Nová spaľovňa v Bratislave Najlepší spôsob spracovania nerecyklovateľného odpadu, ak ho nechceme vyvážať na skládky

Otázka, či Bratislava, resp. západné Slovensko potrebuje ďalšiu spaľovňu odpadu, rozdeľuje. Na jednej strane je tu potreba znižovať objem odpadu, ktorý končí na skládkach, na druhej strane sú tu obavy z toho, že ďalšia spaľovňa zhorší kvalitu životného prostredia v Bratislave a okolí.

S kritikou vystúpil najmä Slovenský ochranársky snem, ktorý výstavbu odmieta a argumentuje, že predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko.

Ochranári poukazujú na to, že dotknutá časť Bratislavy (areál Slovnaftu a blízke okolie) trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Rovnako zdôraznili, že Bratislava už teraz disponuje mestskou spaľovňou, ktorej kapacita nie je naplnená a ktorá zároveň pripravuje svoje rozšírenie.

Je preto podľa nich absolútne neodôvodniteľné vytvárať ďalšiu spaľovňu, „ktorej cieľom nie je riešenie problémov Bratislavy, ale zisk pre súkromného zahraničného investora na úkor zdravia a kvality života obyvateľov“.

Upozorňujú aj na ďalšie, najmä environmentálne problémy – zvýšenie dopravnej záťaže v meste, nárast znečistenia ovzdušia, neodôvodnený dovoz odpadov zo širokého okolia v rozpore s princípom blízkosti a sebestačnosti pri nakladaní s odpadmi či riziko kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova. Rovnako problémy s následným nakladaním so škvarou a s popolom, ktoré budú obsahovať ťažké kovy a ďalšie toxické látky, či nedostatočnú úroveň čistenia spalín.

Slovnaft, resp. skupina MOL, ktorá je v tomto prípade investorom a spaľovňu plánuje postaviť vo svojom existujúcom areáli, však s argumentmi ochranárov nesúhlasí.

Štúdie, ktoré spoločnosť predložila kompetentným úradom, podľa nej dokazujú, že nová spaľovňa nebude mať zásadnejší vplyv na životné prostredie.

Naopak, bude environmentálne prospešná. Má totiž nahradiť existujúcu spaľovňu kalov so staršou technológiou a počíta aj s produkciou tepla a výrobou elektrickej energie, predovšetkým pre potreby vlastnej prevádzky. Slovnaft argumentuje, že tým zníži potrebu využívania spaľovania zemného plynu, čím ušetrí stotisíc ton emisií oxidu uhličitého.

S dovozom odpadu zo zahraničia Slovnaft nepočíta. Má ísť najmä o zhodnocovanie odpadu vyprodukovaného v samotnej rafinérii, ale aj nerecyklovateľného komunálneho odpadu a priemyselného odpadu. Komunálny odpad má pochádzať z regiónu západného Slovenska, ponuka na spracovanie priemyselného odpadu sa bude týkať celého nášho územia.

S dovozom odpadu zo zahraničia Slovnaft nepočíta. Má ísť najmä o zhodnocovanie odpadu vyprodukovaného v samotnej rafinérii, ale aj nerecyklovateľného komunálneho odpadu a priemyselného odpadu.

Rafinéria dodáva, že produkcia spracovateľného odpadu v regióne stále vysoko prevyšuje navrhovanú kapacitu.

A to aj v prípade započítania existujúcej bratislavskej spaľovne spoločnosti OLO.

Tá síce pracuje na investícii do novej „pece“ s modernejšou technológiou, jej kapacita však nebude automaticky prirátaná k existujúcim dvom. Pre staršiu technológiu a prísnejšie emisné nároky sa spracovanie odpadu v starších „peciach“ bude následne znižovať.

Nový kotol má mať kapacitu 112-tisíc ton ročne. Celkovo však ročné spaľovanie odpadov v hlavnom meste narastie len zo 164- na 180-tisíc ton. Okrem zníženej kapacity pri modernizácii sa totiž jeden z kotlov stane záložným pre prípad výpadku.

Po rozšírení spaľovne OLO bude poskytovať služby nielen pre hlavné mesto, ale aj pre susedné okresy Senec, Pezinok a Malacky, čo má tiež znížiť tlak na skládkovanie.

Projekt spaľovne v Slovnafte je aktuálne v záverečnej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA.

Projekt kapacitne počíta so spracovaním 316 700 ton odpadu ročne. Z celkovej kapacity zariadenia pre priemyselný a nebezpečný odpad – 74 700 ton – je 21 500 ton určených na spracovanie vlastných odpadov spoločnosti Slovnaft a 53 200 ton je určených pre externých dodávateľov.

