Starostka Dana Čahojová Už nebudem nikomu odporúčať, aby volil Matúša Valla

Dana Čahojová je vyštudovaná lekárka a bratislavská komunálna politička. Od roku 2014 pôsobí ako starostka mestskej časti Karlova Ves a poslankyňa mestského zastupiteľstva.

Rozprávali sme sa o desiatich rokoch jej pôsobenia v úrade, o jej spolupráci s poslancami Teamu Bratislava a primátorom Matúšom Vallom, ako aj o tom, či sa ho chystá vyzvať v nadchádzajúcich komunálnych voľbách.

Ste vo funkcii starostky už desať rokov. Ako hodnotíte toto obdobie?

Ubehlo to ako voda, ale bolo to užitočne strávených desať rokov, lebo Karlova Ves zaznamenala viditeľný posun po tom, čo dlhé roky stagnovala. Máme za sebou kus dobre vykonanej práce, ale, samozrejme, to neznamená, že sme bez chyby.

Naplnili sa vaše očakávania?

Ak je človek nastavený vykonávať svoje poslanie ako starostu s najlepším vedomím a svedomím, tak je veľa priestoru na veľa vecí, ktoré sa dajú robiť v prospech ľudí – ktorí to právom očakávajú. Je to však aj veľký priestor, ako robiť poza chrbát svojich voličov niečo, čo by si neboli želali. Preto je veľmi dôležité, aby komunálne voľby neboli len formálna záležitosť a aby si ľudia zvolili starostu a poslancov na základe osobného poznania a ich pôsobenia v komunite.

Ale čím je mesto väčšie, tým je to ťažšie. Je tu veľká anonymita a veľa urobí politická kampaň, ktorá je v malých obciach jednoduchá, lebo tam každý každého pozná. V Bratislave to nie je možné, preto sú tu kampane mätúce a môžu voličov zaviesť na slepú koľaj.

To, že máme v Bratislave toľko mestských častí a zastupiteľstiev, je dobré na vyvažovanie. Sú tu mestské časti, ktoré majú vlastných starostov, a tí môžu mať na niektoré veci iný názor ako hlavné mesto a musí sa hľadať stredná cesta.

Je mi jasné, že ako starostka asi nebudete presadzovať zníženie počtu mestských častí.

Asi je tu priestor na zlepšenie, lebo sedemnásť mestských častí je dosť. My sme stredne veľká mestská časť a svoje postavenie by sme si obhájili. Základná otázka je, ako sú rozdelené kompetencie a financie. Treba povedať, že mestské časti majú k obyvateľom podstatne bližšie. Poznajú svoje základné školy, ulice, terén ako taký. Na úrovni mesta to nie je možné. Decentralizácia má svoje nesporné výhody.

Povedali ste, že za desať rokov sa Karlova Ves posunula vpred. Čo je to hlavné, čo sa vám podarilo?

Tak ako väčšina samospráv na Slovensku sme zdedili obrovský investičný dlh – na komunikáciách, budovách, športovej a kultúrnej infraštruktúre, na objektoch škôl a školských zariadení. V rozpočte sa každoročne snažíme nejakú časť z tohto dlhu pokryť. Je to náročné, lebo nemôžeme svoju pozornosť sústrediť na jednu oblasť.

Na čo som osobne hrdá, sú projekty, ktorých úspech možno verejnosť ani neočakávala. Jedným z nich je Karloveská lodenica v Karloveskej zátoke. Ide o lukratívne územie, kde sa stretávajú viaceré súkromné záujmy v dosť silnej konfrontácii so záujmom športovej verejnosti. Je tam ešte stále zakorenený vodácky šport, vyšli odtiaľ športovci ako Matej Beňuš, bratia Hochschornerovci, Juraj Kadnár a ďalší.

Karlova Ves v roku 1984 a v roku 2014. Foto: Postoj/Adam Rábara

Prečo verejnosť neočakávala, že sa to podarí?

V roku 2009 sa tam veľmi výhodne predali mestské pozemky a budovali sa takzvané apartmány pre športovcov, ako aj takzvané oddychovo-rekreačné zariadenie. Vznikli tam však bytovky. Funkcia športu bola ohrozená.

