Nemecké hriechy, naše pokánie S blížiacimi sa voľbami Nemci vo svojej jednostrannosti pritvrdzujú. Záujem o susedov nečakajte

Mnohokilometrové kolóny, hory odpadkov pozdĺž ciest, zúfalí vodiči osobných vozidiel a kamiónov, narušený život obyvateľov pohraničných oblastí.

Takýto obraz poľsko-nemeckej hranice, ktorý všetkým pripomenul realitu z čias pred vstupom do EÚ, opísal tento týždeň v lokálnej tlači maršal (hajtman) západopoľského Lubuského kraja. Zástupca samosprávy sa obrátil aj v liste na nemeckú ministerku vnútra Nancy Fraser. „Ide o popretie idey slobodného pohybu, ktorá je základom EÚ,“ napísal.

Prečo sa zaoberať takou lokálnou šarvátkou? Pretože sa z nej stáva pravidlo. Nemecko robí chyby (a ako hovorí okrídlený bonmot, táto „veľká krajina malé chyby nerobí“) a platia za ne susedia.

Opätovný koniec schengenskej dohody

Nemecko pozastavilo platnosť schengenskej dohody na všetkých svojich hraniciach, avšak iba v prípade Poľska je sused zároveň hraničným štátom Európskej únie. A teda práve z tohto smeru prúdi najväčšia časť ilegálnych migrantov.

Tí sa napriek pokračujúcemu opevňovaniu poľsko-bieloruskej a poľsko-ruskej hranice stále v niekoľkých tisícoch prípadov ročne dostávajú do vnútrozemia a následne, často za asistencie prevádzačských mafií, putujú tam, kam sa túžia dostať, teda smerom „na Berlín“.

Zlákaní prísľubom krajiny, kde sú „refugees welcome(d)“, kde môžu počítať so štedrou podporou a s bezmocným štátom voči novoprichádzajúcim ľuďom.

Podnikatelia závislí od exportu do Nemecka teraz s hrôzou vzhliadajú k voľbám na konci februára, pretože líder CDU a kandidát na kancelára Fridrich Merz sľúbil, že sa tento stav, teda pozastavenie schengenských pravidiel, stane novou normou.

Na poľsko-nemeckej hranici sa náhodné kontroly vrátili už v októbri roku 2023, tesne pred parlamentnými voľbami v Poľsku. Vtedy to mnohí čítali ako gesto, ktoré malo pomôcť k moci Berlínu naklonených liberálov Donalda Tuska. Tusk vyhral, ​​ale kontroly zostali. A od začiatku tohto roka s blížiacimi sa voľbami začína nemecká strana pritvrdzovať.

Obyvatelia západného Poľska a podnikatelia žijúci z exportu do Nemecka sa tak stávajú ďalšími v dlhom rade obetí nemeckých snov o veľkosti. Tentoraz o „humanitárnej superveľmoci“.

Poľsko už nebude nemeckou perifériouVaršava a Berlín: medové týždne sa nekonajú

Maciej Ruczaj

Zajatec ruských surovín

Tento týždeň bol v Prahe Arnold Vaatz, dlhoročný poslanec Bundestagu za CDU, dnes už na dôchodku. V rámci besedy organizovanej pražským Centrom transatlantických vzťahov vyhlásil, že nemecké elity nesú podiel viny za ruskú agresiu na Ukrajine. Nemecko sa vlastnou vôľou stalo „zajatcom ruských surovín“ a „ruské vedenie získalo istotu, že sa Nemecko nepostaví Rusku na odpor“.

V tomto okamihu som si spomenul, aké veľmi „nekorektné“ aj v Prahe bolo v čase pred ruskou inváziou z roku 2022 vyhlásiť, že anexia Krymu a vojna na Donbase by nebola možná bez plynovodu Nord Stream 1, ktorý zaisťoval, že dodávky plynu pre Európu nebudú prerušené nezávisle od toho, čo sa stane v stredovýchodnej Európe.

Skupina tých, ktorí železné zákony geopolitiky pripomínali, či už to boli Poliaci, Balti, alebo aj Donald Trump, bola predmetom výsmechu, mimochodom často z rovnakých kruhov, aké dnes vidia ruských vplyvových agentov za každým stromom. Ukrajina (a v menej bolestivom, iba ekonomickom zmysle aj zvyšok strednej Európy) teraz nesie dôsledky neblahej nemeckej východnej politiky.

