Investor o tom, ako v rodinách pracovať s peniazmi Treba si odkladať a nebáť sa investovania, hoci aj v malom. Štát sa o nás nepostará

Základom rodinných financií by mala byť rezerva, tvrdí investor Martin Babocký. „Je veľmi dôležité, aby sme si odkladali,“ hovorí v rozhovore pre Postoj odborník na investovanie Martin Babocký. „Samozrejme, u ľudí, ktorí majú úplne najnižšie príjmy, sa odložiť veľmi nedá. Ale aj keď má človek možno mierne podpriemerné alebo priemerné príjmy, odložiť sa už vo väčšine prípadov dá,“ dodáva.

Ako tvrdí, problém je, že síce presne vieme, koľko zarobíme, ale často nevieme, na čo presne míňame. Preto je dobré spraviť si podrobný prehľad mesačných výdavkov. Môžeme zostať prekvapení, koľko míňame na drobnosti, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme. 

S Martinom Babockým sme sa rozprávali o tom, ako v čase súčasnej konsolidácie, ktorá tvrdo dopadá vo výraznej miere na plecia rodín s deťmi, pracovať s rodinným rozpočtom, ako efektívne zhodnotiť úspory, ale aj o tom, ako sa pripraviť na dôchodok.

Martin Babocký sa v investičnom svete pohybuje viac ako desať rokov a aktuálne sa venuje správe investícií klientov ako investičný sprostredkovateľ, svojim online investičným aktivitám a správe rodinného investičného portfólia.

Ako by mala bežná rodina, ktorá väčšinu svojho príjmu minie na bežné mesačné výdavky, hospodáriť, aby zvládla prichádzajúce ťažšie obdobie spojené so zdražovaním?

Treba sa riadiť starým pravidlom, a teda prikrývať sa takou perinou, na akú máme. Veľa ľudí to zvláda, ale zase je skupina ľudí, ktorá sa snaží žiť životný štýl, ktorý nezodpovedá tomu, čo ten človek zarába, a potom to rieši pôžičkami, napríklad na dovolenku.

Na Slovensku vnímam, že ľudia vedia, koľko zarobia, ale často nevedia, na čo presne míňajú. My sme s manželkou minulý rok dva mesiace sledovali každý jeden výdavok, ktorý sme urobili, a zapisovali sme si, na čo míňame peniaze.

Takto zistíme diery, ako napríklad rôzne predplatné nejakých služieb, streamovacích televízií alebo časté kávy v kaviarni. Aj my sme boli prekvapení, na čo kde míňame, že boli oblasti, v ktorých sme mohli výdavky o pár desiatok eur znížiť.

Ako prvý krok by sme si teda mali spraviť podrobný prehľad svojich mesačných výdavkov.

Keď si takýto prehľad urobíte, možno si uvedomíte, kde sa dá ušetriť, kde možno zbytočne veľa míňate, vďaka čomu si sami budete konsolidovať svoje mesačné výdavky.

Často totiž nemáme problém minúť dve eurá či päť na niečo malé, len sa na to nepozrieme z aspoň mesačného pohľadu, kde by sme videli, že tie malé bežné veci nás vyjdú na sumu, ktorá nie je úplne zanedbateľná. Sú naozaj rôzne veci, pri ktorých si povieme, že to je nízka suma, ale keď sa to nazbiera za nejaké časové obdobie, už to dá inú perspektívu.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Mnoho ľudí funguje tak, že majú bežný účet, na ktorý prichádza výplata, z toho zaplatia svoje bežné mesačné výdavky, a ak niečo zvýši, zostáva to na účte. Ako efektívnejšie naložiť so svojím príjmom?

Je veľmi dôležité, aby sme si odkladali. Samozrejme, u ľudí, ktorí majú úplne najnižšie príjmy, sa odložiť veľmi nedá. Ale aj keď má človek možno mierne podpriemerné alebo priemerné príjmy, odložiť sa už vo väčšine prípadov dá.

Poznám ľudí, ktorí či už zarábajú tisíc, alebo päťtisíc eur, jedni aj druhí vedia povedať, že si nevedia odložiť. Tým chcem povedať, že minúť sa dá akákoľvek výplata.