Výmenou za to mala byť verejná lodenica. S ňou sa športovci pomaly rozlúčili, ale my sme dokázali presadiť, aby sa výťažok z predaja pozemku, ktorý sa dostal do mestského rozpočtu, vrátil na to miesto a aby sa s jeho pomocou a finančným vkladom mestskej časti postavila nová verejná lodenica. Postavila sa a je to symbol vytrvania na pevnej pozícii, že na toto máme právo a neustúpime.

Druhý počin je veľká rekonštrukcia školskej plavárne v Základnej škole Alexandra Dubčeka na Dlhých dieloch, ktorú sme otvorili aj pre verejnosť. Je to veľká vec, lebo v Bratislave ubúda možností na plavecký šport, pričom je to veľmi nákladná záležitosť, nielen rekonštrukcia, ale aj prevádzka. Napriek tomu sa nám podarilo nastaviť fungovanie bazéna tak, že sme v plusových číslach.

Hneď vedľajšia budova na Majerníkovej 60 je však spojená s kritikou niektorých poslancov vo vašej mestskej časti, ako aj s vedením súkromnej školy Centrum nadania. Nakrútili video, kde poukazujú na údajný havarijný stav budovy, do ktorej zateká, a tvrdia, že sa mestská časť o vlastnú budovu nestará a že nedodržiava zmluvu o postupnej rekonštrukcii školy. Spísali petíciu s viac ako 1 100 podpismi a vyvrcholilo to až protestom na miestnom zastupiteľstve, kam ste preto privolali mestskú políciu. O čo tu teda ide?

Ide o jednu z budov, ktorú vlastní mestská časť. Karlova Ves má tri základné školy (jedna je spojená s gymnáziom) a deväť materských škôl, ktorých sme zriaďovateľom. Sme zodpovední za bezproblémový chod a funkčnosť týchto zariadení.

Potom však máme budovy, ktoré prenajímame, a toto je jedna z nich. Sú tam rôzni nájomcovia: rodinné centrum, naša materská škola, dve základné umelecké školy, súkromné gymnázium a spomínané Centrum nadania, teda súkromná škola pre talentované deti.

Toto pestré zloženie nájomníkov trochu komplikuje situáciu, lebo každý sídli v inej časti budovy, má iné požiadavky a podmienky prenájmu. Centrum nadania je súkromná organizácia prenajímajúca si časť priestorov podľa osobitného zreteľa od roku 2008 za veľmi priaznivých podmienok.

Keď sa v roku 2018 obnovovala nájomná zmluva už za môjho pôsobenia, uvedomovali sme si, že budova má svoje problémy ako napokon každá naša školská budova. V prvom roku sa opravili okenné a dverné otvory na fasáde, v ďalšom roku jedna vetva toaliet, následne strecha. Ak niekto šíri, že strecha zateká, nie je to pravda.

Majú to v rukách politickí marketéri. Zástupca petičiarov je zároveň konateľom politickej marketingovej agentúry, má tieto zručnosti a táto akcia má všetky znaky politickej kampane.

Prečo na tom videu bola na zemi mláka vody?

Fasáda má svoje chyby, a keď je šľahajúci dážď, tak sa to môže stať. Urobili sme, čo zatiaľ bolo v našich silách, a musíme venovať pozornosť aj našim ostatným budovám, nielen tejto. Na ďalšie opravy sa nateraz nenašli peniaze. No podstatné je, že vzhľadom na to, že sme nerealizovali ďalšie investície, malo Centrum nadania zľavnené nájomné, konkrétne 12 eur na štvorcový meter na rok.

Nie je pravda, že sa o budovu nestaráme. Keď tam v nedávnej minulosti boli havárie, okamžite sme ich riešili. Ale nemôže od nás súkromný nájomca chcieť, aby sme všetky svoje sily sústredili práve na túto budovu. Tobôž, keď tento nájomca generuje zisk, za rok 2023 má hospodársky výsledok vyše 780-tisíc eur. De facto je to podnikanie za veľmi výhodných podmienok na majetku mestskej časti.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Ako to bolo s mestskou políciou na zastupiteľstve?

