Trump spustil obchodnú vojnu Kanadu a Mexiko neochránili pred clami ani ústupky. Na rade je EÚ a musí sa pripraviť

Trumpove clá na tovar z Kanady a Mexika vo výške 25 percent a ďalších 10 percent na tovar z Číny (dohromady od februára teda 20 percent) sa v utorok stali realitou.

Najmä vzťah ku Kanade a k Mexiku ukazuje, na čo sa má a musí pripraviť Európska únia, ktorá je aktuálne v štádiu vyhrážok zavedením 25-percentných ciel.

Tieto nové obchodné bariéry, ktoré v utorok vstúpili do platnosti, pritom americký prezident avizoval už krátko po svojom nástupe do úradu, vzápätí však rozhodol o tom, že ich účinnosť odkladá.

Od svojho severného a južného suseda požadoval, aby zakročili proti pašovaniu drog a ilegálnej migrácii.

Napriek tomu, že oba štáty urobili viaceré opatrenia, v konečnom dôsledku im to nebolo nič platné a Trump dokonca odmietol s nimi o čomkoľvek rokovať.

Imigrantov a fentanyl však už pri oznámení ciel Trump nespomínal. Má tentoraz nový „cieľ“. Chce prinútiť importérov, aby presunuli svoju výrobu do USA.

„To, čo musia urobiť, je, úprimne povedané, postaviť svoje závody na autá a ďalšie veci v Spojených štátoch, v takom prípade nebudú mať žiadne clá,“ povedal Trump.

Clá napokon negatívne zasiahnu aj Američanov

Problém zasiahne celé spektrum dodávateľských reťazcov. Kanada, Mexiko a Čína tvoria spolu približne 40 percent amerického dovozu.

Ak údaje zameriame na priamych susedov, Kanada a Mexiko v roku 2024 do Spojených štátov vyviezli tovar v hodnote viac ako 900 miliárd USD, čo je približne 28 percent celkového dovozu tovaru do USA v minulom roku.

Navyše dlhodobo existujúce dohody o voľnom obchode – s Kanadou a Mexikom fungujúce od 80. rokov minulého storočia, okrem toho ešte posilnené paradoxne v prvom funkčnom období Donalda Trumpa – vytvorili široké dodávateľské reťazce.

Podniky zamestnávajúce státisíce vo všetkých troch krajinách sa stali závislými od každodenného prúdenia tovaru naprieč severnou aj južnou hranicou USA, mali svoje výhľady obchodu, predaja, nákupov, investícií a podobne.

To všetko teraz môžu hodiť do koša, pretože zvýšenie colných taríf de facto z nuly na 25 percent zo dňa na deň znamená úplné rozvrátenie všetkých biznisplánov, ohrozenie státisícov pracovných miest, zastavenie akýchkoľvek investícií, čo ako celok zasahuje celkovú ekonomickú kondíciu krajín ako takých.

Technicky toto „zo dňa na deň“ platí aj vtedy, ak vezmeme do úvahy, že zámer zaviesť clá oznámil Donald Trump na začiatku februára. Hoci formálne mali podniky čas sa pripraviť, mesiac v roky budovaných dodávateľských reťazcoch je z praktického hľadiska len okamih.

Ako uvádza magazín Politico, americkí výrobcovia automobilov varovali, že vysoké clá by narušili dodávateľské reťazce, ktoré vybudovali v Kanade a Mexiku za posledných 30 rokov, a naliehali na Trumpa, aby oslobodil všetky dovozy automobilov alebo autodielov spĺňajúcich prísne regionálne požiadavky na obsah, ktoré jeho administratíva zahrnula do dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou a boli prerokované počas jeho prvého funkčného obdobia.

Hoci aj domáci biznis a priemysel Trumpa varujú, že clá zasiahnu aj ich, ten nijako nenaznačil, že by uvažoval o akýchkoľvek výnimkách z vyhlásených ciel.

Trump však nijako nenaznačil, že by uvažoval o akýchkoľvek výnimkách z vyhlásených ciel.

Navyše od apríla plánuje Trump ďalšie clá na takzvanom recipročnom princípe.

Široké obavy vyvolali clá a riziko odvety aj u amerických farmárov. Jednak sa môže odvetou zastaviť časť amerického agroexportu a jednak už Kanada naznačila, že jednou z položiek, ktorú môže pri exporte do USA zaťažiť nad mieru amerických ciel, sú hnojivá. To by výrazne predražilo produkciu potravín v USA aj pre domácich spotrebiteľov.

