Lekár Šuvada o spochybňovaní pandémie Odmietanie faktov ma bolí. Pacienti nepredstierali svoje príznaky a nepochovávali sa prázdne rakvy

„Pacienti si počas covidu nechodili sami v húfoch ľahnúť do nemocnice a predstierať príznaky. Či máte dojem, že sa to dá navodiť davovou psychózou?“ reaguje na spochybňovanie pandémie lekár Jozef Šuvada, ktorý bol počas covidu členom konzília odborníkov. Ako vníma prešetrovanie slovenského manažmentu pandémie a slová splnomocnenca vlády Petra Kotlára o tom, že pandémia nebola? A za čo, naopak, Kotlárovi ďakuje?

Šuvada tiež zastupuje Slovensko v Riadiacej rade Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Práve on prezentoval na zasadnutí organizácie odmietavé stanovisko splnomocnenca vlády, čím Slovensko ako jediný štát predčasne odišlo od stola pri aktualizácii zdravotníckych predpisov (IHR). Čo disasociácia od zmluvy v praxi znamená a dá sa ešte zvrátiť? Sú slová o ohrození životov na mieste? 

Šuvada, ktorý je zároveň čestným veľvyslancom Slovenska pre globálne zdravie, približuje, ako vyzeralo stretnutie Petra Koltára so šéfom WHO. Reaguje na obavy poslanca SNS o strate suverenity a vplyve farmabiznisu na svetovú organizáciu, ale polemizuje aj o tom, či pandémia covidu neukázala, že WHO je v realite bezzubá a bezmocná organizácia bez autority.

Slovensko ako jediný členský štát WHO odmietlo aktualizované Medzinárodné zdravotnícke postupy (IHR). Boli ste to práve vy, kto v Ženeve predniesol tento postoj, hoci ste osobne odporúčali, aby ich Slovensko prijalo. Ako to prebehlo?

Ešte týždeň pred zasadaním svetového zdravotníckeho zhromaždenia paralelne rokovali tímy, ktoré za krajiny negociovali pandemickú zmluvu aj IHR. V piatok sa uzniesli na tom, že pri pandemickej zmluve nedokážu nájsť konsenzus, a definitívne ju zhodili zo stola pre tento rok.

A rokovať sa o nej bude ďalší rok.

To je optimistický scenár, keďže v rámci pandemickej zmluvy je viacero náročných vecí, ktoré treba dobre premyslieť. Vstupujú do toho aj komerčné determinanty zdravia, na ktoré tlačila aj Európska komisia, až to nakoniec „pretlačila“.

Preto sa museli rokovania predĺžiť?

Nielen preto. Pandemickú zmluvu iniciovala Európska komisia a tlačí na ňu z rôznych uhlov, na čo mám osobne už od začiatku značne kritický náhľad. A tým nemyslím len aktivity eurokomisie, ale aj obsah daného dokumentu. Viacero častí je naozaj problematických, treba na nich pracovať a vylepšiť ich, ak má byť tento proces úspešný.

Na druhej strane potrebujeme niečo mať, lebo slabé štáty so slabými zdravotníckymi systémami si nebudú vedieť dať rady pri ďalšej významnej núdzovej situácii, nielen pandémii. A platí to aj pre štáty EÚ, pretože nie všetko sa vyrába v našom regióne sveta. Nehovoríme len o čipoch do prístrojov, ale aj o liekoch a diagnostikách.

Keď hovoríme o pandemickej zmluve, splnomocnenec vlády podľa vlastných slov prednášal odmietavé stanovisko za Slovensko asi hodinu. Je to pravda?

Áno, bolo to vyše dva týždne pred zasadnutím svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Rokovania o pandemickej zmluve sa však preto nezastavili.

Boli ste na stretnutí u šéfa WHO, kde mal pán Kotlár povedať, že treba „vyčistiť stôl WHO“?

Nebol som tam, boli tam zástupcovia Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN, a teda aj pri WHO v Ženeve. Podľa informácií priamo od riaditeľa Tedrosa Ghebreyesusa to však bolo veľmi dobré a konštruktívne stretnutie. Mali vraj dobrú diskusiu, z ktorej nemal dojem, že ako krajina odmietneme aktualizáciu zdravotníckych predpisov. Minimálne mu to vtedy nebolo pánom splnomocnencom tlmočené.

Takže spoločná fotka pánov Ghebreyesusa a Kotlára nevznikla náhodne, ako hovorí náš splnomocnenec?

Doktor Tedros sa fotí s ľuďmi, s ktorými sa stretáva, lebo si ich váži, bez ohľadu na to, aký majú názor. Nikto podľa mojich informácií s fotkou nemal problém.

Budeme bez informácií a koordinácieSlovensko ako jediné odmietlo zdravotné postupy, Kotlár sa dostal na koberček k šéfovi WHO

Juraj Brezáni

Vráťme sa k aktualizácii Medzinárodných zdravotníckych predpisov (IHR). Štáty sa chceli dohodnúť aspoň na nich práve preto, že sa nedohodli na pandemickej zmluve?