V prvom rade nikto nezavolal mestskú políciu na deti a ich rodičov, ale jednoducho tí rodičia boli silno povzbudení a znemožnili rokovanie zastupiteľstva v úplne inom bode. Dostali priestor v čase na to vyhradenom, potom malo zastupiteľstvo pokračovať ďalším programom, čo nebolo možné. Najskôr som požiadala o prerušenie zastupiteľstva, aby sme sa dohodli s predsedami poslaneckého klubu, ako to vyriešiť, ale predseda za Team Bratislava to nechcel, lebo mu to zjavne vyhovovalo.

Keď som aj šla medzi rodičov, nebol priestor na diskusiu, boli tam nahnevaní ľudia, ktorí na nás chceli kričať. Preto prišla mestská polícia a nastal pokoj. Pani riaditeľke sme navrhli niekoľko termínov stretnutí na rokovanie v pokojnej atmosfére.

Ako v súčasnosti vyzerá vaša spolupráca s Teamom Bratislava?

Kandidovala som ako nezávislá a nikdy som sa neidentifikovala ani s nimi, ani s pánom primátorom. Sme iná krvná skupina, ale dosť dlhý čas som sa veľmi chápavo snažila vnímať problémy na úrovni hlavného mesta a myslím, že aj tu v Karlovej Vsi to fungovalo. V minulom volebnom období mali v miestnom zastupiteľstve štyroch poslancov, teraz majú výraznú početnú prevahu. Pochopiteľne chcú aj svojho starostu. Konflikt im vyhovuje, a aj keď niečo vetujem, majú dosť hlasov, aby ma prehlasovali.

Poznali ste poslancov za Team Bratislava, ktorí sa dostali do tunajšieho zastupiteľstva, aj pred voľbami? Boli to známi ľudia na miestnej úrovni?

Situácia, ktorá nastala, nás zastihla nepripravených, nepočítali sme s takým Vallo efektom, aký nastal. Mali sme postavenú kandidátku nezávislých a občiansky aktívnych kandidátov v Karlovej Vsi, ale Vallo efekt významne niektorým pomohol. Mnohých som nepoznala, boli to pre mňa nové tváre, a to už poznám dosť aktívnych ľudí v Karlovej Vsi.

Je tu síce migrácia a starších Karlovešťanov s historickou pamäťou nahrádzajú noví, ale neviem si predstaviť, že by bolo také jednoduché, aby do karloveského zastupiteľstva bol zvolený obyvateľ Karloveskej zátoky, teda spomínanej kontroverznej výstavby. Po druhé, máme aj poslanca, ktorý priamo pracuje pre J&T. To by bolo v minulosti ťažko priechodné.

Pýtala som sa seba samej, kde sme spravili chybu. Vnímam, že ľudia si nepamätajú kauzu Kráľova hora, nepamätajú si kauzu Karloveská zátoka. Pamätajú si veľmi málo, možno nejakú emóciu z dokončenej električkovej radiály.

Ale rada by som pripomenula, že v Karlovej Vsi sme boli prví, ktorí sme pusté cestné ostrovčeky nahrádzali výsadbou. Boli sme v tom priekopníci, podobne ako v tom, že sme mali niektoré nekosené plochy, výsevy lúk. Na to však už ľudia asi zabudli, lebo na takú obrovskú masáž verejnosti na sociálnych sieťach, ako to robí hlavné mesto, my nemáme prostriedky.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Keď spomínate karloveskú električkovú radiálu, je už skolaudovaná?

Nie je. Bratislavský samosprávny kraj predĺžil možnosť predčasného užívania. Bolo treba ešte upraviť nejaké technické záležitosti, ale hlavným problémom sú hlukové hladiny.

Čiže dunenie tejto trate od rekonštrukcie sa stále nepodarilo vyriešiť? Tam predsa prebehli nejaké úpravy.

Prebehli, ale keď sa robili kontrolné merania, nevyšli dobre. Trať nespĺňa normy, ktoré by mala spĺňať, preto nie je skolaudovaná.

Čo sa teraz bude diať?

Rozhodnutie úradu nestanovilo, dokedy môže byť trať v predčasnom užívaní.

Bude to teda takto už navždy?

Máme v Bratislave všelijaké pozoruhodné stavebné útvary a na niektorých to je aj navždy.

