Spaľovne vs. skládky Ak to preženieme, budeme závislí od dovozu odpadu

Skládkovanie je najhorší možný spôsob, ako sa zbavovať odpadu. A na tomto konštatovaní panuje aj všeobecná zhoda. Názory sa však líšia v tom, aké iné spôsoby využiť či preferovať. Netvorenie odpadu, triedenie, recyklácia, spaľovanie, resp. energetické zhodnotenie.

Každý z týchto prístupov má svoje výhody, ale aj obmedzenia. Aktuálny minister životného prostredia Tomáš Taraba si za cestu k zníženiu objemu skládkovania vybral rozšírenie kapacít spaľovania odpadu. A väčší dôraz na energetické využitie odpadu si vláda zapísala aj do svojho programového vyhlásenia.

Tomáš Taraba v diskusii spravodajskej televízie TA3 pred niekoľkými dňami vyhlásil, že si vie predstaviť, že by na Slovensku vyrástli ďalšie dve alebo tri spaľovne, v odbornej terminológii Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Prečo je to dôležité

Okrem prirodzeného záujmu nevytvárať nové skládky, ktoré môžu kontaminovať pôdu a spodné vody, tu máme aj politický výkričník. Sami a dobrovoľne sme sa v rámci EÚ prihlásili k tomu, že do roku 2035 znížime objem skládkovania na 10 percent.

Okrem toho máme aj povinnosť postupne uzavrieť existujúce skládky. Legálnych skládok komunálneho odpadu je na Slovensku 61 (k tomu ďalšie stovky čiernych skládok rôzneho druhu odpadu) a ich kapacita sa naplní o dva roky.

S ich uzatváraním meškáme, a preto nám aj hrozia sankcie, ktoré by mohli vyplynúť z negatívneho rozsudku Súdneho dvora EÚ.

Ak sa teda chceme zbaviť skládok, prestať vytvárať nové a zároveň sa dostať na hranicu 10 percent skládkovania do stanoveného termínu, nemáme podľa ministra životného prostredia inú možnosť ako vybudovať kapacity ZEVO.

Tomáš Taraba ďalej argumentuje tým, že kým okolité krajiny investovali do moderných technológií spaľovania odpadu, Slovensko tento proces zaspalo. A kapacity na okolí by veľmi radi prijali náš odpad na spaľovanie u nich. Znie to síce paradoxne, ale pri cezhraničnom obchode s komunálnym odpadom platí ten, kto odpad vyváža do inej krajiny.

Envirominister spomenul ako príklad viedenskú spaľovňu, ktorá by náš odpad prijala za 150 eur za tonu. Ak teda nezvýšime kapacitu našich ZEVO a budeme chcieť/musieť naplniť záväzky, ktoré sme podpísali, môže nás to stáť miliardy eur. Za rok 2022 podľa údajov štatistického úradu na Slovensku vzniklo viac ako 2,5 milióna ton komunálneho odpadu.

Z 2,5 milióna ton komunálneho odpadu skončil vlani na skládkach viac ako 1 milión.Zdieľať

Z tohto množstva viac ako 1 milión ton skončil na skládkach, 755-tisíc ton poslúžilo na tzv. spätné získavanie organických látok (bioplynové stanice a kompostárne), zrecyklovalo sa vyše pol milióna tony a v ZEVO skončilo iba 203-tisíc ton.

Ročná produkcia komunálneho odpadu pritom každoročne rastie, výnimkou bol práve rok 2022, keď oproti roku 2021 jeho množstvo kleslo. Istým pozitívom je, že v čase klesá množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach.

I tak je ho ešte stále viac ako cieľových 10 percent. Z uvedeného množstva v roku 2022 na skládkach skončilo viac ako 39 percent komunálneho odpadu.

Navyše, ak hovoríme o energetickom zhodnocovaní, priveľa kapacít, ktoré by mohli byť uspokojené domácim komunálnym odpadom, je využitých na spaľovanie dovezeného odpadu. V rokoch 2021 a 2022 vydalo ministerstvo životného prostredia povolenie na dovoz odpadu (každý rok) približne 650-tisíc ton. Teda viac ako trikrát toľko, ako v ZEVO skončilo domáceho komunálneho odpadu.

Čítajte tiež

Neporiadok v odpade Vlastný odpad vozíme na skládky, do spaľovní ho dovážame spoza hraníc

Erik Potocký

Ak by sme energeticky zhodnotili len úroveň dovozu, na našich skládkach by končilo o viac ako pol milióna ton odpadu menej.

Väčšinu žiadostí si podali cementárne, ale napríklad aj drevospracujúca spoločnosť Kronospan. Tá sa v ostatnom období „zviditeľnila“ tým, že v jej predstavenstve sedí brat bývalého nádejného nominanta na šéfa envirorezortu Rudolfa Huliaka – pritom povolenia boli vydané za ministrovania Jána Budaja.

