Trumpove clá na Európu Eurokomisár Šefčovič vo Washingtone nielen sľuboval rozšírenie obchodu, pri zavedení ciel pohrozil aj odvetou

Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič priniesol do Washingtonu balíček ústretových krokov voči USA v snahe vyhnúť sa rozpútaniu obchodnej vojny naprieč Atlantikom.

Súčasťou je návrh na garanciu ešte väčšieho odberu skvapalneného zemného plynu, ktorý už dnes tvorí polovicu európskeho importu, ponuka investovať zvýšené výdavky na zbrojenie do nákupu amerických zbraňových systémov, ale aj priamo neartikulované, no potenciálne možné obchodné spojenectvo proti Číne a jej praktikám v medzinárodnom obchode.

Podľa predbežných informácií však EÚ odmieta vyjednávať o svojej legislatíve regulujúcej veľké technologické spoločnosti, ktoré majú vo väčšine pôvod práve v USA. Trumpovi sa nepáči, že ich chce Únia nadmerne zdaňovať, pričom podľa neho právo zdaňovať americké spoločnosti by mali mať predovšetkým Spojené štáty.

Neústupčivosť v tejto téme by mohla byť pre EÚ dobrou pákou predovšetkým na Trumpovho blízkeho spolupracovníka Elona Muska, ktorý je okrem iného aj majiteľom sociálnej siete X.

Ako cesta k spoločnému postupu voči Číne sa zas ukazuje Trumpov návrh uvaliť clá na hliník a oceľ. O spoločný postup sa už v tejto veci USA a EÚ pokúsili v časoch prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa, avšak bez úspechu.

Čína tieto clá obchádzala reexportom cez tretie krajiny. Aj preto sa teraz Trump vyhrážal clami Kanade a Mexiku, keďže podľa neho čínska oceľ a hliník prúdili do USA práve cez ich severných a južných susedov.

Problematika ocele je špecifická aj pre Slovensko, najmä preto, že náš hlavný producent – U. S. Steel Košice – je stále v rukách amerických majiteľov. Postavenie tejto oceliarne by potom mohlo byť predmetom individuálneho rokovania medzi slovenskou a americkou vládou. 

Otázne je, či napokon dôjde ku kúpe celého koncernu U. S. Steel japonskou spoločnosťou Nippon Steel. V rámci protekcionistických vyhlásení už Donald Trump avizoval, že chce takejto zmene majiteľa zabrániť.

Trumpove cláSlovensko by na ne doplatilo obzvlášť tvrdo, môže sa im EÚ ešte vyhnúť?

Kristína Votrubová

Šefčovič ako dobrý policajt

V časoch, keď sa na americko-európskej úrovni rieši najmä spor o zapojenie EÚ do Trumpových „mierových“ rokovaní o Ukrajine s Ruskom, sa zdá byť cesta slovenského eurokomisára informáciou druhého až tretieho radu, no v skutočnosti ide o zásadný pilier budúcich vzťahov medzi týmito dvoma globálnymi entitami.

Dohromady by mal absolvovať niekoľko rokovaní – s ministrom obchodu USA Howardom Lutnickom, kandidátom na obchodného zástupcu Jamiesonom Greerom, s Kevinom Hassettom, riaditeľom Trumpovej Národnej ekonomickej rady, či s predsedom finančného výboru amerického Senátu republikánom Mikeom Crapom a členom tohto výboru, demokratom Micheaelom Bennetom.

Šefčovič sa snažil o pozitívny prístup a prezentoval snahu nájsť kompromis a dohodu už v prvých dňoch po nástupe Donalda Trumpa, keď sa to len hemžilo vyhrážkami ciel a iných obchodných bariér na všetky svetové strany.

Hral takzvaného dobrého policajta, ktorý mal v prístupe kontrastovať s ostrejšími vyjadreniami predsedníčky komisie Ursuly von der Leyen, ktorá Trumpovi odkázala, že EÚ má niekoľko alternatívnych možností obchodnej spolupráce na globálnej úrovni „nielen s našimi dlhoročnými rovnako zmýšľajúcimi priateľmi, ale s akoukoľvek krajinou, s ktorou máme spoločné záujmy“.

Podľa niektorých pozorovateľov sa do tohto vyjadrenia šéfky komisie dala vtesnať dokonca aj Čína, s ktorou má EÚ síce vlastný spor o clách a dumpingu, no ak by Trump rovnako ostro postupoval voči EÚ aj voči Číne, práve to by mohlo znamenať uvedený „spoločný záujem“.

Trump obhajoval možnosť zavedenia ciel so svojou typickou prostorekosťou. „Vôbec neberú naše autá. Neberú naše poľnohospodárske produkty. Neberú veľmi veľa. S Európskou úniou máme deficit 350 miliárd dolárov. Zaobchádzajú s nami zle, takže budú platiť clá,“ povedal šéf Bieleho domu.