Tento problém sa dá údajne riešiť tak, že sa príliš dlhé betónové úseky pevnej jazdnej dráhy, ktoré dunenie spôsobujú, narezaním rozdelia na kratšie. Prečo sa to takto neurobí, aby sa to odstránilo?

Pýtate sa na nesprávnej adrese. Myslím, že aj keby na to bola vôľa, mesto na to nemá kapacity ani financie.

No napriek všetkým problémom je skvelé, že tu táto zrekonštruovaná trať je. Celkovo je tichšia, premávajú nové nízkopodlažné električky, má krásny vegetačný kryt. Ľudia sú s ňou spokojní.

Nedávno o vás bolo počuť v súvislosti s Novým Lidom, kde ste v mestskom zastupiteľstve hlasovali proti zámenám pozemkov a zmenám a doplnkom územného plánu na pravom brehu Dunaja. Prečo ste boli proti tomu?

Každý chce mať peknú Bratislavu, ktorá lahodí oku, prosperuje a je zaujímavá pre návštevníkov. No spôsob, aký sa tu zvolil, je zlou cestou. Mesto nie je v dobrej finančnej kondícii a má problémy.

Bola tu príležitosť, kde mohlo byť rovnocenným partnerom súkromných záujmov, ktoré sú na petržalskej strane Dunaja. Je pravda, že pozemky sa tam získali ešte pred týmto primátorom, ale on dotiahol rokovania s nimi do konca. My mestskí poslanci sme dostali materiál v určitej podobe, pričom sa na zastupiteľstve otvorilo viacero problémov, ktoré bolo treba prediskutovať, a možno by sa ešte niektoré veci dali zmeniť. No pán primátor nepripustil odloženie tohto materiálu na neskôr.

Dá sa to vysvetľovať rôzne, napríklad tak, že mesto nemalo kapacitu ďalej sa téme venovať, no aj tak, že pri rozkľúčovaní otázok, ktoré nastali, by mohlo dôjsť k tomu, že by pán primátor na zastupiteľstve nebol mal dostatočnú podporu. Bolo potrebné to rýchlo vybaviť, kým tá podpora bola zaistená.

Hlasovala som proti, lebo zámena pozemkov bola pre mesto krajne nevýhodná a zmena územného plánu bola veľmi výhodná pre investorov z J&T a Penty, no rovnako krajne nevýhodná pre mesto. No mesto nebolo ochotné si to pripustiť.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Prečo podľa vášho názoru mesto robí rozhodnutia, ktoré sú preň nevýhodné?

Myslím, že aj preto, že potrebuje takzvané quick wins, rýchle riešenia, ktoré sú viditeľné a pekné. Potrebuje ukázať nejaké výsledky a nejakým takým raz možno bude aj plató na Staromestskej.

To prechádzame k téme planetária, ktoré mesto zrušilo, aby vraj dostalo 8,18 milióna eur na plató, no podľa dohody má mesto peniaze dostať do troch rokov po kolaudácii posledného objektu River Park 2, teda zrejme až po roku 2030.

Aj v prípade Nového Lida, aj v River Park 2 ide o príbuzné investičné skupiny z portfólia J&T a my nevieme, na čom všetkom sa dohodli a čo všetko zafinancujú. No to, čo bolo na papieri, bolo málo.

Bratislavské planetárium zrejme nebudeVallo hádže viacročné úsilie astronómov cez palubu za sľub miliónov po roku 2030

Jakub Lipták

To je dôvod, prečo podľa vás pán primátor robí rozhodnutia, ktoré sú pre mesto nevýhodné?

Pán primátor je viac ukotvený ako architekt než ako niekto, kto chápe potreby všetkých Bratislavčanov. Okrem toho je profesne s viacerými subjektmi rôzne zviazaný z minulosti. Napríklad urbanistickú štúdiu na Novom Lide pripravoval architektonický ateliér Compass pána Juraja Benetina, tak nehovorme, že tam nie sú profesné a možno aj priateľské väzby. Keď pripomienky verejnosti vyhodnocuje tento ateliér, je tam konflikt záujmov.

Prebieha medzi vami a primátorom Vallom nejaká komunikácia?

