Moderné školstvo a mobily | Čoraz viac štátov sa pridáva k priamemu zákazu, vo Fínsku budú školáci bez mobilov až do osemnástich rokov

Na Slovensku začal od nástupu detí do škôl po vianočných prázdninách platiť zákaz mobilov pre všetkých žiakov na základných školách, ako aj pre prvé štyri ročníky na osemročných gymnáziách. Netýka sa to len telefónov, zakázané sú aj smart hodinky či tablety, ktoré patria žiakom.

Žiaci prvého až tretieho ročníka nesmú používať tieto prostriedky vôbec, ani cez prestávky, ostatní žiaci len ak budú súčasťou vyučovania a ich používanie povolí učiteľ, napríklad ak bude chcieť, aby na mobile vyhľadali nejakú informáciu.

Ministerstvo školstva tak dalo na medzinárodné výskumy, podľa ktorých mobily rozptyľujú pozornosť žiakov natoľko, že sa nedokážu sústrediť na učenie. Pridali sme sa tak ku krajinám, ktoré na vlastnej koži zažili, ako má u detí nesústredená myseľ ovplyvnená mobilmi negatívny dosah na ich výsledky v školách, najmä na ich čitateľskú gramotnosť.

Na porovnanie, napríklad v susednej Českej republike sa diskusia na túto tému len pomaly rozbieha. Najhlasnejším zástancom zákazu mobilov na školách je v Česku neurológ Martin Jan Stránský. Ten upriamuje pozornosť na prieskumy, podľa ktorých české deti trávia nad obrazovkami mobilov šesť hodín denne, z toho len dvanásť minút venujú vyhľadávaniu informácií potrebných na vzdelávanie. Zvyšok času deti trávia na sociálnych sieťach, z nich najviac dominuje TikTok.

Neurológ StránskýDeťom nepribalíme do školy heroín, ale mobil, ktorý ničí mozog rovnako, im dáme

Alena Potocká

Aj keď sa niektoré české základné školy samy iniciatívne rozhodli pre zákaz mobilov, ich počet je zatiaľ veľmi malý. Pritom už v roku 2018 prieskum verejnej mienky ukázal, že drvivá väčšina rodičov a približne polovica českých učiteľov by súhlasila so zákazom mobilov, české ministerstvo školstva však zatiaľ celoplošný zákaz nezvažuje.

Keď nedávno konzervatívny senátor Jiří Čunek (KDU-ČSL) zákaz mobilov na základných školách navrhoval, strhla sa na neho vlna kritiky dokonca aj od liberálnejších členov jeho vlastnej strany. Vyčítali mu, že nerozumie modernej dobe a že zákazy do modernej vyspelej spoločnosti nepatria.

Zástupcovia českého rezortu školstva skôr uprednostňujú naučiť deti s mobilmi efektívne pracovať, aby ich využívali na vzdelávanie a nie na zábavu.

Voči týmto snahám sú však odborníci viac ako skeptickí a poukazujú na to, že proti algoritmom, ktoré vypracovali profesionáli, aby sme na sociálnych sieťach strávili čo najviac času, ťahajú deti za kratší koniec.

Fínsko sa rozhodlo pre najprísnejší zákaz

Mnohé západné krajiny podobné diskusie, aké teraz prebiehajú v českej spoločnosti, už vzdali a rozhodli sa striktne zakročiť. Na základe analýzy dvesto vzdelávacích systémov po celom svete UNESCO odhadlo, že každá štvrtá krajina zakázala používanie smartfónov v školách, a to buď zákonom, alebo usmernením.

Patria medzi ne napríklad Francúzsko, Holandsko, Veľká Británia, Kanada, niektoré americké štáty či Austrália. Najnovšie sa k týmto krajinám pridalo Fínsko, ktoré zakázalo mobily pre všetkých školopovinných. A keďže v rámci nedávnych školských reforiem v krajine zvýšili povinnú dochádzku do osemnásť rokov veku žiaka, tento vekový limit platí aj pre zákaz používania mobilov na školách.

Fínsky štátny vzdelávací systém si v posledných desaťročiach získal celosvetovú slávu vďaka svojim výsledkom a ochote skúšať nové technológie vo vyučovaní. Až donedávna dávali školy všetkým žiakom od jedenásť rokov notebooky zadarmo.

Sociálne siete v mobileVedci už nehovoria o pravidlách používania, žiadajú zákaz. Detský mozog sa im nevie brániť

Alena Potocká

Medzinárodné porovnania však ukázali, že výsledky žiakov sa v posledných rokoch značne zhoršili, napríklad v testovaní PISA. Fínska vláda príčinu zhoršenia svojich žiakov stále hľadá, jedným z faktorov je však zrejme aj migrácia. Ukazuje sa totiž, že deti, ktoré sa nenarodili vo Fínsku alebo majú mimo Fínska narodených rodičov, boli na tom v testovaní horšie ako deti s fínskymi predkami.

