Keď sa z elfov stávajú ohyzdi Ako sa do „obrany demokracie“ zapájajú metódy toho, proti čomu sa bojuje

Príčinou „našej terajšej krízy“ prejavujúcej sa rastom polarizácie a vzostupom „populistov“ sú sociálne siete a dezinformácie, ktoré pomáhajú šíriť. Z tejto odvážnej tézy, pod ktorú by sa ešte pred desiatimi rokmi boli podpísali asi len najväčší fanúšikovia filmu z 90. rokov Sprisahanie s Melom Gibsonom, je dnes tisíckrát v západnom svete zopakovaná dogma.

Samozrejme, nejde o to, aby sme existenciu dezinformačných kampaní inšpirovaných rôznymi silami spochybňovali. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo je príčina a čo následok našich problémov.

Všemocné dezinformácie ako zdroje všetkého zla sú užitočnou dogmou, pretože namiesto zamyslenia sa nad potrebou zmien, ktoré by demokratickým spoločnostiam vrátili stabilitu, definujú vinníka a z jeho odstránenia robia recept na návrat k starým dobrým časom.

Ako s týmto zlom našich čias teda bojovať? Aj vzhľadom na to, že sme si z komunizmu priniesli inštinktívny odpor voči obmedzovaniu slobody prejavu, väčšinou sa debata na túto tému stále nachádza v určitej „romantickej fáze“. Teda že sa dezinformáciám možno postaviť pomocou strategickej komunikácie a fact-checkingovej aktivity na sieťach.

Ťažko nájdeme názornejší príklad tohto romantického prístupu ako názov neformálneho spolku Českí elfovia, ktorý bol hádam prvou českou iniciatívou v tejto oblasti vychádzajúcou z radov „angažovanej verejnosti“. V predstavách z tolkienovského sveta mali vznešení elfovia s vlajkou objektivity vyrážať do boja proti ohavným ohyzdom.

Doba, a s ňou naša kríza, pokročila a väčšina západného sveta prešla – aspoň na oficiálnej úrovni – k úvahám, ako problému čeliť pomocou byrokratických regulácií sociálnych sietí. V krajinách, kde však „boj s populistami“ a „na obranu demokracie“ dospel do vyššieho štádia intenzity, silnie – zdá sa – presvedčenie, že na to, aby elfovia v online priestore zvíťazili, musia sa chopiť aj metód ohyzdov. Dva takéto príbehy rieši v týchto dňoch poľská verejná debata.

Zahraničné zasahovanie USA a RuskaRusi to vedia robiť omnoho lepšie a utajenejšie

Maciej Ruczaj

Radikálny nezávislý aktivista... napokon nie až taký nezávislý

Pablo Morales je nick istého marketingového experta (jeho pravé meno je Bartosz Kopania). V posledných rokoch sa stal jednou z najvplyvnejších osobností na poľskej sieti X, ktorá udávala tón množstvu mediálnych potýčok medzi vtedajšou konzervatívnou vládou a liberálnou opozíciou.

Bol vnímaný ako jedna z neformálnych „tvárí“ najradikálnejších priaznivcov liberálov spájaných často s hashtagom „Spoločne sme silní“ (Silni Razem). Táto skupina v súlade s logikou „debaty“ na sociálnych sieťach okrem iného organizovala dennodenné hromadné útoky na zástupcov konzervatívcov.

Jej zvláštnej pozornosti sa však „tešili“ aj všetci nezávislí komentátori, ktorí odmietali prijať logiku „kto nie je s nami, je proti nám“, či „odpadlíci“ z liberálneho tábora – viedli napríklad hejterskú kampaň proti zoskupeniu dnešného predsedu Sejmu Szymona Hołowniu, keď ten pred voľbami 2023 odmietol spoločnú kandidátku s Tuskovými liberálmi.

„Poľskí internetoví jakobíni podporujú všetko na tristo percent a do poslednej sekundy – než vodca zmení názor na vec alebo zmení tému,“ opísal túto skupinu filmový producent Maciej Strzembosz.

Väčšinou sa predpokladalo, že ide o spontánny, hoci svojrázny prejav občianskej angažovanosti vyprovokovaný kontroverzným vládnutím konzervatívcov. Podľa novinárskeho vyšetrovania portálu Wirtualna Polska však sám Pablo Morales pravidelne niekoľko rokov fakturoval Občianskej platforme (strane Donalda Tuska) sumy za „politologické analýzy“.