Tých okrem iného momentálne trápi katastrofálna situácia nedostatku vajec a ich vysokých cien. Po prípadoch vtáčej chrípky museli byť na mnohých farmách zlikvidované doslova milióny nosníc. Podľa aktuálnych správ sa v súčasnosti napríklad tucet vajec v niektorých oblastiach predáva za 15 dolárov, obchody dokonca pristúpili ku kusovému predaju.

Trump sa domácich pestovateľov snaží uchlácholiť. V príspevku na Truth Social adresovanom „veľkým farmárom Spojených štátov“ napísal: „Pripravte sa začať vyrábať veľké množstvo poľnohospodárskych produktov, ktoré sa budú predávať VNÚTRI USA. Tarify pre externý produkt sa začnú 2. apríla. Bavte sa!“ napísal Trump.

Americké poľnohospodárstvo je však nevyrovnané. V produkcii obilia sú v prebytku, a preto sa spoliehajú na export, čo môžu odvetné bariéry iných trhov skomplikovať, respektíve budú nútení ich vyvážať pod cenu. Na druhej strane významne závisia od dovozu napríklad v segmente zeleniny a ovocia a clá tieto komodity predražia.

Čína je zatiaľ zdržanlivá a nijako svoje odvetné opatrenia nešpecifikuje. Vo všeobecnosti sa chce však zamerať na americké poľnohospodárske a potravinárske produkty.

Clá prišli aj napriek mexickým a kanadským ústupkom

Keď Donald Trump na začiatku februára clá oznámil a vzápätí ich platnosť odložil, vlády v Mexiku aj v Kanade pristúpili na stratégiu uspokojiť požiadavky amerického prezidenta v snahe vyhnúť sa ich plnému uvedeniu do praxe.

Mexiko prijalo stratégiu na niekoľkých frontoch naraz: podniknúť kroky proti kartelom produkujúcim fentanyl, obmedziť migráciu a obmedziť čínsku ekonomickú moc.

Ako píše denník The New York Times, mexická vláda rozpútala tvrdý zásah proti zločineckým skupinám, ktoré vyrábajú fentanyl. V posledných dňoch mexické úrady odovzdali desiatky popredných dílerov Spojeným štátom a oznámili, že umožnili CIA, aby sa podieľala na zásahoch na svojom území. Záchyty drogy sa v ostatných týždňoch znásobili, a to aj početne, aj pokiaľ ide o celkové množstvo drog.

Mexiko sa zároveň zaviazalo nasadiť 10 000 vojakov Národnej gardy na pomoc pri odrádzaní od migrácie, pričom nadviazalo na predchádzajúce snahy eliminovať karavány migrantov ešte pred dosiahnutím hraníc s USA. Aj to malo svoj efekt. Vo februári zachytili americké úrady na mexickej hranici v priemere iba 200 migrantov za deň, čo je najnižší počet v nedávnej histórii.

Mexiko v snahe vyhovieť Trumpovi poslalo na hranice tisíce svojich vojakov, Kanada si prenajala americké Blackhawky a nakúpila drony. Všetko márne.

Kanadská vláda takisto rýchlo prijala plán na zvýšenie bezpečnosti na svojich hraniciach. Spustila nielen dôslednú kontrolu tovarov, ale pustila sa aj do biznisu, napríklad prenájmom vrtuľníkov Blackhawk pre hliadky kráľovskej kanadskej jazdnej polície a nákupom flotily bezpilotných lietadiel.

Na druhej strane však Kanada v návale vlastenectva a protiamerických nálad pripravila aj balíček odvetných opatrení. Tie by mali maximalizovať zásah na štáty, z ktorých pochádzajú najvplyvnejší republikánski politici.

Objavili sa návrhy, že Kanada môže prerušiť dodávky elektriny, ropy a plynu, uránu alebo potaše, ktoré sú životne dôležitým hnojivom pre amerických farmárov. Tí získavajú približne 80 percent svojich dodávok z Kanady.

Doug Ford, premiér Ontária, ktorý sa nedávno vrátil do úradu, v pondelok opäť sľúbil, že zaútočí proti akýmkoľvek americkým clám. „Ak sa chcú pokúsiť zničiť Ontário, urobím čokoľvek – vrátane odrezania ich energie – s úsmevom na tvári,“ povedal na tlačovej konferencii.

Okrem sľubu zaviesť vývozné clá na elektrinu sa ontárijský premiér rozhodol zrušiť zmluvu za 100 miliónov kanadských dolárov so spoločnosťou Starlink Elona Muska na rozšírenie internetového pripojenia v odľahlých vidieckych oblastiach a tiež odstrániť americkú produkciu z regálov vládnych obchodov s alkoholom.

