Nemci chcú zmeniť filozofiu potratového zákona Profesori práva i medicíny sa postavili proti. „Nerešpektujete najnovšie poznatky prenatálnej medicíny!“

Nemecká vláda sa rozpadla a na poslednú chvíľu sa dve z troch dosiaľ vládnucich strán, SPD a Zelení, idú pokúsiť o zmenu v prístupe k potratom. Skupina poslancov žiada, aby boli potraty v Nemecku vyňaté z trestného zákona, lebo to zle pôsobí na ženy.

V súčasnosti platí v Nemecku zákonná úprava, podľa ktorej potrat v prvých dvanástich týždňoch po počatí nie je trestný, ak tehotná žena absolvuje povinné poradenstvo a je dodržaná trojdňová čakacia lehota pred potratom, pričom zákrok vykoná lekár. V takom prípade je potrat, teda usmrtenie ľudskej bytosti, ktoré inak trestný zákon zakazuje od počatia, dekriminalizovaný.

V návrhu však ľavicoví politici požadujú, aby potraty už viac neboli súčasťou trestného zákona, ale presunuli sa do takzvaného zákona o konflikte tehotenstva.

Táto otázka je v Nemecku už roky predmetom sporov.

Nemci totiž doteraz riešili problém potratov nevšedným spôsobom.

Podľa známeho paragrafu 218 nemeckého trestného zákonníka sú totiž potraty v Nemecku stále nezákonné, ale v prvých dvanástich týždňoch zostáva potrat bez trestu, ak tehotná žena pred potratom navštevuje spomínané poradenstvo a dodržiava zákonom stanovenú čakaciu lehotu. Potrat je oslobodený od trestu aj v prípade zdravotných dôvodov alebo po znásilnení.

Gynekológ Štefan LukáčGynekológia nemá v Nemecku ideologický podtón. Aj kresťania môžu robiť kariéru, hoci nevykonávajú potraty

Zuzana Hanusová

Sociálni demokrati a Zelení chcú ešte do predčasných volieb presadiť zmenu, ktorá má zmeniť nielen zákon, ale najmä slovník, ktorý podľa nich stigmatizuje ženy, ktoré sa rozhodujú pre potrat. Prekáža im slovo trestný čin, ktorý je za dodržania určitých podmienok zbavený trestu. Poslanci taktiež žiadajú, aby pri potratoch na požiadanie do dvanástich týždňov nahradil pojem „beztrestný“ v budúcnosti pojem „zákonný“.

Argumentujú tým, že nielenže sa pre stigmatizáciu ženy stále hanbia za tieto zákroky, ale často ich nechcú vykonávať ani lekári. Doterajšie ukotvenie potratov v trestnom zákone vraj navodzuje dojem, že ženy robia niečo zlé.

SPD a Zelení chcú zrušiť trojdňovú čakaciu lehotu medzi poradenstvom a samotným potratom, ktorá je dnes v Nemecku povinná. Okrem toho by sa mal v prípade potratu bez potvrdenia o poradenstve obávať následkov len lekár, nie tehotná žena. Plus poslanci chcú docieliť, aby za potraty platili zdravotné poisťovne a aby sa zaviedlo povinné školenie lekárov v tejto oblasti.

V Nemecku ubúdajú lekári, ktorí by boli ochotní robiť potraty. Potvrdil to v nedávnom rozhovore pre Postoj aj slovenský gynekológ Štefan Lukáč, ktorý pracuje v univerzitnej nemocnici v nemeckom Ulme. 

„Na klinike robia len potraty zo zdravotnej indikácie. No aj medzi kolegami vnímam nastavenie, že hoci sa to robí pod rúškom pomoci ženám, je tam výrazné ale… Na klinike nie je cítiť nejaké výrazné politicko-spoločenské tlaky a medicínsky jednoducho všetci vnímame, o čo ide pri potrate. Do medicíny idú ľudia, ktorí majú aspoň štipku empatie a reflektujú veci, ktoré sa pri ňom dejú. Preto sa na mňa nikto nepozerá cez prsty za to, že sa na potratoch odmietam podieľať. Univerzitné kliniky sa v Nemecku považujú za špičkové pracoviská, kde sa robia najzložitejšie úkony a patria tam tie najnáročnejšie ochorenia, logicky potraty medzi ne nepatria,“ povedal Štefan Lukáč. 

Pravdou je, že v Nemecku je väčšinový názor spoločnosti na potraty skôr liberálny a poslanci sa tak opierajú aj o verejnú mienku.  

Proti snahe meniť súčasný stav a vyňať usmrcovanie nenarodených detí do 12. týždňa mimo trestného zákonníka sa postavili niekoľkí nemeckí významní sudcovia a lekári. Pod otvorený list, ktorý zverejnil predvčerom denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, sa podpísalo osem profesorov práva či medicíny, sudkyňa Spolkového súdneho dvora či primárka gynekológie.

