Zbytočné cesty Ficovej vlády

Proti tomu, že sa ministri zdvihnú z Bratislavy a snažia sa v regióne demonštrovať záujem o problémy chudobnejších častí Slovenska, sa v princípe nedá nič namietať. Symbolický aj marektingový zmysel tieto výjazdy určite majú. Otázkou je, či aj nejaký iný.

Znižovanie regionálnych rozdielov, v mene ktorých sa tieto výjazdy dejú, sú mantrou, ktorú tu opakujú všetky vlády od 90. rokov. Faktom však je, že rozdiely medzi bohatším západom a chudobnejším východom sa nielenže nezmenšujú, ale rastú. A to napriek tomu, že na ich znižovanie sme za posledných desať rokov minuli dve miliardy eur z európskych fondov. Zdá sa, že nie príliš efektívne.

Napríklad HDP na obyvateľa Bratislavského kraja bolo v roku 1995 vyššie 3,34-krát ako HDP vytvorené na obyvateľa v Prešovskom kraji, ale v roku 2013 bol už tento pomer 4,11. Alebo nezamestnanosť v okrese Revúca bola v roku 2006 približne štyrikrát vyššia ako v okrese Galanta. O desať rokov neskôr je tento pomer prakticky rovnaký.

Znamená to, že o vyrovnávaní regionálnych rozdielov sa síce veľa hovorilo, ale prijaté opatrenia boli neúčinné a podporené projekty nepriniesli želané výsledky.

Ficova vláda najnovšie na každom výjazdovom zasadnutí schvaľuje takzvaný akčný plán rozvoja okresu, ktorý počíta s podporou viacerých projektov. Dnes v Revúcej schválila napríklad investície vo výške 13,6 milióna eur, ktoré by mali priniesť vytvorenie 350 nových pracovných miest. Pôjde napríklad o rozšírenie tradičnej textilnej výroby zo sklených vláken v Revúcej alebo výrobu inovatívnych materiálov na báze magnezitu v Jelšave. Súčasťou akčného plánu je aj sedem poľnohospodárskych projektov. Napríklad postavenie farmy na výkrm brojlerov alebo výstavba ukážkovej a náučnej včelnice, ktorá bude tiež predávať med.

Problémom je, že aj keby všetky z nich vyšli, na zaostávaní Revúcej a okolia sa nič nezmení. Pretože to má hlbšie štrukturálne dôvody, infraštruktúrne, demografické, ktoré sa nedajú vyriešiť niekoľkými mikroprojektmi typu včelnice alebo slepačej farmy.

Dobre sa to dá ilustrovať na príklade Jelšavy. Dnes tu podľa Atlasu rómskych komunít 2013 žije viac ako 40 percent Rómov a táto skutočnosť má na mesto vplyv. Napríklad aj v podobe klesajúcich cien nehnuteľností a ťažkostí pri získavaní hypoték, ale tiež horšej úrovne vzdelávania a sociálnych služieb. Dôsledkom je odchod mnohých, najmä mladších a vzdelanejších ľudí do iných častí krajiny, to znamená ubúdanie sociálneho kapitálu v regióne. Podobne hlbokých a zložitých problémov sa v týchto častiach krajiny dá identifikovať viacero.

Jedno zasadnutie a schválený akčný plán, ktorý je de facto súborom niekoľkých viac-menej nahodilých projektov, na tom veľa nezmení. Môže pomocť niekoľkým jedotlivcom a v regióne aspoň na krátky čas vzbudiť ilúziu, že politici na ich starosti myslia. To je všetko.

Ako politický marketing je to dobré, ako pokus o reálne riešenie problému slabé. Otázka je, či o to vôbec niekedy išlo.

Foto: TASR