Pandemická zmluva prešla aj bez Slovenska Šéf WHO volal Ficovi, aby zmenil postoj. Robí to len pre politické body, tvrdí Pellegrini (otázky a odpovede)

Aktualizované po schválení pandemickej zmluvy

V pondelok vo švajčiarskej Ženeve prijalo zasadnutie Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, čo je orgán Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pandemickú zmluvu, o ktorej sa rokovalo viac než tri roky.

Za hlasovalo 124 štátov, Slovensko sa spolu s ďalšími desiatimi krajinami zdržalo. Rovnako tak spravili napríklad aj Irán, Poľsko či Izrael. Na prijatie pandemickej dohody bola potrebná dvojtretinová väčšina, čiže 83 hlasov.

Slovenských delegátov prítomných v Ženeve k odmietnutiu pandemickej zmluvy zaviazala vláda Roberta Fica, ktorá v piatok o tejto veci rozhodla per rollam, čiže na diaľku.

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v pondelok pred hlasovaním požiadal slovenskú vládu, aby stanovisko k pandemickej dohode prehodnotila. Pôvodne sa totiž očakávalo, že krajiny schvália znenie zmluvy konsenzuálne bez hlasovania.

V koalícii nie je pri tejto téme zhoda, čo priznal aj premiér Robert Fico. Kým strana Hlas schvaľuje pandemickú dohodu, Smer a SNS majú na ňu „iný názor“, o čom predseda vlády hovoril aj vo víkendových debatách.

Prinášame prehľad otázok a odpovedí o pandemickej zmluve aj s politickým kontextom.

Prečo Slovensko nechce pandemickú dohodu?

Premiér Robert Fico si v uplynulých mesiacoch osvojil rétoriku splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára za SNS, ktorý od začiatku spochybňuje pandémiu ako takú a odmieta akékoľvek zmluvy, ktoré majú krajiny zaväzovať k spoločným krokom pri prípadných budúcich krízach, akou bola aj pandémia koronavírusu.

Rozhodnutie o odmietnutí pandemickej dohody na svetovom fóre schválila Ficova vláda v piatok formou hlasovania per rollam, čiže na diaľku. 

Premiér Robert Fico nechce, aby bolo Slovensko súčasťou dohody pripravenej Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorú podľa neho riadia farmaceutické firmy. Tvrdí, že na základe zmluvy budú členské krajiny nútené kupovať určité druhy vakcín a nariadené bude povinné očkovanie, čo však nie je pravda.

Predseda vlády taktiež hovorí, že zmluva výrazne zasahuje do práva štátu rozhodovať suverénne. „Veď my nechceme nič,“ povedal Fico v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu.

Minister zdravotníctva z Hlasu Kamil Šaško však tvrdí opak. „Pandemická dohoda neobmedzuje zvrchovanosť žiadnej krajiny, a teda ani Slovenska. Dáva nám však lepší prehľad, dostatok informácií a potrebnú podporu. Pre každého jedného človeka na Slovensku znamená možnosť lepšej ochrany jeho zdravia, menej chaosu a menej zbytočných obmedzení v prípade pandémie,“ tvrdí Šaško s tým, že ide o vymieňanie si informácií s najvyspelejšími krajinami sveta, ako sú Švajčiarsko či severské štáty Európy.

Čím zaviazala Ficova vláda slovenskú delegáciu?

Ministerstvo zdravotníctvo uviedlo, že Slovákov v Ženeve zastupuje štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko a veľvyslanec pri OSN v Ženeve Dušan Matulay. Slovenského zástupcu pri WHO Jozefa Šuvadu z rokovania stiahli.

Piatkové rozhodnutie vlády zaviazalo slovenskú delegáciu tromi pokynmi, o ktorých hovoril Robert Fico:

• odmietnuť, aby pandemická dohoda bola prijatá všeobecným súhlasom;
• požiadať o hlasovanie o pandemickej zmluve v rámci WHO;
• nepodporiť pandemickú zmluvu.