Povedzme, že nie je to síce veľa, ale nejakú menšiu sumu sa nám predsa len podarí na konci mesiaca ušetriť. Ako s týmito peniazmi naložiť?

Určite by si mal človek vytvoriť rezervu. Lebo keď sa stane, že nám napríklad odíde práčka alebo niečo iné v domácnosti, je lepšie zaplatiť to z rezervy a nie rozmýšľať, že musím počkať na najbližšiu výplatu. Rezerva by mala byť základ.

Aká veľká by tá rezerva mala byť?

Je to individuálne. Univerzálne sa hovorí, že človek by mal mať tri až šesť mesačných výdavkov, pozor, nie platov. Poznám ľudí, ktorí chcú mať aspoň dvanásť mesačných výdavkov, až vtedy sa cítia komfortne, ale tých tri až šesť mesačných výdavkov je taký základ, ktorý by nás mal chrániť pred nepredvídateľnými udalosťami.

Spomeniem taký najhorší prípad, napríklad prepustia ma z práce. Keď budem mať šesťmesačnú rezervu, mám peniaze, z ktorých šesť mesiacov moja rodina výdavky bez problémov zvládne splatiť. A je to pomerne dostatočný čas na nájdenie si novej práce.

Ak sa nám darí nejakú sumu každý mesiac usporiť a už sme si časom vďaka tomu vytvorili dostatočnú rezervu na neočakávané udalosti, ako efektívne s týmito neminutými peniazmi naložiť?

Keď už má človek vybudovanú rezervu, tak potom je dobré prejsť do ďalšieho levelu. Za mňa je jeden veľmi dôležitý level, na Slovensku zvlášť, a tým je investovanie.

Prečo zvlášť na Slovensku?

Vidíme totiž, ako sa dôchodky neustále znižujú pomerovo k platom. Dnes človek pri odchode do dôchodku v priemere padne na približne štyridsať percent svojho príjmu, pričom to číslo sa kontinuálne zhoršuje. Pred desiatimi rokmi to bolo viac ako päťdesiat percent, koľko to bude o desať rokov a koľko o dvadsať?

Tu je odpoveďou práve investovanie. Dnes už je veľmi veľa možností investovania, veľa z nich je dobrých a rozumných. Pri investovaní nemusí byť dôležitá vyššia jednorazová suma. Keď investujem každý mesiac nejakú konkrétnu sumu, za tie roky sa to zhodnotí, ak človek investuje rozumne a nejde cestou špekulácií a hazardu na burze.

Bežne však ľudia investovaniu nerozumejú. Ako môže človek bez hlbšieho ekonomického vzdelania do toho ísť? Čo má urobiť, prípadne na koho sa obrátiť?

Ja hovorievam, že keď človek chce začať investovať, tak má dve možnosti alebo cesty. Jedna cesta je tá, že sám sa tomu venujem, to znamená, že sám si otvorím investičný účet, pošlem si tam peniaze, nakúpim nejaké konkrétne investície.

V tomto sa však človek musí vyznať. Ideálne, aby mal nejaké ekonomické vzdelanie, aby sledoval finančné trhy, ich vývoj, vedel, aký je rozdiel medzi akciami, dlhopismi, rôznymi fondmi, a keď toto vie, nech ide touto cestou.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Takých asi nebude veľa.

Áno, potom je tu väčšina ľudí, ktorí pracujú alebo podnikajú v úplne inej sfére a nerozumejú sa finančným trhom a investovaniu, čo je v poriadku. Pre nich sú tu rôzne firmy, ktoré sa investovaniu venujú profesionálne. Či už sú to banky, alebo rôzne iné investičné správcovské spoločnosti, ktoré vám vedia nastaviť investíciu rozumne.

Môžete si povedať, či chcete investovať dynamickejšie alebo konzervatívnejšie. Viete si povedať, za akú sumu na koľko rokov chcete investovať. Tento investičný horizont v rokoch je veľmi dôležitý, lebo inak sa nastaví investičné portfólio krátkodobo a inak, keď si chcem investovať na dôchodok a mám do dôchodku ešte desať, pätnásť, dvadsať rokov. A tomuto sa vždy prispôsobí investičné portfólio.

