdenia zmluvy sa začína proces ratifikácie na úrovni členského štátu. V našom prípade by sa zmluva posunula z vlády do parlamentu, ktorý ju posúdi ako akúkoľvek inú medzinárodnú zmluvu obdobného charakteru.
V prípade pozitívneho posúdenia sa vkladá súhlas s ratifikáciou zmluvy do depozitára OSN dokumentov. Následne začne pandemická dohoda platiť mesiac po tom, ako v depozitári bude uložených aspoň 60 ratifikácií jednotlivých členských krajín. Dohoda bude platiť len pre zmluvné štáty, ktoré ratifikujú obsah dohody.
Následne sa vytvorí konferencia zmluvných strán, ktoré budú spolupracovať na implementácii i vyhodnocovaní problémov a výziev. Pravidelne bude zmluvu monitorovať a v prípade potreby navrhovať úpravy.
Áno, krajina sa môže pridať aj neskôr.
Áno, toto je iná situácia v porovnaní s naším odmietnutím medzinárodných zdravotníckych predpisov, od ktorých sme sa vlani disasociovali. Toto je úplne iný proces a pondelkové hlasovanie bolo viac politickým náznakom, že súhlasíme s ukončením rokovaní o danom texte. Stále ostávame v procese.
Ale faktom je, že ak by sme v procese ratifikácie dohodu odmietli, tak som presvedčený, že ako malá krajina so zraniteľným zdravím a zdravotníckym systémom by sme mali ohrozené životy viacerých skupín našich občanov, ak by neexistoval iný koordinačný mechanizmus.
Chcem si dať pár týždňov pauzu a potom uvidím.