Áno, členské štáty vyjadrili silný záujem pracovať aspoň na IHR, ktoré vnímali ako kľúčové pre posilnenie pripravenosti na možné ohrozenia spojené s infekčnými ochoreniami. Vyjadrila sa tak väčšina premiérov a ministrov v prvý deň Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, a tak zavládla atmosféra, že treba prijať aspoň to, na čom sa všetky krajiny sveta vedia dohodnúť.

Všetci cítili, že sa kedykoľvek môže niečo stať, a vedia, ako dlho štátom trvalo implementovať prvé zdravotnícke predpisy, čo platí aj pre Slovensko. Ja osobne som však o IHR nerokoval.

Kto to riešil, keď nie vy ako zástupca Slovenska pri Riadiacej rade WHO?

Bol tam zástupca ministerstva zdravotníctva z odboru zahraničných vecí a z krízového odboru. Oni za Slovensko negociovali tieto predpisy, nie odborníci. Predstavitelia krajín v Ženeve vyjadrili vôľu pokračovať v rokovaní, robilo sa každý deň do skorého rána.

Od začiatku sa však vedelo, že IHR je taký zásadný dokument, že štáty o ňom nechcú hlasovať a musí byť prijatý konsenzom.

Ale splnomocnenec slovenskej vlády Kotlár to zastavil. Nemali ste problém s tým, že vám pokyny nedáva priamo ministerstvo zdravotníctva?

Ešte kým bol prítomný štátny tajomník ministerstva Michal Štofko, povedal som mu, že si nemyslím, že pán Kotlár má mandát na to, aby prešetroval svetovú pandémiu a usmerňoval medzinárodnú úroveň tejto diskusie. Na základe tohto sme informovali vládu, čo sa chystá a čo nám hrozí, ak by sme IHR odmietli.

Až následne vláda poverila rezort zdravotníctva koordinovať sa o finálnom stanovisku s pánom splnomocnencom. Diskusia išla mimo mňa rovnako ako pri pandemickej zmluve.

Akú rolu v celom procese zohrala ministerka Dolinková?

Pani ministerka informovala vládu o tom, aké sú možné riziká hlasovania proti IHR, prípadne disasociácie, za čo som jej vďačný. Avšak viac sa v tomto smere pravdepodobne neangažovala ani nezaujala jednoznačný postoj, keďže neviem o tom, že by prizvala odborné spoločnosti a profesijné komory k stanovisku, ako sa to robí pri iných medzinárodných stanoviskách závažného charakteru s dosahom na zdravie občanov.

Išlo o čisto politické rozhodnutie. Bolo pre mňa prekvapujúce, že svoje právomoci v tejto téme prenechala pánovi Kotlárovi.

Ktorý vás potom inštruoval, čo máte v Ženeve robiť?

Pán Kotlár cez ministerstvo na začiatku diskusie k danej téme poslal inštrukciu, že ak sa bude nakoniec niečo prijímať, Slovensko má vyvolať hlasovanie a hlasovať proti. Keby sa však hlasovalo a my by sme boli jediní proti, v závere by to znamenalo, že by sme boli všetkými ostatnými štátmi prehlasovaní a museli by sme zdravotnícke predpisy aj tak prijať.

Preto som po diskusiách s právnym odborom WHO dostal od ministerstva zdravotníctva poverenie, že keď krajiny dospejú ku konsenzu, mám vystúpiť a vyjadriť našu „disasociáciu“.

Ešte predtým som na európskej koordinácii vyjednávacieho telesa za Európsku úniu na pôde WHO predniesol pripomienky pána Kotlára podľa usmernenia ministerstva. Výhrady boli následne prednesené negociačným zástupcom EÚ na samotnej globálnej diskusii pri bodoch, kde to ešte bolo relevantné, pretože pripomienky boli spísané k týždeň starému dokumentu. To bola podmienka, po ktorej sme mohli pristúpiť k disasociácii a nevyvolať hlasovanie.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara

Disasociácia je teda viac ako hlasovanie proti?

Nie celkom, no znamená to ešte silnejšie posolstvo vo vzťahu k členským štátom a to, že sa úplne oddeľujeme od celého procesu tvorby, súčasného aj budúceho stavu problematiky obsiahnutej v nových článkoch IHR k tým z roku 2005.

Disasociácia je prístup, keď po prijatí globálneho konsenzu bolo do dokumentu doplnené, že sa chceme izolovať od všetkého, čo bolo, je a bude s daným dokumentom spojené. Slovensko tak dalo najavo, že nechce mať s týmto dokumentom nič spoločné.

Keby sme sa nedisasociovali, znamená to, že počas nasledujúcich 18 mesiacov by sme každý z článkov, s ktorým nesúhlasíme, mohli prehodnotiť a prípadne sa od neho „rezervovať“ alebo prijať len to, čo nám vyhovuje. Prípadne dať návrh na úpravu znenia daného článku.