Komunikácia zo strany mesta funguje tak, že nám poslancom pripravujú desiatky prezentácií. No my na predložených veciach nevieme zmeniť takmer nič.

Ja sa pýtam na komunikáciu. Prebieha medzi vami?

Prebehla veľakrát aj v dôvernej atmosfére, ale nič to na veciach nezmenilo.

Myslela som si, že Matúš Vallo je vítaná zmena na poste primátora po pánoch Ftáčnikovi a Nesrovnalovi. Že bude použiteľnejší pre všetkých z nás, ale ukázalo sa, že to nie je celkom tak, ako sme chceli.

Veci sa vyvíjajú a pán primátor sa vyvíja inak, ako by som chcela. Je tvrdší, presadzuje si svoje. Keď sa stal primátorom, mnohí poukazovali na jeho ješitnosť a samoľúbosť, ale ja som to vtedy nevidela. Dnes to už vidím.

Keď mu hovoríte svoje výhrady k niektorým jeho krokom, ktoré považujete za nevýhodné pre mesto, ako na to reaguje?

Reaguje podráždene, že má niekto iný názor ako on a jeho ľudia. Keď niekedy nehlasujete ako ostatní, hoci viete, že to aj tak prejde, no nechcete sa pod to podpísať, prežíva to veľmi osobne a vzťahovačne.

Neexistuje, aby som ja ako starostka osobne vyčítala miestnym poslancom, prečo hlasovali tak, ako hlasovali. Alebo aby som ich dokonca vopred obvolávala, ako budú hlasovať. To som nikdy neurobila, a to ani keď som tu mala vlastných poslancov. Toto je však u pána primátora bežná prax. Vedenie mesta sa odtrhlo od reality.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Kedy sa to stalo?

Postupne a nenápadne naboptnával, vytváral stále nové a nové pozície. Dožičia si drahé veci. Možno sú to drobnosti, ale sú to aj také úlety, ako sa dejú v našich mestských podnikoch – nakupujú si tam teambuildingy, večierky, drahé autá, osobných koučov... V Bratislavskej vodárenskej spoločnosti uzavreli zmluvu za 300-tisíc eur na budovanie firemnej kultúry. Absurdné. Takéto excesy si nedovolia ani finančné ústavy. Nieto v stave, keď je mesto zadlžené, zvyšuje dane a školské poplatky.

Mesto si skrátka kupuje drahé veci, ktoré si nemôže dovoliť, kupuje si zamestnancov za veľké peniaze. Kupuje si drahý imidž. To obrovské píár pána primátora nie je lacná záležitosť.

Potom to navyše magistrát pred nami poslancami kamufluje.

Druhá vec je, a na to nás upozorňujú mnohí ľudia, že na magistrát sa ani nedovoláte, lebo zamestnanci často pracujú z domu. Keď ako občan potrebujete riešiť problém s nejakým referentom, často sa nemáte ako dovolať. Magistrát sa uzavrel ako pevnosť. Tak ako hovoria o debarierizácii, sami bariéry vytvárajú.

V budúcom roku nás čakajú komunálne voľby. Budete kandidovať za primátorku Bratislavy?

Mesto má veľké problémy a bude ich mať. Keď to vyhrá Matúš Vallo, bude to mať omnoho ťažšie ako teraz. Ale zjavne to chce.

Už nebudem nikomu odporúčať, aby ho volil. Nikomu sa neponúkam, ale čoraz viac ľudí sa na mňa obracia, aby som nad tým vážne uvažovala. Je to otvorená otázka a je tam mnoho faktorov, ktoré treba zvážiť. Otázka, kto bude hlavným vyzývateľom pána Valla, visí vo vzduchu.

Ak by ste do toho nešli vy, budete sa ďalej uchádzať o funkciu starostky?

Zvažujem rôzne alternatívy. Každý zodpovedný manažér si vychováva tím tak, aby bol nahraditeľný, a dúfam, že som zodpovedný manažér. Veľmi rada by som odovzdala Karlovu Ves do dobrých rúk. Či to bude už na budúci rok, ešte neviem, ale keď príde čas tohto rozhodnutia, verejnosť sa to dozvie.