Šefčovič pred europoslancami Vypočúvanie nebolo žiadnym grilovaním. Zvládol ho technokraticky, nepríjemné otázky zahovoril

Maroš Šefčovič, slovenský kandidát na európskeho komisára, to už má za sebou. Bol prvým z celého navrhovaného kolégia komisárov Ursuly von der Leyen, ktorý absolvoval vypočutie pred výbormi európskeho parlamentu. Konkrétne pred výborom pre medzinárodný obchod a výborom pre ústavné veci.

Vypočutie, ktoré malo trvať tri hodiny, no natiahlo sa ešte o ďalšiu polhodinu, však neprinieslo žiadne prekvapivé vyjadrenia, ktorými by Maroš Šefčovič zaujal nad rámec svojej doterajšej kariéry.

Nezazneli dokonca ani otázky, ktoré by sa ho nejakým spôsobom snažili kompromitovať v súvislosti s tým, že je nominantom vlády Roberta Fica, ktorý sa v Bruseli neteší veľkej popularite, pričom niektorí pozorovatelia sa ešte v čase nominácie Šefčoviča domnievali, že bude terčom práve takýchto politických otázok, podobne ako to pravdepodobne čaká kandidáta vlády Viktora Orbána v susednom Maďarsku Olivéra Várhelyiho.

Slovenská politika nebola, až na jednu výnimku, nijakou súčasťou vypočutia Maroša Šefčoviča.

Tou jedinou výnimkou bola otázka Miriam Lexmann (KDH/EPP), ktorá sa jeho vyjadrenia kritické k Číne snažila prepojiť s aktuálnou návštevou Roberta Fica v Pekingu.

Slovenský kontext sa do vypočúvania dostal len cez otázku od Miriam Lexmann o Ficovej ceste do Číny.

Ak je snahou Európskej únie, ktorej je Európska komisia výkonným orgánom, mať s touto krajinou vyrovnané obchodné vzťahy a Maroš Šefčovič má byť ako komisár pre medzinárodný obchod priamo zodpovedný za vzťahy s Čínou, môže sa to podľa slovenskej europoslankyne biť s deklarovanou snahou Roberta Fica zvyšovať investície Číny na Slovensku, a teda aj v Európskej únii.

Na túto konkrétnu otázku ponúkol Maroš Šefčovič iba všeobecnú odpoveď, že v pozícii komisára, v ktorej je už od roku 2009, vždy konal v európskom záujme a tak to zostane aj v budúcnosti. Na úvod však zdôraznil, že Čína je tretím najväčším obchodným partnerom EÚ a druhou najväčšou ekonomikou sveta, čo znamená, že ju nemožno ignorovať. Vo svojej odpovedi však Roberta Fica nemenoval.

Zaujímavosťou je, že otázka Miriam Lexmann aj odpoveď Maroša Šefčoviča zazneli na vypočúvaní v slovenčine, hoci otázky položili aj ďalší dvaja slovenskí europoslanci Branislav Ondruš a Ľubica Karvašová.

Čína ako Šefčovičov headline

Vzťahy s Čínou označil za jednu zo svojich hlavných agend aj sám Maroš Šefčovič vo svojej úvodnej prezentácii.

O vzťahy s Čínou sa nezaujímala len Miriam Lexmann, ale viacero europoslancov naprieč politickými skupinami.

Obchodný styk označil za geostrategický nástroj, čo je v súlade s tým, že najmä Čína používa obchodné vzťahy ako nástroj politického vplyvu. Šefčovič pripomenul aj využívanie hospodárskych závislostí ako politickej zbrane, čo sa čoraz viac týka práve Pekingu, hoci na Slovensku je takéto konanie ešte stále viac pociťované zo strany Ruska a dodávok energetických surovín.

Vzťahy s Čínou musia byť podľa neho vyváženejšie, Európska únia musí prejaviť viac asertivity. V tejto súvislosti už v odpovediach na otázky pripomenul aj to, že Európska komisia len minulý týždeň uviedla do praxe zvýšené dovozné clá na elektrické autá vyrábané v Číne.

Komisár Maroš ŠefčovičPortfólio obchodu preberá v časoch hroziacich globálnych obchodných vojen. Čo ho čaká?

Erik Potocký

Európska únia je podľa neho pripravená zareagovať na prípadné odvetné opatrenia Číny, nechcel však konkretizovať aké, pretože si to vyžaduje hlbšiu analýzu prínosov a nákladov.

Znižovanie závislosti úzko súvisí so zvyšovaním konkurencieschopnosti. Pretože, slovami Šefčoviča, len ekonomická moc nám môže priniesť ekonomickú bezpečnosť.