Tak postupuje Rusko či Argentína, ktoré majú tiež výhrady, ale uplatnili si právo zvážiť predpisy po vnútroštátnych diskusiách a pripomienkovať ich. Prečo to rovnako nespravilo aj Slovensko?

Tomu nerozumiem ani ja. Nie je to ideálny dokument a aj iné krajiny majú výhrady s viacerými formuláciami, ale my sme týmto spôsobom odmietli celý proces, akoby sme nikdy neboli jeho súčasťou a nič z neho ani nikdy implementovať nebudeme.

Síce sme predložili alebo by sme aj znova mohli predložiť pripomienky k dokumentu, no teraz sú zbytočné, lebo nikto ich už nebude musieť riešiť. Pokojne sme mohli dať výhradu aj ku každému jednému článku, ale teraz už nemôžeme. Ako jediný štát sme odišli predčasne od stola.

Ak by sme chceli niečo z IHR vnútroštátne implementovať, môžeme tak spraviť?

Áno, môžeme, je to však krok len z našej strany a nijakým spôsobom to nezaväzuje medzinárodné organizácie či iné členské štáty spolupracovať s nami na konkrétnych aktivitách, ak teda nebudú chcieť.

Vy ste na zasadnutí predpisy za Slovensko odmietli, hoci máte na vec iný názor. Nemali ste s tým vnútorný problém?

Nebolo to ľahké. Hoci som mal etickú dilemu a aj keď som sa hanbil a vnútorne som to prežíval zle. Rozmýšľal som, či tak nepopriem všetku svoju odbornosť a to, kým som. Keďže však nezastupujem seba, ale krajinu, a mám úctu voči ľuďom, ktorí boli zvolení vládnuť, spravil som, čo bolo potrebné. Nasadil som si aspoň čierne okuliare. Aj keď si mnohí mysleli, že mám zápal oka, naozaj blízki kolegovia pochopili, ako to vnímam ja.

Prečo odstúpenie od predpisov nepredniesol splnomocnenec Kotlár?

Neviem. Z poverovacích listín ministerstva zdravotníctva mal túto právomoc, mal možnosť zúčastniť sa a byť prísediacim na rokovaniach. Úprimne som si do poslednej chvíle myslel, že príde prezentovať svoje stanovisko on.

Aké boli reakcie ostatných štátov?

Veľmi prekvapivé a udivujúce. Poznajú nás ako krajinu, ktorá je na globálnej úrovni prezentovaná ako veľmi spoľahlivý a koherentný partner. Už počas rozpravy k IHR som dostával esemesky. Rôznym spôsobom sa mi ozvalo až sedemdesiatšesť štátov vrátane Číny, Ruska, Bieloruska, USA či Maďarska.

Čo vám povedali Rusi?

Nechápali, že sme to naozaj urobili. Ešte keď sme to zvažovali, rozumeli, že máme nejaké výhrady, ale nerozumeli, prečo o tom nechceme ďalej rokovať. Vysvetľovali mi a dohovárali, že je dôležité byť pri procese a zlepšovať to priamo na mieste, tak ako k tomu prispeli aj oni a pomohli nájsť prijateľné formulácie na viaceré problematické články.

Dá sa rozhodnutie Slovenska ešte zvrátiť?

Myslím, že sa dá zvrátiť, pretože okrem nášho verbálneho odmietnutia musíme WHO odoslať ešte oficiálne vyjadrenie odmietnutie dokumentu, teda formálne to potvrdiť. To musíme zaslať do roka od oficiálneho oznámenia od prijatia predpisov.

Treba to však ešte prediskutovať s inými krajinami a so šéfom WHO, lebo zatiaľ v dokumente neexistuje mechanizmus ako stiahnuť disasociáciu, keďže žiadna krajina sveta nepredpokladala, že niekto môže k podobnému kroku pristúpiť.

Vítate, že ministerka zdravotníctva, ktorá dala pánovi Kotlárovi najskôr plnú moc, chce teraz dokumenty WHO nanovo preveriť?

Je to veľmi pozitívny krok, lebo konečne budú vedľa seba sedieť rôzne rezorty, odborné spoločnosti, odborníci Úradu verejného zdravotníctva či zástupcovia pacientov. Je to téma, ku ktorej sa má pristupovať nadrezortne, nemôže o nej rozhodovať jeden človek. Ak bude pracovná skupina funkčná, budem rád.

Zdravie ako základné ľudské právo je predsa založené na dôkazoch a výkon zdravia na Slovensku na základe zákonov a oprávnenia robia profesionáli.

Poslanec Kotlár odmieta, že náš dištanc od nových medzinárodných predpisov bude znamenať nedostupnosť nových liekov na Slovensku. Môže sa to stať?

Zatiaľ to vyzerá tak, že EÚ má už dnes prísnejšie regulácie pre možnú budúcu pandémiu, ako sú prijaté regulácie WHO, ktoré boli navrhnuté formou doplnených medzinárodných zdravotníckych predpisov. Kým budeme v EÚ, dostupnosť k nejakým produktom mať určite budeme. No netušíme, ako budú veci fungovať, ak sa neuzavrie pandemická dohoda.