„Pandemická zmluva je škodlivá pre suverénne krajiny a takto sme sa k nej postavili a ja rešpektujem iné názory. Nikomu nenadávam, každý má právo na iný názor, ale v demokracii musí v nejakom okamihu dôjsť k rozhodnutiu,“ povedal predseda vlády.

Koaličná strana Hlas podporuje pandemickú dohodu a ide v tejto téme proti Smeru a SNS. „Ako koaličný partner rešpektujeme väčšinové rozhodnutie vlády, ale upozorňujeme, že toto rozhodnutie nespraví zo Slovenska ‚hrdinov‘, ale môže mať práve neblahé dôsledky pri vypuknutí celosvetovej pandémie,“ napísal Hlas v stanovisku.

Hlas odmieta, aby Slovensko demonštratívne ako jediné odmietlo pandemickú dohodu. „Takýto krok je oveľa viac politickým marketingom ako skutočnou ochranou zdravia ľudí na Slovensku. Jediné, čo ním dosiahneme, je to, že sa na nás svet bude pozerať cez prsty a podľa toho sa v krízových chvíľach bude k nám možno aj správať,“ poznamenal v stanovisku minister Šaško.

Prečo telefonoval Ficovi aj šéf WHO?

Premiér v pondelok popoludní zverejnil na sociálnej sieti Facebook status, v ktorom napísal, že ho generálny riaditeľ WHO požiadal, aby slovenská vláda zmenila svoje stanovisko a nepožadovala hlasovanie o pandemickej zmluve. Fico však delegáciu nepoveril inými príkazmi.

„Zopakoval som, že slovenská delegácia je zaviazaná pokynom vlády SR požadovať hlasovanie o pandemickej zmluve,“ napísal Fico s tým, že vyjadril počudovanie nad tým, že existujú snahy „vyhnúť sa základnému demokratickému inštitútu – hlasovaniu“.

Robert Fico zároveň odmietol, že by ho bol v súvislosti so zmenou postoja kontaktoval ktokoľvek iný než šéf WHO. 

Ostatné členské štáty WHO sa v apríli dohodli na finálnom znení pandemickej dohody.

Vyústi spor do koaličnej krízy?

Premiér situáciu zľahčuje a tvrdí, že nejde o koaličný spor. „My sme vymysleli pandemickú dohodu?“ pýtal sa v Sobotných dialógoch na STVR. „Pandemickú dohodu niekto vymyslel a dal nám ju na stôl. Dobre viete, že sú témy, pri ktorých prirodzene máme rôzne názory,“ vysvetlil.

„Kým Hlas hovorí, že musíme vnímať pandemickú dohodu ako niečo dobré, Smer a SNS hovoria, že to je katastrofa a je to zlé,“ dodal Fico.

Za ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý ma iný názor, pritom stojí aj šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok. 

„Počet ministrov Smeru a SNS je väčší ako počet ministrov Hlasu. Vláda štandardne prijíma svoje rozhodnutia konsenzuálne a jednohlasne. V tomto prípade však bolo hlasovanie a ministri Hlasu boli prehlasovaní. Stalo sa, my sme svoje výhrady vyjadrili,“ uviedol Šutaj Eštok.

Ministri Kamil Šaško a Matúš Šutaj Eštok. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Šéf Hlasu pripomenul, že výhodou dohody je, že ak by prišla ďalšia pandémia, muselo by sa už postupovať podľa prijatých štandardov.

„V prípade takýchto kríz sa radšej spoľahnime na okolitý svet, ktorý tú pandémiu zvládol podstatne lepšie,“ dodal s tým, že podľa neho by sa z pandemickej dohody nemal vytvárať strašiak.

Proti ministrovi Šaškovi a strane Hlas sa vyslovil aj rezort ministra spravodlivosti Borisa Suska (nominant Smeru). Tvrdí, že pandemická dohoda nezohľadňuje viaceré zásadné návrhy, ktoré Slovensko predložilo počas rokovaní o jej znení. Susko chcel „adekvátnu ochranu ľudských práv a štátnej suverenity“.