Budete mať k tomu, samozrejme, prístup, viete si pozrieť rovnako ako v internetbankingu stav svojho investičného účtu, v čom sú peniaze zainvestované, ako sa vyvíjajú. Čiže prenecháte správu týchto peňazí tým, ktorí sa v tom vyznajú, a môžete sa naďalej v živote venovať svojmu, pričom viete, že posielate nejaké peniaze, ktorých objem v priebehu rokov narastá.

Keď patríme do tejto druhej skupiny ľudí a chceme ísť do investovania, čo konkrétne treba urobiť?

Treba osloviť niekoho, kto sa tomu venuje, či už je to bankový pracovník, alebo nejaký človek z investičnej firmy. On vám vysvetlí, aké sú možnosti dynamických investícií, aké sú možnosti konzervatívnych investícií, čo tá investícia dokáže.

Mal by vám vysvetliť všetko vrátane poplatkov, tie sa rovnako platia aj pri investíciách, otázne však je, aké sú vysoké. Keď sú rozumne nastavené, tak je to v poriadku, keď sú veľmi vysoké, treba spozornieť. 

Človek, ktorý sa v investovaní nevyzná, nevie, či poplatok, ktorý mu ponúkli, je vysoký alebo nízky.

Tu hrá veľkú rolu intuícia. Keď vám niekto povie, že zaplatíte poplatok a ten poplatok budete platiť z pravidelných investícií dva roky, napovie mi to, že je to dosť veľa. Ale keď vám niekto povie, že prvé dva či štyri mesiace sa stiahne na poplatok a potom všetko, čo celé roky investujete, sa vám už vkladá do investícií, tak to už je akceptovateľné.

Spomenuli ste, že môžeme ísť aj za bankovým pracovníkom. Vie mi banka poskytnúť rovnaké služby ako správcovské finančné spoločnosti alebo ako banka ponúka skôr menej flexibilné produkty?

Áno, vedia tieto služby poskytnúť, ale súhlasím s tým, čo ste povedali. Banky vo veľkom využívajú podielové fondy, tie aj podliehajú zdaneniu a aj poplatky sú pri nich vyššie ako napríklad pri ETF fondoch. ETF fondy sú nástroj, prostredníctvom ktorého môžeme investovať do akcií, dlhopisov, nehnuteľností, zlata a pod.

ETF fondy a podielové fondy sú dva investičné inštrumenty, prostredníctvom ktorých sa dá investovať. ETF fondy v posledných rokoch začali na Slovensku ísť viac do popredia. Na západe sú už desiatky rokov k dispozícii, len na Slovensko prišli pomerne nedávno pred pár rokmi. Ak si ich podržíte viac ako rok, je pri nich aj daňové zvýhodnenie, rovnako sú s nimi spojené nižšie poplatky. Vždy hovorievam, že lepšie je investovať cez banku ako neinvestovať vôbec, len sú ešte aj lepšie investičné možnosti.

Dnes je veľmi moderné – a je aj veľa influencerov, ktorí to propagujú – investovanie s kryptomenami. Je toto dobrá cesta, ako naložiť s rodinnými úsporami?

Pre bežného človeka nie. Pre toho, kto nemá skúsenosť s investovaním, aj bežné investovanie už môže byť stresujúce. Pri investovaní je totiž úplne prirodzené, že hodnota investície v priebehu roka podľa toho, čo sa vo svete deje, buď rastie, alebo klesá. Ale keď investícia klesá, je to úplne v poriadku, toho sa netreba báť, lebo vždy je to len na nejaký obmedzený čas.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Takže obchodovanie s bitcoinmi je oveľa citlivejšie na tieto výkyvy?

Spomeniem konkrétne dva príklady. V roku 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine, inflácia sa rozmohla vo veľkom, bola tu energetická kríza, vtedy napríklad akciové trhy klesali od februára do októbra. To bolo veľa mesiacov, ale vždy sa tieto poklesy následne vystriedajú s nejakými rastmi, lebo vždy sa situácia vo svete skôr či neskôr zlepší.