Donald Trump zadal svojim nominantom, aby do konca marca vypracovali analýzu ciel a iných obchodných bariér, ktoré voči USA používajú krajiny naprieč celým svetom.

Naopak, Šefčovič so skúsenosťou dlhoročného a flexibilného vysokopostaveného bruselského úradníka a hlbokou znalosťou diplomatickej reči sa aj na tieto slová snažil reagovať zmierlivo. 

„Tento vzťah je taký masívny a taký dôležitý, že si ho musíme vážiť. Musíme sa len pozrieť na to, ako to môžeme zlepšiť,“ povedal nedávno v Davose. Zdôraznil pritom, že obchodná výmena medzi USA a EÚ tvorí 40 percent svetového HDP.

Donald Trump zadal svojim nominantom, aby do konca marca vypracovali analýzu ciel a iných obchodných bariér, ktoré voči USA používajú krajiny naprieč celým svetom.

Na základe výsledkov tejto správy chce potom vytvoriť systém recipročných ciel, ktoré by USA voči každej krajine (či spoločenstvu, ako je EÚ) zaviedli rovnaké clá na rovnaké tovary. Voči EÚ taktiež niektorí Trumpovi poradcovia navrhujú zahrnúť do tohto výpočtu obchodných bariér aj daň z pridanej hodnoty, ktorá v Európe existuje, keďže podľa ich názoru takisto predražuje dovážaný tovar.

Bez ohľadu na zmysluplnosť alebo nezmyselnosť DPH ako takej však táto daň rovnako zaťažuje všetky predávané tovary a služby v rovnakých kategóriách, neplatí teda špecificky len na produkty z USA. Navyše, v USA takisto existuje obdoba tejto dane – daň z obratu –, ktorá zas zaťažuje produkty (aj) dovezené z EÚ.

Ak bude treba, budeme sa brániť, vyhlásil eurokomisár

Šefčovič zvolil zmierlivý tón a snažil sa upokojiť amerických partnerov aj vo svojom stredajšom príhovore pred členmi vplyvného think-tanku American Enterprises Institute, keď upozornil, že vzájomný obchod tvorí 30 percent všetkého globálneho obchodu a prebytok EÚ, o ktorom hovorí Trump, tvorí len tri percentá, teda 50 miliárd z 1,7 bilióna dolárov.

Na druhej strane, USA majú v obchode s EÚ výrazný prebytok v sektore služieb od finančných až po digitálne a Európa dováža dvakrát toľko digitálnych služieb z USA ako z Ázie.

Tým sa podľa Šefčoviča deficity tovarov a služieb takmer vyrovnávajú, takže nie je žiaden dôvod na to, aby Biely dom postupoval v obchodných vzťahoch s EÚ tak tvrdo a radikálne, ako to Trump navrhuje. 

Vzájomne užitočné sú aj investície, USA sú najväčším mimoeurópskym investorom v krajinách EÚ a krajiny EÚ sú zas najväčšími investormi v USA. Všetky tieto vzájomné investície vytvárajú pracovné miesta a znamenajú daňové príjmy v miestach svojej realizácie.

Samotná problematika (vzájomných) ciel je podľa eurokomisára komplikovanejšia, ako vyznieva z politických vyhlásení. Uvádza, že priemerné clo EÚ na tovar z USA je 0,9 percenta, kým USA v priemere zaťažujú európsky tovar 1,5-percentným clom.

Existujú, samozrejme, špecifické tovary s vyššími clami a aj rozdiely, ako ich obe strany vzájomne zaťažujú. Únia najviac zaťažuje dovoz osobných áut z USA, naopak, Spojené štáty zas najvyššie clo uvaľujú na európske nákladné autá. Šefčovič uvádza aj príklad poľnohospodárskych produktov – európsky dovoz do Spojených štátov je zaťažený 5,7 percentami, americký dovoz do EÚ je zaťažený menej – 3,5 percentami.

Maroš Šefčovič však aj pritvrdil, keď de facto zopakoval vyjadrenia Ursuly von der Leyen o iných možnostiach pre EÚ na globálnej scéne.

Šefčovič však vo svojom príhovore aj diplomaticky pritvrdil, keď de facto zopakoval vyjadrenia Ursuly von der Leyen o iných možnostiach pre EÚ na globálnej scéne, ak nedôjde k vzájomnej dohode a odvráteniu zavedenia obchodných bariér medzi oboma stranami:

„V záujme ochrany európskych záujmov nebudeme mať inú možnosť, ako rázne a rýchlo reagovať. Dúfame však, že sa tomuto scenáru vyhneme – to znamená zbytočnej bolesti v súvislosti s opatreniami a protiopatreniami – a zostaneme odhodlaní viesť konštruktívny dialóg.“

Spomenul finalizujúcu sa dohodu s krajinami Južnej Ameriky, známymi aj ako Mercosur, rokovania s Mexikom, Indiou, Filipínami, Malajziou, Thajskom, prieskum možností s krajinami Perzského zálivu, vynechal však explicitnú zmienku o Číne, podobne ako predsedníčka eurokomisie.