Kanada aj Mexiko sú pre automobilový priemysel sídliaci v USA nielen krajinami, z ktorých sa dováža najviac áut a autodielov, podobne sú najväčšími odbytovými trhmi. Na jednej strane sú teda dovozné clá škrtom pre výrobcov v Kanade a Mexiku, odvetné opatrenia môžu na druhej strane zasiahnuť aj americký automobilový priemysel, ktorý sa Trump snaží clami ochrániť.

Poučí sa Európa?

V prípade EÚ je situácia veľmi podobná. Už slová „Európska únia bola vytvorená, aby zničila Spojené štáty“ ukazujú mentálny svet súčasného amerického prezidenta.

Podobne to vyzerá aj s finančným ohodnotením vzájomnej obchodnej výmeny. Tak ako v prípade pomoci Ukrajine Trump vytiahol prudko prestrelenú sumu 500 miliárd dolárov, v prípade obchodnej bilancie USA s EÚ tvrdí, že americký deficit je 300 miliárd dolárov.

Aj tu ide o násobne zveličenú sumu, ktorá nielenže neberie do úvahy oficiálne údaje o obchodnej výmene, ale ani to, že hoci v prípade tovarov sú deficitné Spojené štáty, v prípade služieb je zas mínus na strane Únie.

Spolu to tak dáva len veľmi mierny obchodný prebytok (vzhľadom na celkový objem výmeny) v prospech EÚ – 50 miliárd dolárov. Z celkovej obchodnej výmeny – 1,7 bilióna dolárov – znamená tento prebytok v prospech Európy len tri percentá.

Vyjednávať o clách a podnietiť normálnu diskusiu postavenú na faktoch sa nedávno snažil eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič na návšteve vo Washingtone.

Hoci sa snažil najmä o ústretovosť, nezabudol svojim americkým náprotivkom pripomenúť, že Európska únia má k dispozícii nástroje, ako sa obchodným bariéram USA brániť, respektíve ako bariéry oplatiť rovnakou mincou.

Trumpove clá na EurópuEurokomisár Šefčovič vo Washingtone nielen sľuboval rozšírenie obchodu, pri zavedení ciel pohrozil aj odvetou

Erik Potocký

Jeho slová neboli pritom až také ostré, aké zazneli v posledných dňoch od európskych politikov na národnej aj centrálnej únijnej úrovni.

Kým Šefčovič konkrétne kroky nepomenúval, EÚ už nevylúčila využitie tzv. Nástroja proti nátlaku, teda nariadenia schváleného na sklonku roku 2023.

Pritom ešte na konci minulého týždňa, teda pred definitívnym oznámením o clách voči Kanade, Mexiku a Číne, sa časť európskych politikov, napríklad taliansky minister priemyslu Adolfo Urso, nádejala, že od podobného kroku voči EÚ by sme mohli Trumpa „odhovoriť“ obchodnými ponukami na väčší odber LNG plynu či viac armádnych objednávok v rámci zvyšovania výdavkov na obranu.

Ešte pred definitívnym oznámením o clách voči Kanade, Mexiku a Číne sa časť európskych politikov nádejala, že od podobného kroku voči EÚ by sme mohli Trumpa odhovoriť obchodnými ponukami na väčší odber LNG plynu či viac armádnych objednávok.

Trump plánuje zaviesť clá na oceľ a hliník do 12. marca. Od apríla plánuje systém takzvaných recipročných ciel voči krajinám a spoločenstvám krajín podľa toho, aké obchodné bariéry ony používajú voči USA.

Pred spustením Nástroja proti nátlaku, ktoré by potrebovalo podporu 15 z 27 členských krajín EÚ, by prvým krokom Únie bolo obnovenie represívnych ciel, ktoré uvalila v reakcii na Trumpove prvé clá – na motocykle Harley-Davidson, bourbon z Kentucky alebo floridský pomarančový džús. Tie by sa pravdepodobne rozšírili, aby odrážali rozsah nových Trumpových ciel.

Tento nástroj umožňuje prijať odvetné opatrenia v skrátenom režime. Teda v lehote do šiestich mesiacov bez komplikovaného prešetrovania a komunikácie s konkrétnymi výrobcami, ako to bolo napríklad v prípade antidumpingového konania pri clách na dovoz elektroáut.

Na prijatie rozhodnutia v prvom kole v tomto prípade postačuje, ak jednotlivé odvetvia zasiahnuté clami overiteľne vyčíslia škody spôsobené sťažením exportu.

V každom prípade sa Európska únia musí pripraviť na to, že z Trumpových vyhrážok clami sa v krátkom čase stane realita bez ohľadu na to, aké ústupky EÚ voči nemu urobí.