Vaatz v Prahe hovoril aj o ďalšom aspekte Energiewende, teda o rozhodnutí „vypnúť“ väčšinu „špinavých“ zdrojov energie vrátane jadra bez toho, aby malo Nemecko zaistenú zodpovedajúcu náhradu.

„Každého, kto má nejaké základné technické či ekonomické vzdelanie, to malo prebrať,“ povedal. Dnes je tak Nemecko nielen najväčším producentom CO_² v Európe (z dôvodu prevádzky záložných, uholných zdrojov), ale predovšetkým – opäť – vystavilo veľkej skúške a veľkým nákladom svojich susedov.

O tom, akú záťaž musí opakovane zvládať česká prenosová sieť a aké si táto nová situácia vynútila investície, by mohli asi ľudia z ČEPS rozprávať veľa.

Na tému nárazového zdražovania cien elektriny v dôsledku jednostranných, s nikým nekonzultovaných krokov Nemecka sa prednedávnom ozvala aj švédska ministerka energetiky a obchodu. Jej hlas bol opäť, rovnako ako v prípade súvislosti medzi nemeckou politikou a ruskou vojnou proti Ukrajine, prelomením určitého nepísaného tabu.

Po spoločnom hlasovaní CDU a AfDSom zlý či pomýlený katolík, keď neschvaľujem promigračný postoj nemeckej cirkvi?

Martin Leidenfrost

Aj Merz pôjde jednostrannými krokmi

Ochota niesť náklady, ktoré nemecké chyby spôsobili, je však stále nízka. Podobne je to aj v otázke migrácie. Opustenie platných európskych pravidiel pre azyl, ktoré sprevádzalo slávne „My to zvládneme“, bolo koniec koncov aj jednostranným rozhodnutím Angely Merkel.

Teraz ako z krokov Scholzovej vlády, tak z vyjadrenia pravdepodobného budúceho kancelára Merza vyplýva, že aj za tieto chyby budú platiť (a v prípade poľsko-nemeckého pohraničia už platia) nemeckí susedia.

Deje sa to mimochodom len niekoľko mesiacov po tom, čo Olaf Scholz rezolútne odmietol, že by sa Nemecko finančne podieľalo na projekte Východného štítu, teda opevnení východnej hranice EÚ, ako pred ruskou vojenskou hrozbou, tak proti ilegálnej migrácii.

A v posledných troch rokoch od okamihu začiatku Moskvou a Minskom režírovanej „invázie“ migrantov na poľsko-bieloruskú hranicu boli práve nemecká tlač a establišment obzvlášť kritické voči údajne nehumanitárnym metódam poľskej vlády, ktorá sa rozhodla, že najlepším riešením problémov je migrantov jednoducho na územie EÚ nevpustiť.

Túto zvláštnu schizofréniu si už koniec koncov mnoho rokov užívajú aj Taliani, ktorí na jednej strane roky čelili ofenzíve nemeckých a nemeckým štátom financovaných neziskoviek spolčených s prevádzačmi ľudí v oblasti Stredozemného mora. A na strane druhej boli Nemeckom opakovane kritizovaní za to, že zanedbávajú svoje povinnosti týkajúce sa zadržiavania novoprichádzajúcich a migranti sa potom cez Taliansko dostávajú do Nemecka.

Kto počúval prejavy Friedricha Merza v posledných dňoch, či už v Bundestagu, alebo na volebnom kongrese CDU, nemôže mať pochybnosti, že nám hrozí pokračovanie tohto stavu.

Áno, Nemecko prvýkrát otvorene hovorí o obrovskom spoločensko-ekonomicko-bezpečnostnom probléme, do ktorého sa dostalo. Áno, tlak na politikov, aby zostrili pravidlá vstupu do krajiny, silnie a bude jedným z rozhodujúcich sentimentov pre výsledok volieb a novú vládu.

Ale ak ste očakávali tieň zamyslenia nad tým, či ďalšie jednostranné kroky, tentoraz v opačnom garde, nezhoršia vzťahy so susedmi alebo nedostanú ich do nezavinených problémov, tak by ste čakali márne. Čo je správne pre Nemecko, musí byť správne aj pre zvyšok Európy.