V roku 2020, keď sa začal covid, v priebehu jedného mesiaca klesol trh o vyše tridsať percent, takto klesli dynamické investície. Keď mal človek v dynamických investíciách desaťtisíc a kleslo mu to o tridsať percent, dostal sa na sedemtisíc eur, čiže tam mal momentálnu stratu tritisíc eur. Ale strata nikdy nie je reálna, pokiaľ tú investíciu nepredám a pokiaľ investujem dlhodobo. V takomto období treba zostať a počkať. Trh sa vtedy otočil a asi tri mesiace trvalo, kým sa dostal naspäť a mal človek tých tritisíc naspäť. Potom už však až dodnes zarábal.

Už bežné investície môžu byť takto kolísavé, o dvadsať – tridsať percent, vo väčších krízach aj štyridsať percent. Ale bitcoiny a kryptomeny dokážu urobiť aj mínus päťdesiat či až sedemdesiat percent. To odborníci niekedy ťažko zvládajú, čo potom ešte bežný človek? Toto by som odporúčal naozaj len niekomu, kto sa v oblasti kryptomien skutočne vyzná.

Keď sa povie investovanie, človek si ho väčšinou spája s väčšou sumou. Mnohé rodiny však skutočne idú každý mesiac so svojimi príjmami nadoraz. Oplatí sa uvažovať nad investovaním, ak si na konci mesiaca ušetríme fakt len nejaké „drobné“?

Určite áno. Aj sto eur mesačne, aj sedemdesiat eur mesačne má zmysel, pretože keď je človek v investícii pokojne aj s takýmito nižšími vkladmi dostatočne dlho, tým myslím aspoň desať – pätnásť rokov, tak tam sa už vedia zhodnocovať aj výnosy z výnosov, čiže úroky z úrokov.

A zložený úrok je niečo, čo mi zhodnocuje nielen môj každomesačný vklad, ale aj všetky výnosy, ktoré sa tam už vytvorili. Po desiatich až pätnástich rokoch tam človek už môže mať zaujímavú sumu, ktorá sa dá použiť napríklad pri rekonštrukcii bývania alebo na kúpu nového auta alebo môže slúžiť napríklad práve na už spomínaný dôchodok.

Dnes už často neplatí, že manželia majú spoločný účet. Stretla som sa aj s tým, že dôvodom, prečo majú účty oddelené, je aj ten, že cítia istotu, že ak by potrebovali, majú vďaka dvom účtom možnosť využiť z debetu dvojnásobne viac. Čo si o tom myslíte?

Je to nebezpečné. Myslím si, že je nebezpečné povedať si, že si založíme účet obaja, lebo môžeme ísť do hlbšieho debetu a budeme mať viac peňazí k dispozícii. Len tie peniaze bude treba skôr či neskôr splatiť, a čím neskôr to bude, tým bude aj vyšší úrok a veľmi podobné je to aj pri kreditnej karte. Kreditnú kartu by podľa mňa bežný človek ani nemal mať.

Prečo? Banky ju klientom núkajú bežne pomaly pri každej návšteve pobočky.

Lebo ak ledva vychádzam s príjmom, tak kreditná karta ma zvádza k tomu, že tu mám nejaké peniaze navyše. Len tie peniaze navyše tam bude treba vrátiť. A ak ich nevrátim, často do mesiaca a pol, tak už prichádzajú úroky a tie sú na kreditných kartách veľmi vysoké. Sú výrazne vyššie ako na hypotekárnych úveroch, výrazne vyššie, ako sú na bežných pôžičkách. Človek tam dosť nepríjemne prerába.

Kreditná karta má zmysel vtedy, keď človek veľa cestuje, niekde v zahraničí chce platiť a možno si nie je istý, či nejaký obchodník, kdekoľvek som, ma nechce oklamať. Vtedy keď mi z môjho účtu stiahnu moje reálne peniaze, to je problém. Keď mi takto stiahnu peniaze z mojej kreditnej karty, môžem to reklamovať banke, čo už potom rieši samotná banka, a táto nemilá udalosť nemá vplyv na môj bežný štandardný účet.