Otvorenosť európskej ekonomiky podľa Šefčoviča neznamená, že EÚ nebude ochotná chrániť svoje obchodné záujmy: „Máme napríklad nástroj proti nátlaku na ochranu EÚ pred hospodárskym nátlakom zo strany tretích krajín. Rozsah protiopatrení je široký a možno ich použiť rýchlo vrátane obmedzení dovozu a vývozu, obmedzení prístupu na trh EÚ a ďalších.“

Maroš Šefčovič takisto v ďalších vyjadreniach explicitne potvrdil, že je ochotný sa s americkými partnermi rozprávať o výške ciel na autá. Obmedzenie dovozu európskych vozidiel do USA či ich predraženie clami by znamenalo veľký zásah pre európsky priemysel, ktorého je práve automobilový segment kľúčovým pilierom.

Súčasťou by však mal byť aj ústupok USA od mimoriadne vysokých – až 25-percentných ciel na kategóriu ľahkých úžitkových vozidiel, typicky v Spojených štátoch mimoriadne obľúbených pick-upov.

Problémy vo vnútri Únie

Problém s ponukou vyššieho odberu skvapalneného plynu a zbraňových systémov, ktorú Šefčovič do USA oficiálne priniesol, pritom nemusí naraziť na Trumpa a jeho vyjednávačov.

Napokon „drill, baby, drill“ je Trumpov výrok v súvislosti s povolením rozširovania ťažby plynu a americké zbrojovky a najmä ich zamestnanci sú typickí voliči, ktorí podporujú práve Trumpa. Nehovoriac o kapitánoch amerického vojensko-priemyselného komplexu, ktorí vždy lobujú za väčší export svojich výrobkov do sveta, bez ohľadu na to, kto sedí v Oválnej pracovni.

Väčším problémom môžu byť spory o takomto výmennom obchode vo vnútri samotnej Únie.

V prípade plynu sa ozvalo napríklad Nemecko s otázkou, či sú vôbec európske kapacity (najmä splyňovacie terminály) dostatočné na to, aby do nich prúdilo ešte viac amerického skvapalneného plynu.

Svoje záujmy tu má navyše aj ďalší významný exportér skvapalneného plynu – Katar, ktorý sa dlhodobo snaží legálne aj nelegálne vplývať na európskych politikov (ako ukázala kauza Katargate v europarlamente).

Časť členských krajín zas preferuje obnovenie masívnejších dodávok ruského plynu cez existujúcu sieť plynovodov a pre mnohé nie je žiadnym problémom, ak do svojich terminálov prijímajú skvapalnený plyn z Ruska (hoci prepravné tankery sa plavia pod rôznymi vlajkami).

Existujú aj návrhy dotovať dodávky skvapalneného plynu v rámci väčšej diverzifikácie zdrojov či oslobodenia amerických dodávateľov od poplatkov z emisie metánu. To zas môže vyvolať odpor krajín, ktoré sa výraznejšie pridržiavajú environmentálnej agendy, pretože by to v podstate znamenalo priame dotácie fosílnych palív, čo by bolo v priamom rozpore s existujúcou európskou legislatívou.

Problém môže byť aj väčším nákupom amerických zbraní. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron presadzuje skôr podporu zbrojárstva na domácej pôde.

Problém môže nastať aj v prípade zvýšených zákaziek na dodávku zbraní od amerických zbrojoviek. Odpor už vyjadril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v mene „strategickej autonómie EÚ“ presadzuje skôr podporu zbrojárstva na domácej pôde, napríklad spoločnosti Dassault.

Svoje záujmy v zbrojárstve majú aj severské krajiny, ktoré sa len nedávno stali aj členmi NATO – Švédsko a Fínsko, keďže vzhľadom na svoju dlhodobú politiku neutrality vyvíjali vlastné obranné systémy vrátane ich výroby – tu sú typickým príkladom švédske stíhačky Gripen.

Vzhľadom na nepredvídateľnosť amerického prezidenta od Šefčovičovej cesty do Washingtonu asi nemôžeme očakávať, že vyrieši otázky ciel, ktorými hrozí USA. A to aj v prípade, že by sa na čomkoľvek konkrétnom dohodol s Trumpovými ministrami a poradcami.

Každopádne, ak sa chce EÚ vyhnúť americkým clám alebo aspoň dosiahnuť ich miernejšiu verziu, musí Washingtonu ukázať nielen prívetivú tvár a ústupky, ale vytiahnuť aj náklady, ktoré zavedenie ciel prinesie americkým firmám.