Rumunský ústavný súd anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb. Dôvodom sú porušenia predpisov o financovaní predvolebnej kampane aj zistenia rumunskej tajnej služby, že kampaň masívne ovplyvňovala reklama na sociálnej sieti TikTok, ktorú financovalo Rusko.
Čínska sociálna sieť v Rumunsku prudko stúpa na popularite, využíva ju viac než osem miliónov ľudí.
Vo voľbách pred týždňom a pol prekvapivo nepostúpil ani jeden z favoritov – ani sociálny demokrat karpatského typu Marcel Ciolacu, ani kandidát nacionalistej strany AUR George Simion. Namiesto nich voľby vyhral ultranacionalista Călin Georgescu, na druhom mieste sa umiestnila prozápadná kandidátka Elena Lasconi.
Hoci rozhodnutie súdu padlo jednohlasne, anulovanie je kontroverzné, pretože v zásade niet pochybností o tom, že samotný priebeh volieb a sčítanie hlasov boli čisté. Súd argumentuje tým, že Georgescu utajil kampaňové výdavky na svoju kampaň na TikToku, čím porušil zákon o financovaní volebnej kampane.
Debata sa ďalej vyostrila v stredu – po odtajnení dokumentov tajnej služby, podľa ktorých túto kampaň ako súčasť „hybridného ruského útoku“ financovala Moskva.
Georgescu udáva, že na TikTok nevynaložil žiadne prostriedky, podľa zistení tajnej služby sa však v jeho prospech vynaložil asi jeden milión eur, vďaka čomu sa účet rumunského politika krátko pred voľbami stal celosvetovo až 19. najsledovanejším účtom na svete.
Ale o možnom anulovaní výsledkov sa hovorilo už dávno predtým, než rumunský prezident dal zverejniť tieto dokumenty. Mnohí preto nie celkom neprávom veria, že ústavný súd nerozhodoval na základe dôkazov – či už existujú, alebo nie –, ale na politickú objednávku vládnych strán, socialistov z PSD a pravičiarov z PNL, ktorých kandidáti zúfalo pohoreli.
„Staré príslovie, že voľby by boli dávno zakázané, keby mohli čokoľvek zmeniť, je hlúpe a populistické, no pre fungujúce demokracie aj preukázateľne nesprávne. Ak sa však rumunskej vláde skutočne podarí na základe svojho priehľadného manévru dosiahnuť vyhlásenie volieb za neplatné, v tomto prípade by to platilo: voľby sa budú opakovať, kým výsledok nebude vyhovovať tým, ktorí sú pri moci,“ varoval pred niekoľkými dňami korešpondent FAZ pre Balkán Michael Martens.
Martens pritom rozhodne nepatrí medzi fanúšikov rumunského ultranacionalizmu alebo tiktokovej demokracie.
„V Grécku sa v roku 2023 podarilo predtým politicky úplne neznámemu podnikateľovi, aby ho zvolili za lídra ľavicovej opozičnej strany Syriza, v neposlednom rade aj vďaka kampani na TikToku. To je zlé pre politické prostredie v demokracii. Ešte horšie, samozrejme, je, keď sa vládne strany snažia cez súdnictvo vyhlásiť za neplatné nepríjemné výsledky volieb,“ myslí si Martens.
Călin Georgescu je v rumunskej politike známou postavou. Od 90. rokov slúžil ako minister životného prostredia a neskôr riaditeľ Inštitútu pre udržateľný rozvoj, venoval sa ekológii v Rumunsku, EÚ aj OSN, a v minulosti ho dokonca nacionalistická AUR spomínala ako možného premiéra, než sa aj na ich pomery vydal príliš čudesnými chodníčkami.
Odvtedy sa preslávil bizarnými konšpiračnými teóriami o tom, že pyramídy sú v skutočnosti čosi ako elektrárne, „ktoré dodnes neboli využité na svoj účel“, že v OSN stretol „osobu, ktorá nebola človekom“, alebo že pristátie na Mesiaci bolo sfalšované. Cisárske rezy označil za „tragédiu“, pretože vraj „pretnú božské puto“ medzi matkou a dieťaťom.
Na rozdiel od iných extrémistických kandidátov, ktorí často oslovujú menej vzdelaných voličov (a aj sami tak pôsobia), Georgescu je iný prípad. Rumuni o ňom hovoria ako o rétoricky brilantnom a kultivovane vystupujúcom človeku a výsledky z prvého kola naznačujú, že sa mu darilo nielen medzi prívržencami radikálnej pravice, ale aj medzi sklamanými vidieckymi voličmi PNL.
To však neznamená, že Georgescu je neškodný alebo menej radikálny. Naopak, patrí k fanúšikom vodcu fašistického Rumunska Iona Antonesca aj zakladateľa fašistickej Železnej gardy Iona Zeleu Codreana, prívrženca akéhosi „ekofašizmu“, ktorého štýl prejavu Georgescu dnes cielene imituje.