Alebo keď človek ide do zahraničia a požičia si auto, za ktoré zaplatí zábezpeku, je lepšie stiahnuť takúto sumu z kreditnej karty. Keby to zaplatil zo svojej štandardnej bankomatovej karty, tak tie peniaze mu reálne odídu z účtu a vrátia sa mu až po vrátení auta, nemá ich k dispozícii počas pobytu, pričom ich môže potrebovať.

Notárka o dedičstveĽudia sa dokážu rozhádať aj pre vianočné osvetlenie. Nestojí to za to, rodinné vzťahy majú najvyššiu hodnotu

Zuzana Hanusová

Čo s jednorazovými príjmami, keď dostaneme napríklad mimoriadne odmeny alebo nám rodičia chcú pomôcť nejakou sumou, či dajú deťom na ich narodeniny? Previesť ich na bežný účet asi nebude najlepší nápad.

Presne tak, minúť sa dá akýkoľvek príjem, ktorý človek dostane v rámci mesiaca. Keď dostanete takéto peniaze, treba s nimi konať hneď. A tým hneď myslím do dvoch dní. Lebo potom sa stane, že sa na to zabudne a minie sa to. Je dôležité časť z týchto peňazí odložiť, v ideálnom prípade ich odložiť všetky. A je už len na nás, akým spôsobom to urobiť, či odkladať na sporiaci účet do rezervy alebo časť z nich použiť na investovanie.

Čo sa týka peňazí určených deťom, ktoré dostanú od starých rodičov, krstných alebo iných príbuzných k nejakému sviatku či na Vianoce, tie je najlepšie dať hneď do investícií. Najlepší darček, aký môžeme dať deťom, je podľa mňa investičný účet a pravidelne im naň vkladať, taktiež ihneď tam previesť nejaký mimoriadny vklad.

Deti často dostávajú k sviatkom také množstvo hračiek, aké nie je reálne potrebné. Keby si starí rodičia povedali, že kúpime im o polovicu hračiek menej, ako sme chceli kúpiť, a poslali na investičný účet napríklad päťdesiat eur, rokmi sa to skutočne nazbiera. Dieťa má potom na štart do života zaujímavú sumu.

U našich rodičov boli v kurze pre deti životné poistky na dožitie k určitému veku. Majú v dnešnej dobe ešte zmysel?

V minulosti to často boli investičné životné poistenia, čo bola kombinácia investície a poistenia. Dnes je výhodnejšie zriadiť samostatné investovanie a samostatné poistenie. Dnešné investovanie je výhodnejšie, ako boli tieto produkty, ktoré tu boli pred pár desiatkami rokov. Boli tam veľké poplatky, a ak človek v nejakom veku dostal peniaze, ani to neboli nejaké veľké sumy. Napríklad pri osemnástke dostala manželka tisíc eur. Bežnými malými investíciami dokážete za desať až dvadsať rokov dieťaťu znásobiť peniaze výrazne vyššie a prostredníctvom ETF fondov to bude ešte aj daňovo oslobodené a s nižšími poplatkami.

Niektorí ľudia ešte aj dnes šetria spôsobom, že majú obálky vyčlenené na nejaký účet a v hotovosti si tam pravidelne ukladajú peniaze. Aký máte názor na šetrenie, obrazne povedané, v „štýle našich starých mám“?

Nemám nič proti tomu. Vždy je to nejaká forma, či to dám do obálky, alebo či to dám na účet alebo inde. Za mňa je to sympatické, keď si človek vie odkladať. Aj keď to dáva do obálky, úplne pokojne. Lebo keď to je na dovolenku alebo na podobný typ udalosti, tak to je na veľmi krátky horizont. Ale keby to odkladanie už malo byť dlhodobé, je určite lepšie využiť investovanie.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Aký krok zvoliť, ak skutočne potrebujeme väčšiu sumu peňazí, ale už sme pritom napríklad zaťažení hypotékou?