Ako región sa môžeme ocitnúť aj vo vojnovom alebo v inom konflikte, keď to môže byť extrémne náročné a krajiny sa rozhodnú z rôznych dôvodov fungovať samy za seba. A pokiaľ zásoby liekov budú distribuované z výrobných miest napríklad v Indii, môže byť Európa a jej štáty vnímané naozaj ako „malý hráč“ a zostaneme na chvoste dodávok.

Krajiny v prípade kríz môžu ísť samy za seba, aj ak by sa zmluva uzavrela. Pri ruskej invázii na Ukrajine vidíme, ako sa porušujú medzinárodné zmluvy.

Áno, ale teraz hovoríme o tom, že Africká únia zakladá laboratóriá na výrobu vakcín a liečiv a môže sa stať, že budú dostupnejšie a lacnejšie. Jednoducho nevieme, ako iné krajiny vyhodnotia to, že nebudeme súčasťou IHR bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude pandemická zmluva. Nedá sa to teraz predikovať. Slovensko odmietlo plán A a okrem negociačného rámca EÚ plán B či C nemá, aspoň ja o tom neviem.

Nie sú napriek tomu slová o ohrození životov a zdravia občanov, ktoré teraz zaznievajú, prehnané? Veď ani zo starých zdravotníckych predpisov sme väčšinu bodov neimplementovali.

To teraz neviem povedať. Európska komisia analyzuje aj tento dokument, čakajú na to, čo urobíme my, a na základe toho dajú usmernenia členským štátom. Nie som právny expert, ale pokladám za celkom legitímne zamýšľať sa nad rizikami a možnými konzekvenciami.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara

Vidíme, ako sa vyvíja syntetická biológia. Nevieme, či náhodou budúcu pandémiu nespustí nejaká bioteroristická aktivita s manipuláciami v laboratóriu, kde sa nevytvorí vírus či baktéria, ale nejaká neživá molekula, ktorá sa bude šíriť špecifickým spôsobom a poškodzovať bunky človeka. Pri tom, ako idú technológie a umelá inteligencia dopredu, netušíme, čo bude o päť či desať rokov.

Peter Kotlár tvrdí, že prijatie IHR znemožní štátom suverénne sa rozhodovať o zdravotníckej politike v prípade ďalšej pandémie, keďže núdzový stav by mal vyhlásiť šéf WHO. Je to tak?

Viete si predstaviť, žeby Čína, Rusko, USA, Veľká Británia či ktorákoľvek iná zo svetových mocností alebo slabé krajiny, ako tie z Afriky, dovolili niekomu, aby ich obral čo i len časť ich suverenity? Ak im stačí definovanie tejto suverenity v dokumente, prečo nám nie?

Neviem, ale viem, že aj americkí republikánski senátori argumentovali podobne.

S tým súhlasím a dokonca ich osem bolo aj prítomných priamo v budove OSN počas rokovaní, ale nikto z nich nepredniesol nič ani za USA a na fóre takto nekomunikovali. Očividne nemajú také obavy, preto mi len tieto argumenty nejdú do hlavy.

Čo hovoríte na zvrchovanú moc šéfa WHO vy?

Ak si vezmeme len naše vlastné zákony, tak aj mimoriadnu situáciu na Slovensku oznamujú na základe právnych predpisov jednotliví predstavitelia našej exekutívy. Tak by to malo prirodzene byť aj na úrovni celého sveta.

Mal by tu byť niekto, rozpoznaný všetkými členskými štátmi sveta a autoritami, koho slová budú mať relevanciu a budú schválené na základe vnútorných transparentných mechanizmov členskými štátmi. Alebo by sme radšej videli, aby pandémiu oznamoval nejaký konkrétny štát? Musí byť jasne zadefinované, kto má túto kompetenciu, inak tu bude chaos.

V samotnom dokumente schválených doplnených IHR predpisov sú články na zriadenie dvoch komisií, núdzovej a revíznej, ktoré majú byť menované pri podozrení na situáciu medzinárodného významu s potenciálom vývoja pandémie. Takže vedenie WHO nebude rozhodovať svojvoľne. Krajiny z každého regiónu budú transparentne dohliadať na to, čo sa hodnotí, ako sa hodnotí a čo generálny riaditeľ ide vyhlásiť.

Okrem toho máme ešte Riadiacu radu WHO a Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré môžu zasadnúť kedykoľvek a akokoľvek usmerniť generálneho riaditeľa. A môžu mu dokonca zakázať robiť niektoré veci, ak to štáty tak vyhodnotia.

Takže ak by malo Slovensko s niečím problém, je veľa platforiem, na ktorých by mohlo niečo zabrzdiť?

Presne tak. Krajina v rámci rokovaní o finálnom znení zdravotníckych predpisoch môže de facto odmietnuť vo forme „rezervovania sa“ aj väčšinu nových článkov. Je to normálny legitímny proces, ktorý sa deje aj pri iných rezolúciách. Vláda konkrétneho štátu ju môže vždy odmietnuť alebo prijať len niečo, čo pokladá pre svoju krajinu za vhodné a vykonateľné v nejakom čase.