Odkazoval pritom na skúsenosti z obdobia pandémie covidu, keď „niektoré prijaté opatrenia porušovali základné práva a slobody občanov. Za tieto zásahy nesú spoluzodpovednosť kompetentné orgány na národnej aj medzinárodnej úrovni“.

Ministerstvo spravodlivosti takisto tvrdí, že do zmluvy chceli doplniť formulácie, ktoré by zaručovali „plné rešpektovanie práva jednotlivca na dobrovoľný, slobodný a informovaný súhlas pri použití nových pandemických vakcín a liekov“.

Na čej strane je prezident Pellegrini?

Proti stanovisku Ficovej vlády sa ohradil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý je čestným predsedom Hlasu. Podľa neho nie je zodpovedné „dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie“.

Pellegrini na rozdiel od premiéra Fica nepovažuje pandemickú dohodu za nástroj na obmedzovanie slovenskej suverenity.

Celé vyjadrenie prezidenta o pandemickej zmluve

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini považuje za nezodpovedné dobrovoľne si obmedziť prístup k najnovším vedeckým informáciám a zamedziť si možnosť aktívnej spolupráce s vyspelými krajinami v prípade budúcej pandémie.

Pandemická dohoda, ktorú sa vláda rozhodla svojím väčšinovým rozhodnutím odmietnuť, je podľa prezidenta spoločným nástrojom sveta na lepšie zvládnutie budúcej pandemickej hrozby, a nie nástrojom na obmedzovanie slovenskej suverenity.

„Slovensko si samo obmedzuje prístup k zdieľaniu vedecky overených informácií s najvyspelejšími krajinami sveta o možnostiach čo najlepšieho zvládnutia prípadnej pandémie v budúcnosti. Žiadna z vyspelých krajín, ako napríklad Švajčiarsko, na ktoré sa v otázkach zdravotníctva oprávnene pozeráme ako na inšpiráciu, nevníma pandemickú zmluvu ako zasahovanie do svojej vlastnej suverenity. Mrzí ma, že pre pár domácich získaných politických bodov zbytočne riskujeme povesť Slovenska v zahraničí a zatvárame si cestu k lepšej ochrane zdravia slovenských občanov,“ uviedol prezident.

Mimoparlamentná strana Demokrati v pondelok dopoludnia priniesla Pellegrinimu list, v ktorom ho žiada, aby si uplatnil právomoc pri rokovaniach o medzinárodných zmluvách. Podľa Demokratov môže rozhodnúť o prijatí pandemickej dohody. Neskôr ho o podobný krok požiadali aj opoziční progresívci.

„Ak o tomto rozhodnutí informuje vládu, jej zástupca nebude môcť predniesť stanovisko či vyvolať osobitné hlasovanie. Dohoda by v takom prípade bola prijatá konsenzom,“ tvrdí PS.

Čo by sa dialo po prijatí pandemickej zmluvy?

Členské krajiny, ktoré prijali pandemickú zmluvu, sa podľa čestného veľvyslanca Slovenska pri WHO Jozefa Šuvadu v podstate iba dohodli na ukončení textu danej zmluvy.

Teraz začne plynúť čas na to, aby sa krajiny dohodli na prílohe k zmluve (PABS – Pathogen Access and Benefit-Sharing), ktorá musí obsahovať tzv. protokol o vymieňaní informácií o patogénoch. „Keby bolo podozrenie, že niekde by mohla vypuknúť lokálna epidémia,“ vysvetlil Šuvada pre denník SME.

Až po tomto procese pôjde finálna dohoda s prílohou do jednotlivých členských krajín, aby o nej rozhodovali na národnej úrovni.

Jozef Šuvada. Foto: Postoj/Adam Rábara

Šuvada upozornil, že ani následný podpis Ficovej vlády a prezidenta Pellegriniho by nič neznamenal, iba „dobrú politickú vôľu“. Definitívu by predstavovala až ratifikácia zmluvy v parlamente.