Nielen prípad Číny, ale aj celkové globálne obchodné vzťahy potrebujú podľa Maroša Šefčoviča reformu. Svetová obchodná organizácia potrebuje účinný nástroj riešenia sporov namiesto súčasného neustáleho procesu odvolávania sa, čo konflikty predlžuje ešte viac.

Šefčovič sľubuje, že vo funkcii bude chrániť nielen európsky priemysel, ale aj iné odvetvia, napríklad poľnohospodárov, ktorí kritizujú aktuálne dohadovanú zmluvu o voľnom obchode s krajinami Južnej Ameriky (Mercosur).

Šefčovič sľubuje, že vo funkcii bude chrániť nielen európsky priemysel, ale aj iné odvetvia, napríklad poľnohospodárov, ktorí protestujú proti obchodnej zmluve s Južnou Amerikou.

O dosiahnutie výhod sa bude snažiť aj v prípade zmlúv o voľnom obchode s inými krajinami či regionálnymi združeniami. Či už s Mexikom, Indiou, Austráliou, alebo Juhovýchodnou Áziou.

Snahou má byť, aby sa európske normy stali globálnymi normami aj cez takéto zmluvy. Miernu skepsu prejavil Šefčovič pri otázke, či budú súčasťou obchodných zmlúv aj požiadavky na dodržiavanie environmentálnych štandardov a znižovanie emisií skleníkových plynov.

Hoci uviedol, že ciele parížskej klimatickej konferencie sú pre EÚ záväzné a snaží sa ich presadzovať aj globálne, v prípade dohôd s rozvojovými krajinami musíme brať do úvahy ich mieru rozvoja a schopnosť tieto ciele plniť podľa tejto miery. Zmluvu s Novým Zélandom, ktorá takúto požiadavku obsahuje, označil skôr za výnimku v kontexte toho, že Nový Zéland patrí medzi rozvinuté krajiny a má vlastné ambiciózne klimatické ciele.

Otváranie zmlúv a právo veta

Niekoľkokrát z pléna europoslancov zaznela aj otázka zmeny procesu hlasovania v niektorých otázkach z jednomyseľného, teda s právom veta, na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Ako komisár, ktorý má mať zároveň na starosti medziinštitucionálne vzťahy, by riešil aj prípadnú inštitucionálnu reformu.

Maroš Šefčovič aj v tejto téme zostal nejasný. Hoci podporil myšlienku toho, že Európska únia by mala byť flexibilnejšia, konečné rozhodnutie je podľa neho na členských štátoch, ktoré sa schádzajú na úrovni Rady EÚ. Na zrušenie práva veta je technicky potrebná práve jednomyseľná zhoda, a teda žiaden štát v takomto hlasovaní nesmie právo veta uplatniť, čo je v aktuálnych politických podmienkach prakticky vylúčené.

Existuje však mechanizmus, ktorým Európska komisia môže podľa Lisabonskej zmluvy v niektorých otázkach navrhnúť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Šefčovič sa nebráni tomu, aby s takýmto návrhom ako komisár na Radu prišiel, no opäť – rozhodnutie zostane na členských štátoch.

Takýto návrh si vie predstaviť napríklad v prípade daní. No aj v prípade hlasovania o rozšírení, keď by jednomyseľné hlasovanie bolo len pri otvorení prístupových rokovaní a pri konečnom hlasovaní o pristúpení. Schvaľovanie jednotlivých prístupových kapitol by pri tom prebiehalo kvalifikovanou väčšinou.

Podobne reagoval aj v prípade otázok o otváraní zmlúv. V súlade s názorom Komisie ako celku zdôraznil potrebu reformy EÚ, no zároveň podotkol, že na konci dňa rozhodujú členské štáty.

Odpovede starostlivo formuloval tak, aby nevzbudil dojem, že prípadná podpora obmedzenia práva veta či otvárania zakladajúcich zmlúv je jeho osobným názorom.

Odpovede na tieto otázky starostlivo formuloval tak, aby nevzbudil dojem, že prípadná podpora obmedzenia práva veta či otvárania zakladajúcich zmlúv je jeho osobným názorom. V prípade, že by sa o tom rokovalo, bol by „len“ zástupcom Komisie, ktorý členským štátom predloží príslušný návrh.

Aj tu sa do diskusie zapojila slovenská europoslankyňa Ľubica Karvašová (PS), ktorá ho priamo vyzvala, aby on osobne bol tým „lídrom, ktorý návrh na obmedzenie práva veta pripraví a predloží“. Rovnako ako v prípade obdobných otázok, aj tu poukázal na jednomyseľnosť členských štátov, ktorá by bola na túto zmenu potrebná.

