Rumunská publicistka a kresťanská aktivistka Anca Maria Cernea kedysi opísala príbeh, ktorý sa odohral v roku 2008 v moldavskom Kišiňove.
Z ničoho nič tam vznikla ruskojazyčná organizácia za práva LGBT, ktorá zorganizovala pochod Dúha pri Dnestri. Pochod, ako sa dalo predpokladať, bol brutálne rozprášený bojovými skupinami, ktoré vznikli pod ochranou miestnej pravoslávnej cirkvi, samozrejme podliehajúcej Moskovskému patriarchátu.
Do tretice – Moldavsko za nedostatočnú ochranu menšín preto na európskych fórach napadol britský poslanec Mike Hancock, ktorého politickú kariéru o niekoľko rokov neskôr zastavilo obvinenie zo špionáže pre Rusko.
Toto, samozrejme, nie je návod na to, aby sme všade videli ruské špionážne operácie. Ale celkom dobre ukazuje krátkozrakosť pripisovania ich pôsobenia akémukoľvek konkrétnemu svetonázoru. Ako napísala Cernea, Rusko dokáže byť v rovnakej kauze „podpaľačom aj hasičom“, pokiaľ to pomôže dosiahnuť mocenský cieľ.
Podobných príbehov sú v posledných dňoch plné poľské médiá kvôli zverejneniu množstva informácií týkajúcich sa ruských hybridných operácií. Do českého prostredia prenikli správy o ruských snahách o podporu kritiky Green Dealu – samozrejme preto, že zapadli do aktuálneho svetonázorového štiepenia a umožnili twitterovým bojovníkom po stýkrát označiť niektorých českých politikov za „ruských agentov“.
Naopak, bez ozveny prešlo to, že v týchto dňoch televízia TVN (podporujúca súčasnú vládu) zverejnila reportáž týkajúcu sa činnosti „brigádnikov“ ruských tajných služieb regrutovaných väčšinou z migrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu (teda prevažne Bielorusov a Ukrajincov), ktorí za peniaze šírili vo verejnom priestore objednané heslá.
Pokiaľ ste v posledných rokoch navštívili Poľsko, možno vás na stenách či vo verejnej doprave zarazila všadeprítomnosť hesla „Jeb…ť PiS“ (prípadne nahrádzaného ôsmimi hviezdičkami). Heslo vzniklo počas protestov proti vláde konzervatívcov a stalo sa neformálnym „bojovým pokrikom“ vtedajšej opozície, ktorý propagovali aj najvyšší predstavitelia liberálov a ľavice.
Spomínaná reportáž ukazuje, ako v období po ruskej invázii na Ukrajinu cez „brigádnikov“ najatých na Telegrame boli tieto heslá šírené nielen spontánne, ale aj na zákazku, za 5 alebo 7 dolárov za jeden nasprejovaný nápis. V takýchto prípadoch sa v Poľsku údajne vedie 27 vyšetrovaní skupín realizujúcich ruské zákazky rôzneho typu (šlo občas aj o podstatne vážnejšie zločiny ako spomínané čmáranie po stene), ale prevažne s rovnakým cieľom – rozdúchavanie vnútorného konfliktu v krajine.
Do takto nastavenej pasce bez problémov „nalezú“ obe strany politického sporu. Po zverejnení reportáže politici súčasnej konzervatívnej opozície sa, samozrejme, chytili príležitosti a začali vládu obviňovať, že používaním hesla „Jeb..ť PiS“ pomáhala ruskému útoku na Poľsko.

Pred pár týždňami v opačnom garde „zahrala“ liberálnoľavicová Gazeta Wyborcza. Zverejnila materiály prokuratúry týkajúce sa reťazových esemesiek (šlo o stovky tisíc správ), ktoré sa objavili pred voľbami na jeseň 2023. Esemesky sa začínali slovami „Hlasuj za PiS“ a mali pripomínať oficiálnu predvolebnú kampaň.
