„Prevraty“ v Gruzínsku, v Rumunsku a na Slovensku Demokracia ohrozená je, no nesmieme rezignovať na hľadanie pravdy

Na jednej strane vidíme na Západe skutočné prvky „hlbokého štátu“, teda že rozhodujúci vplyv na chod štátu má malý počet ľudí z mimovládok a aktivistov. Na druhej sa pred našimi očami formuje celosvetová „os odporu“.

Tá je nám zdanlivo bližšia, lebo niektorí aktéri globálneho povstania proti arogantnej hegemónii Západu uznávajú, aspoň navonok, niektoré naše hodnoty. 

Je tu iba maličký problém: ide takmer výlučne o korupčné, hybridné, autoritárske alebo priam zločinecké sily.

Tento týždeň som v tomto kontexte spôsobil malý incident. Mnohí si ho ani nevšimli a je to tak dobre, ale bolo to pre mňa poučné. Preto chcem dačo k tomu povedať.

Jeden čitateľ, legenda medzi čitateľmi Postoja, mi napísal v utorok ráno vyplašený mail. Opýtal sa: „Cenzurujú ti článok na Postoji? S hrôzou som dnes zistil, že tvoj článok o rumunských voľbách, ktorý som včera večer čítal, je už vymazaný. Že by cenzúra dorazila aj na Postoj?“

Mohol som knieža Myškina upokojiť: nikto ma necenzuroval, o dočasné stiahnutie dotyčného článku som iniciatívne poprosil redakciu ja.

Stalo sa totiž toto: V pondelok som napísal priamo z Rumunska článok, v ktorom som zdôraznil, že kompletné zrušenie prezidentských volieb menej ako 48 hodín pred hlasovaním malo prvky štátneho prevratu.

Práve keď bol článok zverejnený, prišlo svetoborné nové odhalenie.

My novinári sa musíme zariadiť podľa faktov a nie fakty podľa nás.

Už predtým bolo známe, že holohlavý proruský žoldnier Horațiu Potra, veterán francúzskej cudzineckej légie, ktorý nadobudol v Katare a v rôznych afrických krajinách množstvo krvavých diamantov, plánoval v noci pred zrušenými voľbami spolu s inými žoldniermi malý ozbrojený pochod na Bukurešť.

Neboli však žiadne dôkazy, že rumunský Prigožin – ktorý v jednom videu celkom presvedčivo pózoval s mačetou – má niečo spoločné s „promierovým“ pravicovým extrémistom Călinom Georgescom, ktorý prekvapivo vyhral prvé kolo a ktorý sa v nedeľu pokojne mohol stať rumunským prezidentom.

V pondelok sa však objavili dôkazné fotografie: Georgescu a Potra dôverne spolu rokovali.

Cítil som preto potrebu prepísať celý článok. Kolegom, ktorí ma editujú, som asi pokazil dva pracovné dni, ale nevidel som iné riešenie.

Veci sú občas zložité.

My novinári sa musíme zariadiť podľa faktov a nie fakty podľa nás.

V Rumunsku sú až tri politické tábory. Aj keď sa mi to svetonázorovo nehodí do krámu, je to takto: Jediný tábor, ktorému sa zatiaľ nedá vyčítať zapojenie sa do nejakého pokusu o štátny prevrat, je progresívna prozápadná bukureštská kaviareň, ktorej mainstreamoví novinári drukujú možno ešte obsedantnejšie ako vaša červená tlač. 

Druhý tábor, to je takmer nepretržite vládnuca „sociálnodemokratická“ štátostrana PSD, ktorá sama dlhé roky kampaňovala proti Sorosovi a proti západným mimovládkam. Je to národnosociálnopostkomunistická strana, čistá rumunská obdoba vášho Smeru.

Čo sa týka proruských rumunských nacionalistov, pri nich aj Rudo Huliak pôsobí ako etalón racionality.

Keďže kandidát PSD sa nedostal do druhého kola, zrušenie prezidentských volieb spriazneným ústavným súdom vyhovovalo práve týmto „sociálnym demokratom“.

Tretí tábor, to sú antisystémoví a odrazu už aj proruskí rumunskí nacionalisti. Pri nich aj váš Rudo Huliak pôsobí ako etalón racionality.

V pondelok som videl najmä možný súdny prevrat, ktorý mohli spáchať rumunskí smeráci. No v utorok som už zaznamenal aj možný pokus o násilnícky puč, ktorý mohli spáchať proruskí žoldnieri sympatizujúci s proruským prezidentským kandidátom.

Prepáčte, jednoduchšie to asi už nebude.

Trošku prehľadnejší je prípad Gruzínska.

Tam sú v podstate dva tábory: národnopopulistická vládna strana Gruzínsky sen a číro proeurópska, proamerická a pro-NATO opozícia.

V posledných dňoch ma desí, že protizápadný komentariát v českých a slovenských médiách začal pretláčať skreslený pohľad na Gruzínsko: opozičné demonštrácie proti sfalšovaniu gruzínskych volieb a proti pozastaveniu prístupových rokovaní s EÚ údajne predstavujú už násilnícky pokus o „gruzínsky majdan“.