Podobne ako Codreanu používa zmes náboženskomesianistickej rétoriky a prírodu interpretuje kvázinábožensky, hodnotí balkanista a profesor Viedenskej univerzity Oliver Schmitt, ktorý napísal biografiu Codreana.
„Prostredníctvom ducha lásky sa svätci, hrdinovia národa, veľké kultúrne osobnosti stávajú živými ikonami, otvárajú vyšší kvalitatívny priestor skutočnej slobody. V tomto priestore sme spolu so všetkými, ktorí postupom času priznali Pravdu, zažívame radosť z nového spôsobu existencie,“ Georgescu krypticky deklaroval po svojom víťazstve v prvom kole prezidentských volieb.
Aj na vodu má Georgescu svojský názor: „Znamená voda iba H2O? Myslím, že nie. V každom prípade úprimne vám hovorím, že s týmto H2O nemám nič spoločné. Je to oveľa viac. Je to informácia, je to vibrácia, je to frekvencia. Voda vám dáva dôležité informácie. Preto bola voda balená do plastových fliaš, aby vám neposkytovala informácie.“ Aspoň v tomto je konzistentný a logicky požaduje, aby rieky boli vyhlásené za „posvätné miesta“.
Fakt, že sa Georgescu vôbec dostal do druhého kola, je vinou súdneho aktivizmu, ktorý ide na ruku vládnym stranám.
Ešte pred prvým kolom ústavný súd totiž zakázal kandidatúru radikálnej kandidátky Diany Şoşoacă. Bývalá senátorka a europoslankyňa Şoşoacă je nepochybne nemenej uletenou postavou ako Georgescu. Za uplynulé roky sa stihla presláviť vyhlásením, že Spojené štáty spôsobili zemetrasenie v Turecku „seizmickou zbraňou“, podporou Vladimira Putina alebo návrhom anektovať časti Ukrajiny.
„Napoleon by bol povedal, že v politike hlúposť nie je hendikepom bez ohľadu na to, na ktorej strane volebného lístka ste,“ komentovali jej vyjadrenia rumunské médiá.
Pravidelne upútava pozornosť aj nechutnými antisemitskými výstupmi a rovnako ako Georgescu patrí medzi fanúšikov fašistickej Železnej gardy, teda organizácie, ktorá v januári 1941 v bukureštskom pogrome zavraždila viac než sto Židov, pričom šesťdesiat tiel na miestnom bitúnku stiahla z kože, niektorých ešte zaživa. Najmladšie z týchto obetí bolo päťročné dievčatko.
Mimo Rumunska sa Şoşoacă stala známa kampaňovým popsongom speváčky Loulou, za ktorý si Loulou a spoluúčastníčky vyslúžili posmešné označenie „regimentul Only Fans“.
Trápnosmiešna postava Şoşoacă bola niekým, koho poznalo celé Rumunsko, ale znamenalo to, že by ju väčšina národa chcela za prezidentku? Sotva.
Napriek tomu ústavný súd jej kandidatúru zakázal, a to s vyslovene kreatívnym odôvodnením. Keďže Rumunsko má euroatlantickú orientáciu krajiny ukotvenú aj v ústave, Şoşoacă vystupujúca proti členstvu v EÚ a NATO porušuje rumunskú ústavu, zhodli sa sudcovia.
So zákazom jej kandidatúry však na scénu nastúpil nový kandidát Georgescu. Ten by bol mal s kandidatúrou Şoşoacă omnoho horšie karty, keďže jej verní fanúšikovia by boli volili svoju múzu rumunského nacionalizmu a voliči AUR Simeona, kým časť voličov zas Georgesca. V každom prípade by sa bol celý nacionalistický tábor rozdrobil na niekoľkých kandidátov.
Namiesto toho Georgescu dokázal pozliepať dva tábory, ktoré sa na prvý pohľad zdali nezmieriteľné: ultranacionalistov aj sklamaných vidieckych stredopravých voličov, ktorí v minulosti volili liberálnokonzervatívnu PNL. Do druhého kola tak postúpil niekto, kto má síce podobne radikálne názory ako Şoşoacă, ale nepôsobí už na prvý pohľad ako idiot a mal dobré šance na víťazstvo v druhom kole.
Tento výsledok rumunský ústavný súd síce aspoň dočasne odvrátil. Dlhodobo však poslúži skôr Georgescovi, ktorý naň môže poukázať ako na politický nástroj v rukách vládnych strán, ktoré ho chcú zastaviť za každú cenu.
To si uvedomuje aj Georgescova proeurópska protikandidátka Lasconi, ktorá rozhodnutie ústavného súdu ostro skritizovala. „Dnes je ten moment, keď rumunský štát pošliapal demokraciu. Boh, rumunský ľud, pravda a zákon zvíťazia a potrestá tých, ktorí sú vinní z ničenia našej demokracie,“ vyhlásila.
So svojím veľmi „kreatívnym“ výkladom ústavy sa totiž ústavný súd a s ním celá rumunská demokracia môžu ešte škaredo popáliť.