Za ich rozosielaním však stáli hackeri napojení na Rusko. Z návodného textu v denníku vám zostalo len to, že Rusi vyzývali na hlasovanie za konzervatívcov (a v tomto duchu správu šírili aj vládni politici), pokiaľ sa však pozriete podrobnejšie, zistíte, že správy sľubovali napríklad „pohreby pre dôchodcov zadarmo“ alebo „viac peňazí na bezpečnosť = žiadne sociálne dávky“.
V tomto kontexte sa, samozrejme, nedá nepripomenúť kauzu asi najslávnejšieho súčasného ruského agenta v strednej Európe Pavla Rubcova, alias Pabla Gonzalesa, ktorý niekoľko rokov pôsobil v Poľsku pod krytím ľavicového novinára zo Španielska.
Zahraničné médiá plnil článkami o tom, ako konzervatívna vláda v Poľsku prenasleduje LGBT komunitu alebo obmedzuje „reprodukčné práva“ žien. Angažoval sa aj v hnutí za „otvorené hranice“, ktoré brojilo proti uzatváraniu hranice s Bieloruskom pred ilegálnou migráciou.
Keď bol chytený, podporilo ho ako „politického väzňa režimu“ množstvo osobností a humanitárnych organizácií a o jeho osud sa zaujímali aj európske orgány.

Takpovediac na opačnom konci vesmíru je nový investigatívny článok denníka Gazeta Polska (tvrdé jadro pravicovej časti poľského mediálneho spektra), ktorý opisuje, aké organizácie podporovala v posledných troch rokoch v Poľsku americká USAID, ktorej činnosť Trumpova vláda práve stopla. Článok sa dostal do širšieho povedomia, pretože ho retweetoval (ako inak) aj Elon Musk.
Podstata oznámenia: v porovnaní s ruskou finesou predvádzala Bidenova administratíva dosť priehľadnú ideologickú hru a takmer všetky prostriedky na „občiansko-politické organizácie“ venovala neziskovkám a médiám z jedného (ľavého) okraja politického spektra.
Nárast prostriedkov vo volebnom roku 2023 viedol autorov článku ku konštatovaniu, že USA v podstate podporovali iniciatívy usilujúce sa o volebnú prehru vtedajšej poľskej vlády. Vlády, ktorá bola len tak mimochodom „zrejme tou najviac proamerickou v poľských dejinách“.
Čo je ešte zaujímavejšie, na zozname beneficientov sa objavili aj organizácie bojujúce proti tvrdej obrane poľsko-bieloruskej hranice pred hybridnou ofenzívou Moskvy a Minsku v mesiacoch tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Teda také, ktoré realizovali program priamo protikladný k bezpečnostným záujmom NATO a USA. Koniec koncov, v rovnakej kampani sa angažoval aj už spomínaný Pavol Rubcov.
Iné platformy, ktoré USAID podporovalo, sa prejavili napríklad vyzývaním USA – už v priebehu ruskej agresie, keď bolo Poľsko hlavným pilierom východného krídla NATO a logistickým hubom pomoci Ukrajine – na pozastavenie vojenskej spolupráce s poľskou vládou.
Nejde, samozrejme, o porovnávanie oboch typov pôsobenia. Financovanie projektov politických neziskoviek a médií – či už zo štátnych zdrojov, alebo zo zahraničia – je legálne (hoci sa na túto tému vedú stále silnejšie diskusie, pozrite si napríklad tohtotýždňové ostré stanovisko nemeckej CDU).
Nikto asi tiež nie je prekvapený tým, že impériá majú politické ciele, ktoré sa rôznymi prostriedkami snažia dosiahnuť. Týka sa to ako našich spojencov, tak nepriateľov.
Čo človeka zarazí na prvý pohľad, je skôr kontrast medzi desivo cynickým mocenským prístupom a zahraničnou politikou v zajatí ideologických schém aj vtedy, keď si tým sama škodí.
Možno aj preto sa Stredoeurópania vždy omnoho menej báli amerického než ruského imperiálneho pôsobenia. Jednoducho cítili, že tí prví sú nielen ďaleko, ale aj tak trochu babráci.
Text bol paralelne uverejnený v týždenníku Echo.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.