V záverečnom zhrnutí správy o posúdení sa uvádza, že „navrhované varianty správy o hodnotení sú v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a sú odporúčané na realizáciu aj štúdiami spracovanými pre účely tejto správy o hodnotení. Areál a prevádzka navrhovanej činnosti bude spĺňať všetky platné právne predpisy a normy týkajúce sa ochrany životného prostredia, nakladania s odpadom, bezpečnosti a hygieny. Navrhovaný zámer rešpektuje širšie väzby územia, akceptuje prítomnosť dopravných trás. Realizácia navrhovanej činnosti v predmetnej lokalite neobmedzí žiadnu z jestvujúcich prevádzok“.

Dá sa teda povedať, že projekt získal kladné hodnotenie, predpokladá sa teda, že získa aj konečné povolenie.

Neporiadok v odpadeVlastný odpad vozíme na skládky, do spaľovní ho dovážame spoza hraníc

Erik Potocký

Čo s odpadom?

Najlepším spôsobom je, samozrejme, odpad netvoriť. To je však v praxi nemožné a bezodpadová spoločnosť existuje nanajvýš v idealistických predstavách niektorých ekologických aktivistov.

Minimalizácia odpadu je však niečo iné. No i pri najväčšej snahe vždy nejaký odpad vznikne. Otázkou potom je, ako s ním naložiť, resp. či je možné ho nejakým spôsobom ešte využiť.

Vynechajme pre túto chvíľu tzv. kuchynský odpad, ktorý sa stal predmetom separovaného zberu len nedávno, no tradične, najmä na vidieku, je doslova od nepamäti kompostovaný a využívaný na zúrodňovanie pôdy.

Úplne najhorším spôsobom nakladania s odpadom je jeho ukladanie na skládkach. Tam končí nielen taký, ktorý sa relatívne rýchlo rozloží a má potenciál stať sa súčasťou výživného humusu, no aj odpad, ktorý sa úplne nerozloží ani v horizonte storočí, a látky, ktoré sa z neho pri tomto zdĺhavom rozklade uvoľňujú, môžu pôdu či spodnú vodu doslova otráviť.

Znižovanie objemu odpadu, ktorý skončí na skládkach, je preto cieľom, na ktorom sa dokážu zhodnúť prakticky všetci.

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2035 zníži objem skládkovaného komunálneho odpadu na desať percent.

Okrem toho Slovensko sa v rámci pravidiel EÚ zaviazalo, že do roku 2035 zníži objem skládkovaného komunálneho odpadu na desať percent z celkového množstva vytvoreného komunálneho odpadu.

Podľa najaktuálnejších údajov z roku 2023 je tento údaj na úrovni takmer 39 percent.

Ak odpad nemá skončiť na skládke, sú len dve možnosti, ako s ním naložiť.

Prvým je recyklácia – rôzne materiály je možné po spracovaní využiť na ďalšie použitie. Aj tu však existujú rozdiely. Kým kovy či sklo možno opätovne využívať prakticky donekonečna, plasty a papier opätovným spracovaním postupne strácajú svoje vlastnosti a napokon sa stanú nerecyklovateľným odpadom.

Sem treba zaradiť aj niektoré výrobky, ktoré sú síce prezentované ako recyklovateľné, no v skutočnosti sa ich spracovanie pre vysoké energetické a ekonomické náklady nevyplatí, a preto ani nesmerujú na opätovné využitie. Pre priemysel je tiež neraz ekonomicky výhodnejšie využívať nové materiály ako nakupovať drahšie recyklované.

Ak teda z objemu vytvoreného odpadu existuje podiel takého, ktorý nie je možné recyklovať, resp. náklady na jeho recykláciu sú nevýhodné a nechceme ho ani ukladať na skládky, zostáva nám jediná možnosť – spaľovňa alebo, inak povedané, zariadenie na energetické spracovanie odpadu.

Spaľovne nie sú len pecami, kde odpad zhorí. Zároveň dokážu vyrábať teplo na vykurovanie a ohrev vody či vyrábať elektrinu.

Spaľovne totiž nie sú len pecami, kde odpad zhorí. Zároveň dokážu vyrábať teplo, ktoré je možné využiť na zásobovanie domácnosti centrálnym vykurovaní, ohrev teplej úžitkovej vody a v niektorých typoch aj na výrobu elektriny.

To takisto znižuje ekologickú stopu výroby tepla oproti tomu, ak by sme ho získavali primárnym spaľovaním energonosičov ako zemný plyn a uhlie.