V odpovediach však argumentoval aj tým, že na lepšie fungovanie EÚ nevyhnutne nepotrebuje veľké inštitucionálne zmeny. Efektívnejšie rozhodovanie je možné už pri súčasných pravidlách, len ich treba nájsť a uplatniť.

Ukrajina v EÚ

Prišlo aj na otázky o Ukrajine, hoci tie sa týkali primárne takisto poľnohospodárstva. Z radov najmä poľských europoslancov zazneli obavy, ako bude vyzerať ďalšia dohoda EÚ s Ukrajinou o mimoriadnom bezcolnom styku, ktorá vyprší v júni budúceho roka a mala byť nástrojom podpory ukrajinského hospodárstva po tom, ako ju vo februári 2022 napadlo Rusko.

Dovoz poľnohospodárskych produktov však ohrozil stredoeurópskych poľnohospodárov (z rovnakých dôvodov sa západo- a juhoeurópski farmári obávajú dohody Mercosur).

Maroš Šefčovič naznačil, že vo vzťahu k Ukrajine môže do budúcna dôjsť k stabilnejšej dohode, ktorá by však už bola súčasťou prístupových rokovaní Ukrajiny s tým, že jej produkty dovážané do EÚ by museli spĺňať všetky únijné normy.

S Ukrajinou súvisí aj sankčná politika voči Rusku. Podľa Maroša Šefčoviča potrebujeme účinnejšie nástroje na kontrolu obchádzania sankcií dovozom cez tretie krajiny, čo sa však týka aj dovozov z Číny (napríklad vyšším clom zaťažených elektroáut).

Keďže do portfólia Maroša Šefčoviča patrí aj colná politika, predstavil zámer zjednotenia colných konaní, zdieľania informácií a spoločného dátového hubu.

USA a Izrael

Najmä z ľavicových lavíc zazneli otázky, či rovnako prísne ako voči Rusku a Číne bude Európska únia pristupovať aj voči USA a Izraelu.

Spojené štáty takisto (najmä opatreniami na znižovanie inflácie) podporujú svojich domácich výrobcov, čo ich môže zvýhodňovať na európskom trhu.

Šefčovič označil USA za prirodzeného a najbližšieho partnera Európskej únie, no bez ohľadu na výsledky utorkových prezidentských volieb je pripravený otvoriť diskusiu o férovej obchodnej výmene medzi oboma brehmi Atlantiku.

Problematiky Izraela sa dotkla ľavicová poslankyňa Lynn Boylan z Írska (s neprehliadnuteľnou palestínskou vlajkou na klope). Vyzvala Šefčoviča, aby EÚ zrušila asociačnú dohodu s Izraelom, pretože – podľa nej – porušuje ľudské práva palestínskeho ľudu, resp. aby EÚ aspoň sankcionovala dovoz izraelských produktov do Európy.

Maroš Šefčovič v odpovedi nespochybnil tragédiu, ktorá sa deje na Blízkom východe, uviedol však, že tovary vyrobené napríklad v nelegálnych židovských osadách na území palestínskej samosprávy nepožívajú výhody obchodnej zmluvy s Izraelom a jednostranné vypovedanie asociačnej zmluvy nie je taká jednoduchá záležitosť, ako naznačuje poslankyňa Boylan.

Šefčovič s istotou

Po vypočutí sa následne stretli delegáti politických skupín v príslušných výboroch europarlamentu, ktoré Maroša Šefčoviča vypočúvali.

Na to, aby ho posunuli ako úspešného kandidáta na európskeho komisára, musel získať dve tretiny ich hlasov.

Ani pred vypočúvaním, ani po ňom neexistovali výraznejšie pochybnosti o tom, že Maroš Šefčovič procesom prejde bez ujmy a potrebné hlasy získa.

Večný eurokomisár Maroš ŠefčovičV Bruseli si ho cenia pre flexibilitu, v slovenskej politike nezaujal

Erik Potocký

Napokon sa tak aj stalo.

O Európskej komisii ako celku bude napokon ešte hlasovať plénum Európskeho parlamentu. Až potom sa Komisia pod vedením Ursuly von der Leyen aj s Marošom Šefčovičom oficiálne ujme funkcie.

Plenárne hlasovanie zatiaľ nie je naplánované na konkrétny termín. Môže sa stať, že niektorý z kandidátov na komisára vo výboroch neuspeje a nominačný a vypočúvací proces sa bude musieť v prípade jeho náhradníka odohrať odznova. Plénum môže hlasovať, až keď výbormi úspešne prejdú všetci kandidáti.