Odborníci však poukazujú na fakt, že výsledky prisťahovalcov sa síce zhoršujú, ale nie takým rýchlym tempom, ako je to pri iných skupinách žiakov. Príčinu vidia skôr vo vplyve moderných technológií a sociálnych sietí na deti a ich schopnosť sústrediť sa.

Nie je zámerom vyučovacej hodiny sedieť a civieť do telefónu.

V postave ministra školstva Andersa Adlercreutza našli fínski odborníci veľkú oporu. Ten totiž prišiel s návrhom zákazu mobilov na školách až do osemnástich rokov. Minister sa podľa vlastných slov rozhodol, že školy by sa mali opäť stať priestorom, v ktorom bude pokoj na sústredenie sa na vyučovanie.

„Nie je zámerom vyučovacej hodiny sedieť a civieť do telefónu. Mobily do modernej školy nepatria,“ napísal Anders Adlercreutz na svojej webovej stránke.

„Všimli sme si jednu zásadnú vec. Deti dnes nečítajú toľko, čo v minulosti, preto ani nie sú také zdatné v čitateľskej gramotnosti. Pritom čítanie je odrazový mostík na vnímanie sveta, na učenie sa nových vecí, vstrebávanie informácií,“ vyjadril sa vo fínskych médiách tamojší minister školstva Anders Adlercreutz krátko pred zverejnením svojho návrhu o zákaze mobilov. Na podporu čitateľskej gramotnosti sa podľa vzoru švédskeho suseda vracajú vo veľkom do vyučovania aj učebnice v knižnej podobe.

Návrat klasiky na školáchTablety zhoršujú výsledky, švédski žiaci sa vracajú ku knihám a k písaniu rukou

Alena Potocká

Fínsky minister nechal podrobnejšie pravidlá pre zákaz mobilov na rozhodnutí samotných škôl. Mobily na hodinách budú zakázané, budú sa môcť použiť len v prípade, že ich učiteľ explicitne nepovolí pre potreby vyučovania.

Školy budú zodpovedné za reguláciu používania telefónov počas prestávok. Bude už na nich, či mobily zakážu úplne alebo ich počas niektorých prestávok povolia, napríklad počas obednej pauzy.

Fínsko sa rozhodlo na zhoršujúce sa medzinárodné výsledky žiakov reagovať okamžite a pustilo sa do školskej reformy. Okrem spomínaného zákazu mobilov na školách navýšili žiakom hodiny materinského jazyka a matematiky.

Pohyb fínskym deťom nepridali cez navýšenie hodiny telocviku ako napríklad na Slovensku. Vo fínskych školách je bežné, že deti trávia väčšinu prestávok pohybom vonku takmer za každého počasia.

Vzdelávanie a mediálna gramotnosť sú tým najúčinnejším spôsobom, ako bojovať proti dezinformáciám.

Anders Adlercreutz sa zatiaľ prejavuje ako silný minister, na čele rezortu školstva je len niekoľko mesiacov, napriek tomu dokázal pre svoje ministerstvo vyrokovať na tento rok navýšenie peňazí do základného školstva o dvesto miliónov eur.

Fínska vláda na tento rok pritom pripravila škrty a ďalšie opatrenia dohromady vo výške približne deväť miliárd eur, čo je viac ako desať percent štátneho rozpočtu. Jediné, na čom sa táto krajina rozhodla nešetriť a kde peniaze, naopak, pridala, sa stalo školstvo a obrana.

Okrem toho vo svojej koncepcii školstva Adlercreutz viackrát opakuje „nutnosť budovania odolnej spoločnosti“, v čom má podľa neho primárnu rolu zohrávať práve vzdelávanie. Školáci sa podľa neho musia naučiť posudzovať, čo čítajú, kriticky hodnotiť zdroje informácií, s akým zámerom správy vznikajú.

Aj to je dôvod, prečo kladie čitateľskú gramotnosť detí na prvé miesto vo vzdelávaní. Pochopenie textu bez ohľadu na použitú technológiu totiž naučí rozoznať zjavné bludy, ale aj sofistikovanú zmes lží, poloprávd a manipulácií. „Myslím si, že vzdelávanie a mediálna gramotnosť sú tým najúčinnejším spôsobom, ako proti takýmto dezinformáciám bojovať,“ je presvedčený fínsky minister školstva. Fínsko vyzerá byť pozitívny príklad, ako zareagovať na prepadajúce sa výsledky žiakov.