Revolúcia na Blízkom východe Sýrsky prezident sa stretol s Trumpom, na stole sú sankcie aj normalizácia vzťahov s Izraelom

Dočasný sýrsky prezident Ahmad al-Šará sa stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. K stretnutiu došlo v Saudskej Arábii počas prebiehajúcej Trumpovej návštevy Blízkeho východu.

Hlavným cieľom novej vlády v Damasku je dohodnúť zrušenie sankcií, ktoré USA zaviedli ešte počas občianskej vojny a vlády režimu Bašára al-Asada. Ochotu zrušiť sankcie naznačil aj samotný americký prezident, ktorý chce novej vláde ponúknuť „čerstvý začiatok“.

Podľa britského denníka The Times by nová sýrska vláda mohla byť ochotná výmenou za zrušenie sankcií normalizovať vzťahy s Izraelom a dohodnúť demilitarizáciu Golanských výšin.

Damask ponúka aj spoluprácu s americkým petrochemickým priemyslom, vďaka čomu by sa Američanom otvoril prístup k sýrskym ložiskám a umožnila modernizácia zastaraného miestneho priemyslu. Sýria sa v rebríčku štátov s najväčšími ložiskami ropy nachádza na 31. mieste.

V snahe získať Trumpovu priazeň al-Šará americkému prezidentovi ponúkol aj povolenie stavby novej budovy Trump Tower v Damasku.

Či však naozaj dôjde k dohode, je doposiaľ otvorené. The Times pripomína, že niektoré kľúčové postavy v Trumpovej administratíve sa k stretnutiu so sýrskym prezidentom a možnej dohode stavajú odmietavo.

Patrí medzi ne aj koordinátorka spravodajských služieb Tulsi Gabbardová, ktorá sa pri návšteve Sýrie v roku 2017 stretla s diktátorom Bašárom al-Asadom a opakovane spochybňovala informácie o zločinoch spáchaných Asadovým režimom. Jej stretnutie vyvolalo vlnu pobúrenia, republikáni ho vtedy označili za „hanbu“. Je tiež kritičkou protiasadovskej opozície, ktorej najsilnejšie zložky tvorili islamistické skupiny.

V Sýrii pokračuje vraždenie alavitovMusíš sa plaziť po štyroch a štekať ako pes. Potom ťa zastrelia

Markéta KutilováReporterky.cz

Návšteva v Paríži

Prvé náznaky zmeny vo vzájomných vzťahoch sa črtajú aj na izraelskej strane. Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar vyhlásil, že Izrael si želá „dobré vzťahy“ s novým sýrskym režimom, a svoju rétoriku zmiernil. Nedávno tvrdil, že novú vládu v Damasku tvoria „džihádisti“, a hromžil, že „boli džihádistami a džihádistami zostali, aj keď si niektorí z ich vodcov obliekli obleky“.

Izrael navyše po páde Asadovho režimu využil príležitosť a vlnou náletov zničil sýrske námorníctvo a letectvo a izraelská armáda okrem toho obsadila vrch hory Hermon na sýrsko-libanonských hraniciach.

Ak by došlo k normalizácii vzťahov medzi Sýriou a Izraelom, Sýria by bola tretím izraelským susedom, ktorý uznal existenciu židovského štátu (po Egypte v roku 1978 a Jordánsku v roku 1994). Zároveň by to zrejme urýchlilo normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a Libanonom.

Otázka vzťahov s USA a Izraelom však nie je jedinou výzvou pre novú sýrsku diplomaciu.

Porovnateľne dôležité pre Sýriu sú aj vzťahy s európskymi štátmi, ktoré voči nej zaviedli vlastné sankcie. Prezident al-Šará preto 7. mája navštívil Francúzsko, kde sa stretol s prezidentom Emmanuelom Macronom.

Aj pre Európu dáva normalizácia vzťahov zmysel, pretože pretrvávajúca hospodárska kríza v Sýrii destabilizuje krajinu, prehlbuje miestne konflikty a motivuje Sýrčanov hľadať lepší život v Európe. Sankcie navyše výrazne prehlbujú humanitárnu krízu v krajine, okrem iného nedostatkom liekov.

Bývalý džihádista al-Šará, ktorý sa v posledných rokoch usiluje o pragmatický kurz, zároveň má vlastné konflikty s Islamským štátom. Jeho organizácia Haját Tahrír al-Šám (HTS) sa s Islamským štátom rozhádala ešte v roku 2014, nasledovali vzájomné čistky, v ktorých HTS eliminovala lojalistov Islamského štátu na svojom území.

Pre krajiny ako Francúzsko je preto lákavá možnosť spolupráce v boji proti Islamskému štátu. Ten stál aj za vlnou teroristických útokov v Paríži v novembri 2015, ktoré si vyžiadali 130 zabitých a vyše 400 ranených.

Ešte v januári preto francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot a vtedajšia nemecká ministerka Annalena Baerbocková spoločne navštívili Damask.

V dedinách, kde sa ešte hovorí Kristovým jazykomKresťania v Sýrii oslavujú opatrne. Majú obavy z islamistov aj Turecka

Markéta KutilováReporterky.cz

Vzťahy buduje aj Peking

Ústupky robí aj al-Šará, ktorý prisľúbil potrestanie páchateľov marcových útokov na alavitskú menšinu v pobrežných oblastiach, vyrokoval dohodu s Kurdmi, zaručil kresťanom právo praktizovať svoje náboženstvo (veľkonočné sviatky sa podľa New York Times obišli bez útokov) a prestal používať svoj vojnový pseudonym abú Muhammad al-Džawlání v prospech svojho občianskeho mena Ahmad al-Šará.

Zároveň však al-Šará demonštruje, že vzťahy so Západom pre Sýriu nie sú jedinou opciou. Sýrske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok demonštratívne zverejnilo fotografie zo stretnutia s čínskou delegáciou. 

A aj Rusko signalizuje, že napriek svojej podpore Bašára al-Asada je po jeho páde ochotné nadviazať vzťahy s novou vládou v Damasku.

Podľa niektorých pozorovateľov má Washington po prvýkrát od roku 1967 šancu vylomiť Sýriu zo sféry vplyvu Moskvy a dosiahnuť najvýznamnejší pokrok v urovnaní izraelsko-arabského konfliktu od roku 1978. Budúcnosť ukáže, nakoľko sú takéto prísľuby založené na realite.