Takýto naratív ma vyrušuje, lebo aj v Gruzínsku som nedávno bol, keďže si ako reportér musím overiť fakty na mieste. No a nič také som tam nevidel.

Tbiliské protesty sú na gruzínske pomery až prehnane zdvorilé, vôbec sa nepodobajú na Kyjev v roku 2014, napríklad nikto neobsadil ministerstvá. Násilie používa skôr vláda proti demonštrantom a opozičným politikom.

Naozaj sú falšovatelia volieb, ktorí presadzujú zákaz opozície, naši spojenci?

To fakt máme ako kresťanskí konzervatívci súcitiť s politikmi, ktorí vo volebnej kampani úplne oficiálne sľúbili, že v prípade získania ústavnej väčšiny zakážu hlavné opozičné strany? A ktorí v exit polloch získali 41 percent a napokon si pripísali volebný výsledok 54 percent?

Naozaj sú falšovatelia volieb, ktorí presadzujú zákaz opozície, naši spojenci?

Aj v Gruzínsku bolo treba hľadať pravdu, aj tam som musel prehodnotiť niektoré svoje názory a ani v Gruzínsku to nebolo príjemné.

Išiel som do regiónu, v ktorom sa objavili tie najohavnejšie prípady falšovania volieb, teda do oblasti, v ktorej žije politicky veľmi pasívna azerbajdžanská menšina.

Ešte aj sympatizanti Gruzínskeho sna sa mi v mestečku Marneuli priznali, že volebný výsledok bol zrejme o niečo vylepšený. Boli to iba hlasy z ulice a niečo podobné možno počuť takmer v každej postsovietskej krajine, takže to nebolo možné brať ako rukolapný dôkaz.

No potom som natrafil na vysokopostaveného gruzínskeho dejateľa, ktorý osobne poznal celú politickú elitu Gruzínska. Pod rúškom anonymity mi vylial svoje srdce.

Bol to kritik klientelistickej politiky Gruzínskeho sna a pre úspešný boj proti korupcii kedysi fanúšikoval dnešnej opozícii, no už ani náhodou nechce sedieť v žiadnej volebnej komisii.

Dôvod: za vlády Saakašviliho osobne zažil, ako vtedy vymysleli azerbajdžanské hlasy v jeho prospech. 

Falšovanie volieb má v Gruzínsku očividne istú tradíciu.

Rozprával mi: „Z 1300 oprávnených voličov prišlo voliť 250. Samotné voľby prebehli veľmi čisto, pozorovatelia boli nadšení. Až na to, že mi na druhé ráno dali pred tých 250 číslicu 1 – a pripísali tisícku vymyslených hlasov Saakašvilimu.“

Zo svojej gruzínskej cesty som vyvodil nasledujúci záver: falšovanie volieb má v Gruzínsku, najmä na voličsky ľahostajnom azerbajdžanskom vidieku, očividne istú tradíciu.

Robili to hentí, robili to tamtí, takže nejaký podiel vymyslených azerbajdžanských hlasov je už asi „zahrnutý v cene“.

No tamtí to očividne teraz prepálili. Pokiaľ viem, v exit polloch doteraz nikdy nedošlo k odchýlke 13 percent od konečného výsledku. Ani za Saakašviliho, ani za vlády Gruzínskeho sna.

Nechápem, ako poniektorí môžu prehliadnuť takýto podvod.

Ak porovnáme situáciu v členskom štáte EÚ Rumunsku a v kandidátskej krajine EÚ Gruzínsku so slovenským štátom, môžete si zatiaľ vydýchnuť.

Štvrtá Ficova vláda vám síce zhumpľovala právny štát, zrušila špeciálnu prokuratúru a vybavila smeráckym grázlom kratšie tresty odňatia slobody alebo úplnú slobodu.

Mnohí Rumuni a Gruzínci si už možno povedia, že celá táto demokracia je im nanič. 

Štvrtá Ficova vláda porušila aj niektoré zaužívané demokratické zvyklosti, ako napríklad to, že post jedného podpredsedu parlamentu patrí opozícii.

Slobodné voľby vám však ponechala.

Tie jej zatiaľ vyhovujú, slobodne v nich získala politickú moc. Vôbec nepotrebovala proruské tiktoky ani mačetových žoldnierov z Afriky.

Nie, táto vládna zostava vyhrala vďaka domácej, autenticky slovenskej alternatíve, vďaka Martinke a Peťkovi na TV Slovan, vďaka hajlujúcemu moderátorovi Bombicovi a Infovojne.

To, samozrejme, neznie ako výhra v lotérii, ale faktom je, že zrušenie alebo falšovanie demokratických volieb ste po Novembri ešte nezažili.

To je veľmi dôležité.

Najhoršie na rumunských a gruzínskych udalostiach totiž je, že tieto nebezpečné precedensy podkopávajú dôveru občanov v demokraciu.

Mnohí Rumuni a Gruzínci si už možno povedia, že celá táto demokracia je nanič. Netreba im ju.

Vy ste ešte nepadli tak hlboko.

A to vám môže dať adventnú nádej.