Svetová zdravotnícka organizácia nie je tribunál a nemá autoritu súdnych ani legislatívnych procesov, ani mandát štátom niečo nariaďovať, ani nijak zasahovať do ich suverenity.

Pán Kotlár argumentuje aj konfliktom záujmov Európskej komisie pri vyjednávaní zmlúv. Je faktom, že európski prokurátori vyšetrujú predsedníčku Ursulu von der Leyenovú pre rokovania o nákupe vakcín s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer. Aj vy ste spomínali, ako eurokomisia tlačila na „komerčné determinanty zdravia“. Nemá Kotlár pravdu, keď tvrdí, že nové predpisy uprednostňujú záujmy farmabiznisu?

Ak sa ideme baviť o pandémii, v prvom rade treba povedať, že eurokomisia tlačila rokovania o pandemickej zmluve, nie IHR. Pôvodný zámer bol zlúčiť obe aktivity dokopy, ale práve Komisia to chcela nechať oddelene.

V globálnom kontexte eurokomisia nemá prvé slovo a nevie do zmlúv dostať žiadne farmaaktivity, keďže môže vyjednávať len na základe mandátu členských štátov EÚ. Navyše sú na rokovaniach prítomné aj krajiny Afriky, Blízkeho východu či Oceánie, ktoré veľmi striktne dohliadajú na to, čo si finančne môžu a nemôžu dovoliť. Dobre si pamätajú, že vakcíny Pfizeru boli pre ne v čase covidu absolútne nedostupné a predražené.

Čo si o transparentnosti eurokomisie pri objednávaní covidových vakcín myslíte?

Na margo Európskej komisie sa priamo vyjadrovať nebudem. Nemám na to mandát ani dostatočné vedomosti, ale pokladám za správne, že sa tieto veci prešetrujú. Ako európsky občan vnímam, že mnohé veci neboli urobené správne, či už išlo o koordináciu, nákupy, alebo transparentnosť. Aj preto veľmi vítam správu nášho Národného kontrolného úradu, ktorá popisuje veľa nedostatkov u nás doma, ale siaha až na úroveň EÚ.

Splnomocnenec vlády pre preverenie manažovania pandémie Peter Kotlár pokladá za nebezpečné, aby v prípade novej pandémie mala WHO zvrchované kompetencie, keďže medzi jej hlavných donorov patrí USA či Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov. Čo na to hovoríte?

To, že Svetová zdravotnícka organizácia má svoju autonómiu voči štátom, je omyl. Už v ústave organizácie je napísané, že WHO je tvorená členskými štátmi. Nie je tvorená farmabiznisom, Billom Gatesom, nadáciami ani nikým iným bez ohľadu na to, koľko na jej činnosť prispievajú. Sú to práve štáty, ktoré sú zodpovedné za nastavovanie politík a legislatív.

Bill Gates nesedí na žiadnych rokovaniach WHO, nemôže ani nemá žiadne hlasovacie právo. Má to zakázané rovnako ako akýkoľvek iný zástupca farmapriemyslu, filantropizmu či inej organizácie okrem štátov, ktoré sú členmi WHO.

Predsa len nemajú najväčší donori WHO na tvorbu politík svoj vplyv, ak organizácia funguje najmä vďaka nim?

Krajiny sa rozhodujú samy, koľko dajú do globálneho zdravia a či ho vôbec podporia. Na portáli WHO si dnes, aj vďaka aktivite Slovenska, môže každý pozrieť rozdelenie objemu finančných zdrojov, odkiaľ prichádzajú a na čo sú použité.

Ak sa privátni či štátni donori rozhodnú dobrovoľne prispieť, musí byť jasné, na čo boli tieto financie použité a podľa čoho boli na to uvoľnené. Keby do WHO neprispievalo napríklad USA, tak núdzový program by vôbec nebol dostupný pre väčšinu krajín, kde prebiehajú núdzové zdravotné situácie. Vo svete máme aktuálne 56 núdzových zdravotníckych situácií druhého a tretieho stupňa. Bez dobrovoľných príspevkov by mnoho vecí nefungovalo.

Nedáva však darovaná vysoká suma sponzorovi silné páky na tvorbu politík WHO?

O tom, ako sa WHO financuje, hlasujú všetky krajiny sveta. Aj rozpočet sa tvorí v spolupráci so všetkými členskými štátmi. Len pri poslednom pláne práce WHO bolo 77 konzultácií, taký transparentný a inkluzívny proces v histórii organizácie OSN ešte nebol.

Žiaden donor nemá právo povedať: Bude to takto! Môže odporučiť, že by chcel, aby peniaze boli použité napríklad na manažment infekcií v Afrike alebo na neprenosné ochorenia v Európe, ale to neznamená, že to tak bude.

Štáty rozhodujú o tom, čo sú priority, a až 70 percent zdrojov donorov ide priamo od tohto roka na úroveň krajín, konkrétne na spolupráce s miestnymi ministerstvami zdravotníctva. 