Prenatálny výskum sa posunul a my sme zostali stáť na mieste

Podľa týchto odborníkov spoločnosť v diskusii o potratoch nezohľadňuje najnovšie poznatky prenatálnej medicíny, navyše sa vo verejnej debate skresľuje, aký je skutočný stav podľa ústavného a medzinárodného práva.

„Vedecký a praktický pokrok, ktorý prenatálna medicína dosiahla za posledných tridsať rokov, možno zhrnúť takto: čoraz skôr a čoraz presnejšie vieme rozlíšiť a zobraziť plod ako samostatnú bytosť v jej individuálnej genetickej a štrukturálnej štruktúre. To umožňuje komplexnú (genetickú a fyzickú) analýzu zdravotného stavu plodu na konci embryonálneho obdobia (dvanásteho týždňa tehotenstva) s vysokou diagnostickou presnosťou,“ píšu odborníci.

Tehotenstvo podľa nich znamená z veľkej časti autonómne dozrievanie geneticky, ako aj štrukturálne nového človeka v tele ženy.

Odborníci ďalej tvrdia, že fakt, že sa dá dnes dieťa operovať mimo maternice aj počas tehotenstva, pre diagnostikujúceho lekára aj pre tehotnú ženu znamená, že nenarodená ľudská bytosť sa čoraz väčšmi vynára z rozmazanej oblasti skôr abstraktnej neurčitosti do centra pozornosti jasnej, zreteľnej individualizácie. „Možnosti diagnostiky sa teraz rozvinuli aj do možností terapie. Samotný plod môže byť pacientom.“

Kto je človekom, je človekom od samého začiatku.

Ďalej píšu, že práve vývoj v diagnostike plodu za posledné roky zneisťuje lekárov v prístupe k potratom. „Pre ošetrujúceho lekára to znamená, že v tehotenskom konflikte je potrebné rozpoznať a zohľadniť individuálnu situáciu tehotnej ženy, ako aj individualizáciu plodu. Ak lekári váhajú s ukončením tehotenstva na žiadosť tehotnej ženy, nie je to preto, že interrupcia je trestná podľa zákona, ale preto, že cítia a vedia, že sú zodpovední za blaho nenarodeného dieťaťa, ktoré uznávajú v jeho individualite ako druhého pacienta.“

Nemeckí odborníci z oblasti medicíny a práva zároveň apelujú, aby nové poznatky v prenatálnej medicíne o tom, že v tehotenstve ide svojou biologickou povahou o samostatnú a do značnej miery samoorganizujúcu sa formu ľudského života, ovplyvnili aj našu etiku a právo.

„Kto je človekom, je človekom od samého začiatku. Základný zákon uznáva rovnakú ľudskú dôstojnosť každej ľudskej bytosti bez výnimky. Aj v prípade nenarodených ľudských bytostí táto dôstojnosť jednoducho spočíva v ich samoorganizujúcej sa existencii.“

Zdôrazňujú, že vzhľadom na právo nenarodenej osoby na život je konflikt v súvislosti s tehotenstvom medziľudským konfliktom, ktorého riešenie musí primerane zohľadňovať základné práva oboch zúčastnených strán, tehotnej ženy a nenarodeného dieťaťa.

„Protichodné práva – teda právo na osobnosť a právo na telesnú integritu tehotnej ženy a zároveň právo na život nenarodeného dieťaťa – však nemožno citlivo zosúladiť, pretože ukončenie tehotenstva nevyhnutne vedie k smrti dieťaťa,“ píše sa v stanovisku.

Podpísaní sudcovia a lekári takisto tvrdia, že cieľom navrhovaného zákona je vyriešiť konflikt jednostranne na úkor nenarodeného dieťaťa.

„Súčasná klasifikácia ustanovení o interrupcii v paragrafe 16 Trestného zákona (‚Trestné činy proti životu‘) jasne ukazuje, čo interrupcia – napriek všetkému pochopeniu pre často veľké ťažkosti tehotných žien – znamená: usmrtenie nenarodenej ľudskej bytosti. Jeho odstránenie z trestného zákona, ako to predpokladá návrh poslancov, by bolo právne symbolickým odkazom, že predpisy na ochranu nenarodeného života nie sú také dôležité. To by však znamenalo nerešpektovanie postavenia nenarodeného človeka, ktorý má dôstojnosť a vlastné právo na život, ktoré nevychádza len z prijatia zo strany matky.“

Odborníci taktiež upozorňujú, že zmena zákona by už nezaručovala dostatočnú ochranu nenarodeného ľudského života, ktorého individualita je nám dnes vďaka pokroku v medicíne oveľa jasnejšia ako pred tridsiatimi rokmi.

Významní nemeckí právnici a lekári, ktorí protestujú proti ďalšej liberalizácii potratového zákona, tak priniesli ďalšie racionálne argumenty, ktoré sú dôležité aj v našej slovenskej debate.