Pandemická zmluva by začala platiť až v prípade, že ju ratifikuje najmenej 60 členských krajín WHO, čo by sa stalo najskôr do dvoch rokov. Od zmluvy sa dá do dvoch rokov aj odstúpiť.

To, že k zmluve treba aj prílohu, si všimlo ministerstvo spravodlivosti, ktoré však absenciu dodatku hodnotí ako neúplnosť dokumentu.

„Odkaz na prílohu k článku 12 výslovne uznáva, že táto príloha tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody, avšak táto príloha doposiaľ neexistuje, čo vyvoláva právnu nejasnosť ohľadom kľúčových mechanizmov, ako je zdieľanie patogénov,“ uviedol rezort spravodlivosti.

Čo je to pandemická zmluva?

Globálna dohoda medzi členskými štátmi WHO má krajiny pripraviť na boj proti budúcim pandémiám. Cieľom je zároveň predísť chaosu podobnému tomu, ktorý vypukol v roku 2020 pri pandémii koronavírusu. Zmluva sa dohodovala viac ako tri roky, konkrétne išlo o 13 kôl formálnych rokovaní.

Ide o jednotný právne záväzný manuál pre štáty, ako sa pripraviť na závažné ochorenie alebo krízovú situáciu. Napriek tomu, že časť politického spektra na Slovensku zľahčovala pandémiu a opatrenia nebrala vážne, covid zabil podľa WHO po celom svete takmer sedem miliónov ľudí. Na Slovensku mu podľahlo približne 21-tisíc ľudí.

Na pandemickú zmluvu iniciatívne tlačila eurokomisia, čo podliehalo aj kritike tých, ktorí ju a priori neodmietali.

Dohoda myslí aj na štáty so slabými zdravotníckymi systémami, ktoré by si inak nevedeli dať rady nielen pri pandémii, ale ani pri inej významnej núdzovej situácii. „A platí to aj pre štáty EÚ, pretože nie všetko sa vyrába v našom regióne sveta. Nehovoríme len o čipoch do prístrojov, ale aj o liekoch a diagnostikách,“ pripomenul bývalý slovenský zástupca pri WHO Jozef Šuvada.

Aktuálny návrh zmluvy má podľa New York Times obmedzenejší rozsah ako prvotný draft, no stále ju americky denník označuje za „prvú veľmi multilaterálnu dohodu vo svete“.

Aké sú pozitíva pandemickej zmluvy?

Zmluva predstavuje záväzok, že štáty budú spolupracovať v prípade ďalšej pandémie. Slovensko by prijatím zmluvy malo lepšiu informovanosť, istotu pre občanov či zaručené „miesto pri stole“ pri rokovaniach v prípadnej zdravotnej núdzi.

Zmluva bude pomáhať pri kontrole jednotlivých inštitúcií, ako napríklad štátnych hmotných rezerv, čo bol na Slovensku orgán málo pripravený na krízovú situáciu. Podobné orgány by technicky aj informačne spolupracovali s WHO, čo by mohlo priniesť benefity.

Podľa Rady Európskej únie má medzinárodná zmluva o pandémii desať zásadných výhod a prínosov.

Zdroj: Rada Európskej únie

Podľa svetových odborníkov zaoberajúcich sa verejným zdravím je pandemická dohoda „prelomová“ práve v čase hrozieb viacerých infekčných chorôb vrátane vtáčej chrípky, vírusu marburg či ochorenia opičích kiahní.

Aké sú negatíva pandemickej zmluvy?

Kritici sa obávajú, že prijatím pandemickej zmluvy by sa WHO ako organizácia stala „pandemickou superautoritou“ a odňala by práva jednotlivým členským krajinám. Existujú obavy, že dokument by obsahoval účinný „nátlakový prostriedok“ najmä proti menším štátom.