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara

Vráťme sa ešte k pandémii covidu, ktorá WHO najviac zviditeľnila. Hovoríme o tom, ako by mala organizácia cez medzinárodné zmluvy predchádzať novým pandémiám, ale chýba reflexia, či vôbec organizácia urobila dosť na to, aby hneď na začiatku šírenie koronavírusu SARS-CoV-2 zastavila. Ako to vidíte vy?

Úplný úvod pandémie sprevádzali veľmi špecifické okolnosti. Niektoré štáty majú k WHO pozitívny prístup a pri núdzových situáciách hneď pozývajú jej expertov na intervenciu a hodnotenie podozrivých prípadov infekcií. A potom sú tu štáty, ktoré majú svoje špecifické regulácie, ako to bolo v prípade Číny.

Už z prvých správ sme vedeli, že situácia sa nevyvíja dobre, keďže aj SARS-CoV-1 vznikol v Číne. Koronavírusy sú veľmi „promiskuitné“ vírusy a dokážu sa spárovať ľudovo povedané s kýmkoľvek. Zo vzoriek sa zistilo, že už v septembri 2019 išlo v Číne o lokálnu epidémiu.

Čína však sabotovala spoluprácu pri prešetrení podozrenia novej infekcie. Dlho trvalo, kým povolila zdieľanie sekvencie genómu vírusu, a ešte dlhšie, kým povolila žiadosť WHO o vyslanie tímu pozorovateľov do centra ohniska nákazy. Aj pre nejasnú krízovú komunikáciu WHO mnohí v počiatkoch pandémie nadobudli dojem, že organizácia Čínu kryla. Nebolo to tak?

Je fakt, že WHO bolo opakovane prvé týždne znemožnené vstúpiť do Číny, a keď bol vstup povolený, bol veľmi kontrolovaný a spolupráca nebola pozitívna pri prešetrení podozrivých lokalít a dokumentácie.

Pôvod coviduUnikol koronavírus z čínskeho laboratória alebo ide o konšpiračnú teóriu?

Lukáš Kekelák

Napriek tomu si nemyslím, že by organizácia niekoho kryla. Vznikla predsa špecifická pracovná skupina SAGO, ktorá dostala svetový mandát od všetkých krajín, aby sa zaoberala touto problematikou. Boli do nej vybratí najväčší experti sveta a opakovane rozbehli vyšetrenia a zber dát.

Niektoré štúdie ukazujú, že ak by Čína zareagovala voči pandémii len o pár týždňov skôr, vírus mohla včas poraziť a k svetovej pandémii by ani nedošlo. Čína zatajovala informácie o prepuknutí covidu, klamala o nebezpečnosti vírusu, umlčiavala oznamovateľov a ani neurobila dosť na to, aby spomalila šírenie pandémie. A WHO v tom mala celkom zviazané ruky, nehovoriac o tom, že Čínu za to nikto nepotrestal.

K včasnejšej intervencii nedošlo práve preto, lebo tam boli aj politické prekážky. Všetky schválené záležitosti na úrovni WHO majú odporúčací charakter a je na jednotlivých vládach, či dané odporúčania prijmú a budú sa nimi riadiť. V tomto kontexte WHO nemá mandát súdiť akýkoľvek členský štát ani to vyšetrovanie bez povolenia krajiny nijako iniciovať.

Na čo potom má mandát?

Na vylepšovanie verejných zdravotných politík tak, aby sa predchádzalo budúcim ohrozeniam. Preto sa analyzujú tieto incidenty aj pochybenia na akejkoľvek úrovni, aby sa hľadalo nastavenie lepšieho koordinovaného postupu do budúcna. Aj v tomto kontexte treba vnímať iniciatívy, ktoré zo strany WHO prichádzajú.

No ak krajina odmieta spolupracovať, očividne WHO nič nezmôže.

Je pravda, že ak by sa čosi podobné stalo aj na Slovensku, ale vláda by povedala, že má veci pod kontrolou, chce veci riešiť sama a nepozvala by WHO na prešetrenie svojho prípadu, organizácia nezmôže nič. Nemá na to žiaden nástroj a ani po schválení pandemickej zmluvy či IHR ho mať nebude.

WHO aj v čase pandémie krajinám adresovala svoje odporúčania, nikto ju však nepočúval a štáty včas neprijali dostatočné protiepidemiologické opatrenia. Neukázala aj táto skúsenosť, že WHO je bezzubá organizácia?

Vždy je to na štátoch a na ich rozhodnutí, aký mandát dajú danej organizácii. WHO nikdy nemôže pôsobiť mimo svojho mandátu.

Áno, možno by bolo vhodnejšie v prípade podozrenia výskytu nákazlivého ochorenia prísť na miesto, zhodnotiť to, urobiť z neho zápis a transparentne ho zverejniť, nech sa to stane kdekoľvek na svete. Ale takýto mandát členské štáty WHO nedali a ani jej nechcú dať, hoci súčasné nové znenie IHR zdieľanie nových infekcií vylepšuje a štáty sú bližšie ku konsenzu o výmene dát o infekciách a hrozbách.