V poslednom polroku (od septembra do februára) si potom dal od štátnej stávkovej spoločnosti Totalizator Sportowy vyplatiť „za redakciu marketingových materiálov“ viac než 100-tisíc zlotých (v prepočte vyše 20-tisíc eur). Ako dodávajú autori článkov – marketingové oddelenie štátnej firmy zamestnáva viac ako tridsať ľudí. Či išlo o reálne zákazky alebo o ďalší spôsob financovania svojich „internetových elfoohyzdov“, sa pravdepodobne len tak nedozvieme.

Z konzervatívca na Tuskovho Lucu Brasiho 

Tento týždeň sa na prvé stránky poľských novín dostala aj ďalšia kľúčová postava poľských online vojen, Roman Giertych. Tento právnik a politik je – súdiac podľa médií a sociálnych sietí – niečo medzi Rasputinom a Lucom Brasim Donalda Tuska.

Ide o fascinujúci osobný príbeh obnovovateľov predvojnových tradícií poľskej nacionalistickej pravice, lídra národno-katolíckej Ligy poľských rodín, ktorého liberálne médiá nenazývali inak ako „fašista Giertych“.

Následne sa – po drsnom rozchode so svojím koaličným partnerom z rokov 2006 – 2007 Jarosławom Kaczyńským – dal do služieb druhej strany sporu. Roky pôsobil takmer ako „rodinný právnik“ množstva liberálnych politikov vrátane Donalda Tuska a Radka Sikorského.

V rovnakom čase obsluhoval aj veľmi „kontroverzného“ podnikateľa Ryszarda Krauza, čo ho – po návrate konzervatívcov k moci – takmer dostalo do väzenia (pre istotu sa vtedy na niekoľko rokov odpratal do Talianska).

Po návrate liberálov k moci sa stal poslancom a hovorcom radikálneho krídla liberálneho tábora volajúceho po „nekompromisnom zúčtovaní“ s konzervatívcami. Hovorí sa o ňom aj ako o kandidátovi na nového ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora, a to vzhľadom na to, že súčasný – Adam Bodnar – sa zatiaľ nemôže pochváliť žiadnym významným opozičným politikom vo väzenskej cele.

Demokracia výnimočného stavuKeď sa hysterický boj medzi vládou a opozíciou tvári ako obrana ústavného poriadku

Maciej Ruczaj

Trolling na sieti X

Giertych však v sebe popri právnych zručnostiach objavil aj nevšedný talent na internetový trolling, ktorý dokáže druhú stranu barikády rozzúriť do nepríčetnosti.

V týchto dňoch sa mu to podarilo v súvislosti s kauzou riaditeľky kancelárie bývalého premiéra Mateusza Morawieckeho (PiS), ktorá posledné tri mesiace strávila v takzvanej zaisťovacej väzbe pre obvinenie z porušenia zákona o verejnom obstarávaní a korupcie pri organizovaní štátnej pomoci Ukrajine po ruskej invázii.

Keď sa do médií dostala správa o zhoršujúcom sa stave jej autistického syna, o ktorého sa do okamihu zatknutia starala, Giertych to na sieti X okomentoval slovami: „Keby si vzala príklad zo svojich kolegov [ktorí už začali vypovedať], tak dnes by sme sa zaoberali tým, kto z toho naozaj ťažil [jej šéfom Morawieckym], a ona by sa mohla starať o syna.“

Aj pre ostrieľaných účastníkov poľskej verejnej debaty to bolo trochu veľa. A tak sa začali pripomínať aj ďalšie kauzy na sieti X spojené s Giertychom, predovšetkým potom skupina Sieť pre voľby (Sieć na wybory), ktorej vznik inicioval v roku 2023 a ktorá zohrala dôležitú úlohu počas volebnej kampane pred parlamentnými voľbami.

Tesne pred voľbami bola napríklad kľúčová v propagovaní obvinenia vlády PiS zo „zaplavenia Poľska ilegálnymi migrantmi“ v dôsledku korupčných praktík pri vydávaní víz. Nedávno prenikli do širšieho povedomia aj ich trochu sadistické fantazírovania na tému toho, čo postretne zatvorených poslancov PiS od spoluväzňov.

Podľa svedectva osôb, ktorým sa do skupiny podarilo preniknúť, ide o organizovanú koordinovanú činnosť stoviek používateľov X šíriacich predpripravené materiály a témy podľa vzoru slávnych trolích fariem.

Ako však zdôrazňujú autori textu o skupine, väčšina jej členov sa angažuje viditeľne bez finančnej odmeny, práve v mene boja „na obranu demokracie“. A tak sa z elfov stávajú ohyzdi...