V konečnom dôsledku je tak spaľovňa jedným z ekologických riešení problému s odpadom.

Pri plánovaní týchto zariadení sa však treba držať kapacity a jej naplnenia dostupnými „zdrojmi“ odpadu. Ak máme na Slovensku záujem rozvíjať spracovanie odpadu týmto smerom, mali by sme sa poučiť z príkladu škandinávskych krajín, ktoré v snahe masívne znížiť skládkovanie (čo sa im podarilo) vybudovali rozsiahle kapacity spaľovní. Tie však vysoko prevyšovali produkciu odpadu v týchto krajinách a na to, aby ich fungovanie dávalo ekonomický zmysel, museli začať odpad dovážať zo zahraničia.

Spaľovne vs. skládkyAk to preženieme, budeme závislí od dovozu odpadu

Erik Potocký

Dovoz odpadu na energetické zhodnotenie je však témou aj u nás, hoci nie v prípade spaľovní. Tento dovoz využívajú predovšetkým cementárne. Tie sa na dovoz spoliehajú najmä z ekonomických dôvodov. Dovozcovia odpadu totiž za takéto spracovanie platia cementárňam vyššie sumy ako domáci „producenti“. Za takýto spôsob likvidácie odpadu totiž platí ten, kto odpad dodáva, nie ten, kto ho spracúva.

Podobne je to aj v prostredí spaľovní. Hoci by napríklad Bratislava či západné Slovensko mohli teoreticky využívať aj kapacity viedenskej spaľovne, za tonu odpadu si rakúska spoločnosť pýta minimálne 150 eur. Ak by sme teda chceli takýmto spôsobom náš odpad likvidovať, nielenže by sme tým „vykurovali“ Viedeň, ale stálo by nás to stámilióny eur.

Aké sú potreby

V roku 2023 podľa najnovších údajov štatistického úradu vzniklo na Slovensku dohromady viac ako 2,5 milióna ton komunálneho odpadu. Z toho 992-tisíc ton skončilo na skládkach, necelých 490-tisíc ton prešlo materiálovou recykláciou a necelých 200-tisíc ton energetickým využitím v spaľovniach.

Veľká časť, zhruba 800-tisíc ton, bola spracovaná tzv. spätným získavaním organických látok, z toho vyše polovica – 450-tisíc ton – kompostovaním.

Ak píšeme o novej plánovanej spaľovni v Bratislave určenej primárne pre oblasť hlavného mesta, resp. kraja či západného Slovenska, údaje za rok 2023 ukazujú, že v samotnej Bratislave vzniklo vyše 244-tisíc ton odpadu. Iba čosi viac ako 14-tisíc ton skončilo na skládkach, najväčší podiel má energetické zhodnotenie – 103-tisíc ton.

V celom Bratislavskom kraji vzniklo takmer 432-tisíc ton odpadu a miera energetického zhodnotenia je prakticky totožná s úrovňou hlavného mesta. Možno tak konštatovať, že prakticky všetok odpad, ktorý je v existujúcej bratislavskej spaľovni likvidovaný, pochádza zo samotnej Bratislavy.

Takmer polovica nerecyklovateľného komunálneho odpadu na západnom Slovensku končí na skládkach.

Ak sa pozrieme na západné Slovensko (bez Bratislavy), tento región predvlani vyprodukoval vyše 970-tisíc ton odpadu, no len necelých 1400 ton skončilo energetickým zhodnotením. Takmer polovica – 429-tisíc ton – skončila na skládkach.

Z uvedeného vyplýva, že na tomto území by sa poľahky „uživila“ ešte minimálne jedna spaľovňa.

Ak sa hovorí o rizikách toho, že spaľovňa v súkromných rukách maďarského kapitálu skupiny MOL by znamenala vyšší dovoz odpadu na zaplnenie jej kapacity a spaľovanie maďarského odpadu v našom hlavnom meste, je na príslušných štátnych orgánoch Slovenskej republiky, aby takejto praxi účinne bránila.

Dovoz odpadu na energetické zhodnotenie je pritom bežnou praxou a povolenia, najmä pre cementárne, vydávalo ministerstvo životného prostredia v objeme státisícov ton aj za pôsobenia ministra Jána Budaja, vtedy to však väčšiu pozornosť ochranárskych združení nevzbudzovalo.

V rokoch 2021 a 2022 vydalo ministerstvo životného prostredia povolenie na dovoz odpadu (každý rok) približne 650-tisíc ton. Teda viac ako trikrát toľko, ako v spaľovniach a cementárňach skončilo domáceho komunálneho odpadu.