Organizácia môže len odporúčať a snažiť sa štáty presvedčiť k zavedeniu niektorých opatrení aj poukázaním na iné krajiny, ktoré ich zaviedli, prinášajú tam výsledky a sú aj finančne efektívne.

No je tu aj rozmer autority WHO. Tá sa počas pandémie práve neposilnila, skôr naopak, keďže na začiatku pandémie spochybňovala napríklad nosenie rúšok.

Niekedy nemusíme vyhodnotiť niektoré veci správne. Buď nemáme dostatok informácií, alebo na mieste nesedia kompetentní a kvalifikovaní ľudia. Tiež som konkrétne túto vec na začiatku svojho mandátu vo WHO silne kritizoval.

Nemá byť WHO práve tou inštitúciou, kde sedia tí najkvalifikovanejší?

Táto konkrétna situácia ukázala, že treba vymeniť ľudí, ktorí robili s vedeckými dátami, a k výmene vedeckého riaditeľa WHO napokon aj prišlo. Dnes je spracovanie vedeckých informácií veľmi dobre pokryté a rúško ako ochrana pred koronavírusom je nespochybniteľné.

Napriek tomu bolo práve WHO na začiatku garantom pre tých, ktorí efekt rúšok spochybňovali.

Treba sa na to pozrieť v kontexte. Niektoré autority žiadali, aby sa rúška nosili už aj v krajinách, kde koronavírus ešte neidentifikovali. Bola to etická dilema, keďže v takom prípade by išlo o opatrenie, ktoré by neslúžilo na ochranu ľudí, ale skôr na šírenie strachu a znak očakávania niečoho zlého.

Tu však nešlo o plošné odporúčanie, ale o spochybnenie rúška ako jedného zo základných protipandemických opatrení.

Máte pravdu, podobná krízová komunikácia a ťažkosti so správnym vyhodnocovaním faktov podporili dezinformačné kanály, ktorými sme žili následne celou pandémiou. Ale organizácia sa s tým už interne vyrovnala a nastavila opatrenia na predchádzanie podobných situácií.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara

Limity WHO sa ukazovali aj pri téme „nezávislého vyšetrovania“ vzniku pandémie, ktoré Čína sabotovala. Dajme bokom reči splnomocnenca Kotlára o bioterorizme. Čo si však myslíte o úniku koronavírusu z laboratória vo Wu-chane, čo najprv nepripúšťala ani WHO, no dnes je to relevantná hypotéza?

Na začiatku boli štyri hypotézy, dnes sú platné už len dve a jednou z nich je aj únik z laboratória. Na začiatku bol únik z laboratória prezentovaný najmä tak, že išlo o vykonštruovanie nového koronavírusu v laboratóriu. Toto bolo od začiatku nepravdepodobné, pretože vytvoriť konkrétny mutant, ktorý by nemal známky genetickej manipulácie tak, aby sa na to neprišlo, je so súčasnými poznatkami vedy veľmi ťažké.

Pravdepodobnejšia je teória, že vyšetrovanie prvých nakazených ešte zo septembra 2019 nebolo v čínskom laboratóriu dostatočne zabezpečené, došlo k infekcii niektorého zo zamestnancov, ktorý infekciu rozniesol ďalej. Toto pokladám za veľmi reálnu teóriu.

K podobným únikom už viackrát došlo, hoci nikdy nemali až takýto rozmer. Keďže sa to vo svete bežne stáva, musíme viac hovoriť o biologickej bezpečnosti laboratórií a zabezpečiť dôkladné prešetrovanie každého podobného prípadu a úniku.

Keď ktokoľvek na začiatku pandémie hovoril o úniku vírusu z laboratória, vyslúžil si nálepku konšpirátora. Vy ste to ako vnímali?

Nateraz sa to nedá vyvrátiť, preto som to nikdy nepokladal za konšpiračnú teóriu, ak teda hovoríme o neúmyselnom vynesení vírusu z laboratória infikovaním jeho pracovníka. Pokiaľ bezpečnostné opatrenia nebudú nastavené správne, môže sa to stať kdekoľvek. Aj preto sme na úrovni WHO iniciovali aktivitu pre posilnenie opatrení v tejto oblasti biologickej bezpečnosti laboratórií.

Evolučný biológ FlegrO rok budú o úniku koronavírusu z laboratória pochybovať už len konšpirátori

Lukáš Kekelák

Pokladáte za správne, že sa neviedla otvorená diskusia o pandemických politikách a kritici sa hneď vytláčali do dezinfoscény? Veď aj mnohé názory vedcov sa neskôr ukázali ako dezinformácie, napríklad že očkovaní vírus nešíria.

Áno, určite sa treba aj z toho poučiť, ale na druhej strane nebudem kritizovať niečo, čo na začiatku vyzeralo práve tak na základe dát, ktoré sme mali k dispozícii. Treba mať istú obozretnosť voči tomu, že sa veci diali veľmi rýchlo a v krátkom čase a nikto na svete nemal dostatok informácií. Učili sme sa každým zdieľaním, teda z hodiny na hodinu.