Triedenie a recyklácia nestačia

Vyriešiť množstvo komunálneho odpadu tým, že ho nebudeme tvoriť, je na jednej strane veľmi pekná myšlienka, no v praxi nerealizovateľná. Tak ako každý z nás už len svojou existenciou produkuje isté množstvo emisií CO₂, tak prirodzene vytvárame aj odpad. Netvoriť odpad nie je možné.

Reálnejšie sú teda možnosti jeho triedenia a recyklácie.

Ak vychádzame z údajov za rok 2022 a zrátame množstvo zrecyklovaného odpadu a toho, ktorý skončil v bioplynkách a kompostárňach, prídeme k číslu približne 1 milión 300-tisíc ton. To je síce viac, ako ho skončilo na skládkach, v sumári je to však stále len o čosi viac ako polovica všetkého komunálneho odpadu.

Aj pri najlepšej snahe vždy bude existovať odpad, ktorý nie je možné vytriediť ani zrecyklovať. Resp. sa už recyklovať neoplatí. Pri vysokých energetických nákladoch totiž už z istého cyklu recyklácie plastu či papiera nedostaneme materiál vo využiteľnej kvalite. Alebo je svojím použitím kontaminovaný (papierové vreckovky, vatové tyčinky a podobne).

Môže sa síce dostať do triedených zberných nádob, recyklačné spoločnosti ho však na konci vytriedia ako nerecyklovateľný.

A ako taký môže skončiť dvoma spôsobmi. Na skládke alebo v spaľovni.

Tak či onak sa stane záťažou pre životné prostredie. Preto je logickejšie, ekologickejšie aj ekonomickejšie využiť ho v konečnom štádiu aspoň na výrobu tepla alebo elektriny ako ho nechať roky (či stáročia) zahrabaný pod zemou pri pomalom rozklade s potenciálom kontaminovať životné prostredie.

Je lepšie využiť odpad v konečnom štádiu aspoň na výrobu tepla alebo elektriny ako ho nechať roky zahrabaný pod zemou pri pomalom rozklade s potenciálom kontaminovať životné prostredie.Zdieľať

Na stranu ZEVO sa v tejto dileme stavia aj Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Ten vo svojej štúdii Ako von zo smetiska zverejnenej v septembri 2023 uvádza, že súčasná kapacita mechanickobiologickej úpravy komunálneho odpadu do podoby tuhého alternatívneho paliva je nedostatočná na to, aby pokryla nároky cementární, ktoré sú hlavným odberateľom tohto druhu odpadu.

Komunálny odpad totiž možno priamo spaľovať len v ZEVO, v cementárňach sa musí upraviť a slúži nie ako hlavný, ale ako doplnkový zdroj paliva.

„Zariadenia na mechanickobiologickú úpravu sú v súčasnosti nepostačujúce, avšak celková plánovaná kapacita dosahuje takmer 1,5 mil. ton. Za predpokladu využitia kapacity cementární a teplární pre spracovanie tuhého alternatívneho paliva by boli potrebné kapacity vo výške necelých 600-tisíc ton na výrobu TAP pomocou mechanicko-biologickej úpravy a 375-tisíc ton kapacít pre energetické využitie odpadu,“ uvádza IEP.

Potrebné zvýšenie kapacít počíta do roku 2030. Existujúce kapacity ZEVO pritom uvádza v objeme 254-tisíc ton.

Problémom sú však podľa IEP celkové plánované kapacity. Tie by podľa ich prepočtu mali do roku 2030 dosiahnuť 1 milión 35-tisíc ton. Teda približne to množstvo, ktoré dnes končí na skládkach.

Avšak v kombinácii so žiadaným zvyšovaním podielu recyklácie by táto kapacita mohla presiahnuť množstvo komunálneho odpadu vytvoreného na Slovensku a využiteľného v ZEVO.

Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky

„Splnenie cieľov recyklácie a skládkovania vyžaduje zavedenie ďalších opatrení, ako je celoplošný množstvový zber. Dodatočné opatrenia by zvýšili mieru recyklácie na Slovensku na úroveň 62 %, približne splnenie cieľa 65 % do roku 2035. Miera skládkovania by klesla pod 10 % už pri prijatí plánovaných opatrení, vyžaduje však výstavbu potrebných kapacít.“

Investovať do spaľovní plánuje viacero spoločností. Napríklad Wood & Company, ktorá je akcionárom košickej spoločnosti Kosit a v Košiciach aj spaľovňu prevádzkuje, je vo výstavbe najďalej. V konečnej fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie je jej spaľovňa pri Šali.

