Majiteľ jedálne Zákazníkov prosíme, aby platili hotovosťou. Inak budeme musieť zvýšiť ceny

Igor Hajdu takmer dvadsať rokov podniká v gastronómii, začal s malou kaviarňou, čoskoro kúpil bar a na konci covidového obdobia kúpil známu Jedáleň Tomi na bratislavských Palisádach, dnes nazvanú Jedáleň u Igiho. Pracuje nielen ako jej prevádzkar, ale možno ho vidieť aj priamo pri pulte servírovať jedlo.

Prednedávnom sa pri vchode do jedálne objavil oznam s prosbou adresovanou zákazníkom, aby v súvislosti s transakčnou daňou, ktorá bude platiť od začiatku apríla, za obedové menu platili v hotovosti. „S vašou súčinnosťou nebudeme musieť pristúpiť k zvýšeniu cien za menu. Ďakujeme za pochopenie,“ píše sa na ozname.

S majiteľom a prevádzkarom jedálne sme sa rozprávali o tom, prečo sa rozhodol k tomuto kroku pristúpiť, ako na to zareagovali ľudia a aký vplyv bude mať transakčná daň na jeho podnikanie.

Nedávno ste pri vstupe do prevádzky vylepili oznam, v ktorom prosíte zákazníkov, aby uprednostňovali platbu v hotovosti. Prečo ste sa tak rozhodli?

Jednak sú vysoké provízie banke za platbu kartou, jednak sa blíži transakčná daň. Dodávateľom platím aj v hotovosti, takže tie peniaze, ktoré mi zákazníci zaplatia kartou, musím fyzicky vybrať, za čo už budem platiť daň 0,8 percenta. Niektoré veci budú od transakčnej dane oslobodené, ale úhrady faktúr nie, tam budem platiť daň 0,4 percenta.

Videl som, že takúto prosbu zverejnili aj iné prevádzky, tak som sa tým inšpiroval. Pri tom počte zákazníkov sú to pre nás mesačne zbytočné stovky eur nákladov navyše.

Robíte to teda preto, aby ste mali fyzicky hotovosť a potom mohli dodávateľom platiť v hotovosti?

Áno, navyše nie každému sa dá platiť kartou. Niektoré faktúry sú zároveň zberné a platia sa raz za mesiac, ale ja to nemám veľmi rád, lebo potom mi dôjde obrovská suma. Radšej som, keď mám čistú ruku, zaplatím to hneď a mám pokoj.

Píšete tam aj to, že so súčinnosťou zákazníkov nebudete musieť zvýšiť cenu za obedové menu.

Je to pre mňa náklad navyše a budem to musieť zobraziť do ceny obedového menu. Takže menučko môže zdražieť o päťdesiat centov, čo je na tento typ prevádzky dosť. Bojujeme o každého zákazníka a nemôžeme si nastreliť cenu menučka povedzme desať eur. Nemáme obsluhu, sme jedáleň, čo takisto ovplyvňuje cenu.

Ako na ten oznam zareagovali ľudia?

Zvýšila sa mi platba v hotovosti, veľa ľudí to pochopilo. Tí, ktorí chcú, si radšej vyberú peniaze a zaplatia tak. Predtým asi dve tretiny zákazníkov platili kartou, teraz je to asi pol na pol.

Niektorí sú zarytí a platia iba kartou a ja to chápem, nemôžem nikoho nútiť. Predchádzajúci majiteľ vôbec nemal terminál a to, že som ho sem dal, takisto pomohlo. Ľudia sa dozvedeli, že sa tu dá platiť kartou, a začalo ich chodiť viac. Zvýšil sa mi síce náklad, ale aj tržby.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Nerátate teda s možnosťou, že terminál celkom zrušíte?

Určite nie, to by mi ublížilo. Robíme aj rozvoz – mám piatich šoférov –, pri ktorom ľudia buď zaplatia dopredu, alebo platia šoférovi väčšinou iba kartou.

Máte vlastných šoférov a okrem toho sem chodia aj kuriéri iných spoločností, ktorí doručujú jedlo zákazníkom?

Áno, chodí ich sem veľmi veľa. Ľudia to tak majú rýchlejšie ako od našich šoférov, keďže títo to musia voziť aj po jednom menučku. Mne sa nahromadia objednávky, povedzme z Petržalky, a rovno tam pošlem šoféra s desiatimi balíkmi.

Je pravda, že počas covidu ľudia zleniveli a dávajú si jedlo voziť častejšie ako v minulosti?

Áno, aj preto, že veľmi veľa ľudí pracuje z domu, tí si objednávajú jedlo domov. Určite spohodlneli.

Viete odhadnúť, aký podiel vašich zákazníkov sa chodí najesť sem a aký si dá jedlo doviezť?

Veľmi to skáče, ale určite je viac takých, ktorí si dávajú jedlo doviezť. Treba povedať, že nám ublížila aj mestská parkovacia politika. Ľudia nám hovoria: Nemôžeme sem chodiť, lebo sa tu nedá parkovať. Teda dá, ale musíte si to zaplatiť, čo sa ľuďom veľmi nechce. Hodina parkovania tu stojí dve eurá, čo je dosť.

Je ešte niečo, čo vás ako podnikateľa v gastronómii trápi?

Ceny energií. Elektrina a voda šli strašne hore, často sú to obrovské pálky. Je to pre nás značný náklad.

Máte pocit, že štát myslí na podnikateľov alebo im skôr hádže polená pod nohy?

Určite to druhé. Nie je jednoduché podnikať. Keďže to robím dlhé roky, našiel som sa v tom a prispôsobil som sa, ale keby som mal začať v gastronómii v tejto dobe, určite by som do toho nešiel.

Čo by mohol štát urobiť, aby vám zľahčil podnikanie?

Hlavne by bolo treba znížiť odvody a ceny energií. Prevádzkové náklady sú strašne vysoké. Nová transakčná daň je len ďalšia komplikácia navyše, pomalinky sa to takto nabaľuje.

Z hľadiska svojich zákazníkov vnímate, že sa menia chute a preferencie ľudí?

Veľmi stúpli alergie a intolerancie na rôzne veci, kedysi to v takej miere nebolo. Nie je ľahké zapracovávať to do jedálnička, aby sme vždy mali jedlo bez takých alebo onakých alergénov. Musíme však myslieť aj na bezlepkových a alergických na kravské mlieko, takých je veľmi veľa.

Je dnes stále záujem o jedálenský spôsob stravovania?

Áno. Snažíme sa variť domácke jedlá a ľuďom to vyhovuje. Nie každému sa chce doma variť jedlá náročnejšie na prípravu, ľudia sú radi, že to ponúkame. Každý deň máme do pätnásť druhov jedla, takže zasahujeme široký okruh zákazníkov.

Asi je dosť ťažké odhadnúť, koľko porcií z ktorého jedla treba pripraviť.

Na to mám kuchárov, ktorí to za ten čas, čo sme spolu, už vedia. Som rád, že mám stabilný personál, to je veľmi dôležité. Treba ich správne ohodnotiť a vytvoriť im vhodné podmienky na prácu. Aj preto naša prevádzka funguje, ako má.