Často sme mnohé informácie nemali a nevedeli. V daných okolnostiach, keď sme všetci pracovali s rovnakými informáciami, nie je podľa mňa fér viniť niekoho za to, že nejaké tvrdenie sa po čase vedeckým skúmaním zmenilo.

Do budúcna však treba zvážiť, nakoľko odpovedať aj na otázky, na ktoré nemáme jasnú odpoveď. Napriek tomu si myslím, že otvorená, transparentná, no najmä faktická komunikácia s každým je zrejme jedinou prevenciou voči dezinformáciám. Je potrebné jasne definovať to, čo vieme, a povedať, čo nevieme a v čom sme si neistí.

Slovenský splnomocnenec vlády pre prešetrenie manažovania pandémie na mimoriadnom zdravotníckom výbore vyhlásil, že pandémia na základe incidencie a ostatných merateľných parametrov na Slovensku nebola. Čo hovoríte na Kotlárov názor?

Som človek založený na faktoch, preto si veľmi rád počkám na jeho finálnu správu založenú na dátach, ktoré budú iste kriticky posúdené vedeckými nástrojmi.

Pripusťme, že na Slovensku sme nikdy nemali dobré dáta, ale myslím, že aj tie zlé dáta hovoria o tom, že sa tu stalo niečo väčšieho rozmeru, ako to bolo zvyčajne. Že naši zdravotníci a systém nemocníc boli preťažené, pacienti si sami nechodili v húfoch ľahnúť do nemocnice a nepredstierali svoje príznaky dušnosti a ľudia nepochovávali prázdne rakvy so svojimi príbuznými.

Osobne som zháňal mraziace boxy do Nitry, keď bolo treba mŕtvych ľudí niekam uskladniť. Ak by sme tu nemali závažnú infekciu, veľmi pravdepodobne by sa to nedialo. Či máte dojem, že sa to dá navodiť davovou psychózou?

Ja na rozdiel od pána Kotlára nespochybňujem, že tu pandémia bola. Nevnímate jeho slová ako urážku nielen obetiam covidu, ale aj všetkým tým, ktorí v čase pandémie obetavo pracovali?

Vnímam to s veľkým bôľom v srdci, že moja krajina, v ktorej som sa narodil, vyrastal, ktorú reprezentujem, odmieta vedu a fakty.

Ako bývalý člen konzília odborníkov vás už pandemický splnomocnenec oslovil na spoluprácu?

Stretli sme sa už niekoľkokrát a musím povedať, že tie rozhovory boli veľmi dobré. Som za ne pánu Kotlárovi aj jeho právnym poradkyniam vďačný. Prešli sme si aj pandemickú zmluvu, aj časť zdravotníckych predpisov a dospeli sme k záveru, pri ktorom sme nemali konflikt.

Viem s ním viesť diskusiu a ďakujem mu za to, že kladie ťažké otázky. Hoci nerozumiem niektorým jeho názorom, do žiadneho reálneho konfliktu som sa s ním počas rozhovorov nedostal. A to, že nesúhlasím s niektorými tvrdeniami, ktoré prezentoval, neberiem osobne.

Na čo sa vás Peter Kotlár pýtal pri svojom vyšetrovaní?

Išlo o otázky k prijímaným zdravotným politikám na globálnej a európskej úrovni, ale viac sa k tomu nebudem vyjadrovať, kým nebudú zverejnené závery jeho vyšetrovania. Potom bude čas aj na väčšiu diskusiu k zhodnoteniu slovenského manažovania pandémie.

Je podľa vás správne, že pandémiu vyšetruje názorovo jasne vyhranený človek, ktorý spochybňuje, že tu nejaká pandémia vôbec bola?

Na úrovni splnomocnenca vlády môže stáť ktokoľvek. Je to rozhodnutie vlády a ja ho akceptujem.

Pokladáte za správny krok, že generálna prokuratúra, ako aj vláda prešetruje manažment pandémie, prípadne chce trestne stíhať verejných činiteľov za ich pochybenia?

Ak si súčasná vláda myslí, že spätným pohľadom na situáciu v minulosti prinesie lepšie obsahy do budúcich prijímaných zdravotníckych politík, je to jej legitímne rozhodnutie. Na druhej strane si myslím, že verejná diskusia by mala byť nielen na politickej úrovni, ale aj v réžii vedcov, profesijných organizácií a pacientov.

Taktiež si myslím, že ktokoľvek by viedol takú nepripravenú krajinu na núdzové situácie, akou bolo Slovensko, urobil by veľa rozhodnutí, ktoré sa s odstupom času, keď rozumieme veciam lepšie, zdajú chybné alebo nesprávne. Súdiť môžeme, ale každý aj sám seba, lebo sme nič neurobili preto, aby sme boli lepšie pripravení ani len na komunikáciu medzi sebou.