V prvom rade by zmluva umožňovala šéfovi WHO vyhlásiť „zdravotnú pohotovosť“ aj v prípade potenciálneho nebezpečenstva, nielen vtedy, keď by núdzová situácia reálne nastala. Išlo by o veľké manévrovacie pole pre generálneho tajomníka zdravotníckej organizácie.

Obavy existujú aj v súvislosti s lokálnym nastavovaním pandemických opatrení. Kritici tvrdia, že by nebolo možné lokálne upravovať reštrikcie v závislosti od závažnosti situácie v jednotlivých regiónoch.

Budeme bez informácií a koordinácieSlovensko ako jediné odmietlo zdravotné postupy, Kotlár sa dostal na koberček k šéfovi WHO

Juraj Brezáni

V návrhu pandemickej zmluvy sa napríklad písalo aj to, že „národné zásoby zdravotníckych pomôcok“ by nemohli prekročiť predpísané množstvá. Štát by tak musel prerozdeliť svojpomocne nazhromaždené materiály medzi ostatné členské štáty WHO.

V dokumente sa však nepíše o „jednom správnom názore“ na pandémiu, ale o komunikácii vedecky podložených faktov a upozorňovaní najmä na riziká spojené s opatreniami. WHO zároveň od štátov chcela, aby vlády upravili komunikáciu, ktorá by bola postavená na dôvere vo vedu a verejné zdravotné inštitúcie, v autority či agentúry.

To bol jeden z problémov na Slovensku, kde boli autority vrátane lekárov vystavované verejnému lynču. Napríklad extrémista Daniel Bombic zverejňoval adresy lekárov a ich osobné údaje.

Stratia krajiny prijatím zmluvy suverenitu?

Slovensko by prijatím pandemickej dohody suverenitu stratiť nemalo. Zmluva vyslovene potvrdzuje štátom národnú suverenitu. Svetová zdravotnícka organizácia dbá na to, aby krajiny mali aj po podpísaní dohody zaručené rozhodovacie právomoci.

Navyše ak členské štáty WHO zmluvu prijmú, musia ju ešte ratifikovať na národnej úrovni. V prípade Slovenska by o nej rozhodoval parlament.

Lekár Šuvada o spochybňovaní pandémieOdmietanie faktov ma bolí. Aj Rusi nám dohovárali, aby sme o zdravotníckych predpisoch ďalej rokovali

Lukáš Kekelák

„Nič v návrhu dohody sa nesmie vykladať tak, že by poskytovalo WHO právomoc riadiť, nariaďovať, meniť alebo prepisovať vnútroštátne zákony či politiky ani prikazovať štátom prijať konkrétne opatrenia, ako napríklad zákaz či povolenie na vstup cestujúcich, zaviesť povinné očkovanie, terapeutické alebo diagnostické postupy či lockdowny,“ píše WHO.

Kto ešte odmietol rokovať o pandemickej zmluve?

Americký prezident Donald Trump v deň inaugurácie v januári 2025 podpísal nariadenie o vystúpení Spojených štátov z WHO. Hoci proces vystúpenia má trvať 12 mesiacov, Trumpova administratíva okamžite ukončila aj účasť na rokovaniach o pandemickej dohode.

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vtedy vyjadril presvedčenie, že USA si tento krok ešte premyslia. Spojené štáty však napriek tomu, že vystupujú z WHO, nerozporujú návrh pandemickej zmluvy.

Rozhodnutie o vystúpení z WHO oznámila aj Argentína, ktorej prezident Javier Milei sa odvolával na „hlboké rozdiely“ medzi svojou krajinou a zdravotníckou organizáciou, najmä v súvislosti s reakciou na pandémiu covidu-19. Ani z argentínskej strany však neprichádza apel na rozporovanie návrhu zmluvy.

Naopak, Čína, v ktorej sa začala pandémia koronavírusu SARS-CoV-2, pandemickú dohodu podporuje. Rovnako aj Ruská federácia.