Zvýšenie kapacity má v pláne aj bratislavská spaľovňa spoločnosti OLO. Svoju spaľovňu odpadov chce rozšíriť aj rafinéria Slovnaft. Využitie odpadu na výrobu tepla plánuje napríklad Žilinská tepláreň.

Pri Šali chce spaľovňu stavať spoločnosť SPV Dálovce – malo by ísť o plazmovú technológiu používanú napríklad vo viedenskej spaľovni. V Hontianskych Tesároch chce stavať firma Granya a pri Prešove zas spoločnosť SLOR.

Využiteľnosť odpadu na výrobu tepla má svoj zmysel najmä v mestských aglomeráciách, resp. tam, kde by sa do spaľovania odpadu chcel pustiť existujúci dodávateľ tepla. Časť bratislavských a košických domácností je už dnes vykurovaných teplom zo spaľovaného odpadu, ide však v niekoľko stotisícových mestách len o jednotky tisícov domácností.

Využiteľnosť odpadu na výrobu tepla má svoj zmysel najmä v mestských aglomeráciách, resp. tam, kde by sa do spaľovania odpadu chcel pustiť existujúci dodávateľ tepla. Zdieľať

V prípade výstavby mimo siete centrálneho vykurovania, resp. neďaleko malých obcí, ide o využitie skôr na výrobu elektriny.

Pravda, postaviť spaľovňu takpovediac na zelenej lúke je vždy problematické. Bývať pri spaľovni nechce dobrovoľne nikto. Lepšie je preto investovať do zariadení, ktoré už takto odpad spracúvajú. Alebo, po úprave, spracúvať môžu.

Len to neprežeňme

Striedmosť pri budovaní nových spaľovní má svoje racio. Ak kapacitou prekročíme množstvo dostupného domáceho odpadu, budeme odkázaní na jeho dovoz. To sa dá ilustrovať na príkladoch niektorých európskych krajín, ktoré to so spaľovňami takpovediac prehnali. Hoci v rebríčku skládkovania patria medzi európskych premiantov.

„Kapacity pre energetické využitie odpadu v Holandsku alebo Švédsku sú v súčasnosti viac ako dvojnásobné, krajiny sú tak závislé na dovoze odpadu zo zahraničia. V Holandsku sa pritom už v roku 2009 dohodol štát a trh, že kapacity sa ďalej nebudú rozširovať. Krajina zároveň očakáva, že dovoz odpadu sa bude zvyšovať v súvislosti s prechodom na obehové hospodárstvo a znižovaním dostupnosti odpadu. Vo Švédsku dosahovala miera energetického využitia v roku 2020 až 60 %, viac ako dvojnásobok oproti EÚ priemeru,“ uvádza IEP.

Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky

Emisie a spaľovne

Agentúra Green Talk, do ktorej klientskeho portfólia patrí aj vyššie spomenutá spoločnosť Wood & Company, vo svojej analýze porovnala množstvo emisií, ktoré vzniknú skládkovaním komunálneho odpadu, a emisií, ktoré vzniknú jeho využitím v ZEVO.

Vychádza z predpokladu, že jedna tona skládkovaného odpadu vyprodukuje v priemere 688 kg ekvivalentu CO₂, teda skleníkových plynov prepočítaných na účinok CO₂ na skleníkový efekt (napríklad metánu). Pri využití odpadu v ZEVO na výrobu tepla alebo elektriny vznikne podľa analýzy Green Talku 462 kg ekvivalentu CO₂ na tonu.

Do rovnice ešte pribudlo porovnanie toho, že pri výrobe 1 MWh tepla zo zemného plynu vznikne približne 181 kg ekvivalentu CO₂ a z tony odpadu sa dá vyrobiť 2,6 MWh tepla.

Emisie ušetrené prevádzkou spaľovní zodpovedajú ročnej prevádzke 58-tisíc áut.Zdieľať

Pri konečnom vyjadrení možných ušetrených emisií Green Talk vychádza z výročných správ spoločnosti Kosit (Wood & Company), teda svojho klienta. Ak by ZEVO, ktoré prevádzkuje Kosit, neexistovalo, zo skládkovaného množstva odpadu by vzniklo o 75-tisíc ton emisií skleníkových plynov viac, čo zodpovedá približne ročnej prevádzke 58-tisíc áut.

Ak by sa podľa Green Talku naplnila navrhovaná kapacita vyše 1 milióna ton odpadu každoročne spracovateľného v ZEVO do roku 2030, sumárne by sme ako krajina ušetrili do tohto termínu viac ako 2 milióny ton emisií ekvivalentu CO₂.

Analýza tejto spoločnosti sa však už nevenuje rizikám spomenutým vyššie. Teda možným problémom s nedostatkom paliva pre ZEVO (odpadu) a potreby jeho dovozu zo zahraničia. To by totiž časť ušetrených emisií zmazalo (náklady na dopravu a manipuláciu).