Ak ide naozaj o objektívne dôležité dôvody, pre ktoré si človek chce zobrať úver, tak najlepšie je, pokiaľ sa to dá, cez navýšenie hypotéky. Na hypotéky sú najnižšie úroky, najmenej tam zaplatíte navyše. Pri štandardnej pôžičke sú úroky dnes násobne vyššie oproti hypotéke. Samozrejme, človek si musí spočítať, o koľko mesačne sa mu splátka hypotéky zvýši a aký to bude mať vplyv na mesačný rozpočet, ale cez hypotéku je to najlacnejšie.

Druhá možnosť je bežná pôžička v banke. Určite by som si nebral pôžičky z nebankových spoločností, tam už sú úrokové sadzby extrémne vysoké a človek tam môže veľmi veľa preplatiť.

Akú máte skúsenosť – rastie u bežných ľudí u nás povedomie o spravovaní svojich financií, hľadajú cesty, ako zefektívniť svoje príjmy a úspory?

Vidím tam trochu zvýšený záujem. Nie je to ideálne, nie je to také, aké by sme chceli, aby to na Slovensku bolo, ale je to podľa mňa lepšie, v posledných piatich až siedmich rokoch vnímam, že sa situácia trochu zlepšuje.

Aký je váš názor na sporenie si na dôchodok v treťom pilieri?

Tretí pilier má zmysel vtedy, keď zamestnancovi prispieva aj zamestnávateľ. Často ho totiž zvyknú zamestnávatelia ponúkať ako benefit zamestnancom, napríklad že zamestnanec si prispieva tridsiatimi eurami z výplaty a zamestnávateľ mu dá dvojnásobok, teda šesťdesiat eur. Toto treba vždy využiť. Lebo to máte každý mesiac šesťdesiat eur zadarmo, vaša tridsaťeurová investícia sa tak zdvojnásobuje.

Ale ak ste napríklad živnostník, ísť do toho iniciatívne sám so svojimi zdrojmi?

Keď ste živnostník, tak tam je to ťažké. Tretí pilier by som využíval skutočne len na to minimum, že mi prispieva aj zamestnávateľ. Sú tam totiž vyššie poplatky a výnos podlieha zdaneniu. Ako živnostník by som radšej šiel do investovania, je to jednoznačne výhodnejšie aj z pohľadu daní, aj z pohľadu poplatkov či poplatkov z výnosu.

A je to lepšie aj z pohľadu likvidity, lebo keď si o desať rokov poviete, že súrne potrebujem vybrať časť z tých peňazí, z DSS je to možné iba raz za desať rokov a len zo svojich vkladov. Z vlastných investícií si môžem peniaze vybrať kedykoľvek. Samozrejme, je dobré dodržať dohodnutý horizont, aby mi vznikol nejaký kapitál, ale keď človek naozaj mimoriadne potrebuje, tak sa to dá.

Hovorili ste, že sa naše finančné povedomie už trošku lepší, ale zďaleka to nie je ideálne. Ako pracovať s našimi deťmi, aby keď vyrastú, už to bola generácia, ktorá sa bude aktívne zaujímať o svoje peniaze a bude ich vedieť zhodnocovať?

To je otázka za milión. (Smiech.) Podľa mňa je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že možno sami nemajú ideálny pohľad, ktorý by mohli odovzdať svojim deťom. Lebo stáva sa, že človek bol vychovaný v tom, že investovať netreba, štát sa o mňa postará. Keď toto odovzdám svojim deťom, tak som im veľmi nepomohol. Pretože dnes sa štát o nás nepostará a musíme dať deťom opačnú informáciu. Už len toto si uvedomiť je bod jeden.

Ďalej vysvetľujme deťom, ako funguje súvislosť medzi dôchodkami a ekonomikou, aký je vzťah medzi tým, koľko zarobia počas života a koľko dostanú na dôchodku. Deti alebo teda už mladých ľudí treba popostrčiť k tomu, aby si začali odkladať hneď zo svojich prvých príjmov napríklad z brigád a niečo z toho investovať.

Mladý človek z brigád nezarobí veľa, ale bude si tak vytvárať návyk. Keď si človek vytvorí návyk odkladať si aj z malého príjmu, potom si bude po skončení školy pri reálnom príjme odkladať oveľa viac.

A hlavne treba sa s deťmi rozprávať o peniazoch. Často to totiž vôbec nie je v našich rodinách téma.