Komisár Maroš Šefčovič Portfólio obchodu preberá v časoch hroziacich globálnych obchodných vojen. Čo ho čaká?

Už sme písali o tom, že slovenský kandidát na člena budúcej Európskej komisie Maroš Šefčovič dostal od Ursuly von der Leyenovej relatívne významné portfólio.

Ak úspešne prejde vypočutím vo výboroch Európskeho parlamentu a plénum následne Komisiu ako celok schváli, bude mať na starosti agendu obchodu, ktorá zahŕňa aj clá. K tomu mu šéfka Komisie ponechala aj portfólio medziinštitucionálnych vzťahov a transparentnosti.

Nová Európska komisiaSpokojný Šefčovič, ohrdnutí Česi a socialistická úderka v klimatickej a energetickej agende

Erik Potocký

Pri prideľovaní týchto agend viac ako pozícia slovenskej vlády, ktorá ho nominovala, no ktorá nie je v bruselských kruhoch práve silná, zohral úlohu viac jeho osobný vzťah s Ursulou von der Leyenovou a to, že členom Komisie je už takmer 15 rokov. Ak bude súčasťou aj tej budúcej, má šancu stať sa najdlhšie slúžiacim komisárom v doterajšej histórii tejto inštitúcie.

Práve pozícia komisára pre medziinštitucionálne vzťahy mu priniesla agendy, ktoré bolo treba ad hoc riešiť z pozície najvyšších miest. Ak spomenieme len tie najvýznamnejšie, podieľal sa na rokovaniach s Veľkou Britániou po brexite, na starosti mal energetickú úniu a po odstúpení Fransa Timmermansa prevzal významnú časť agendy Green Dealu.

Na poli obchodu ho čakajú nie menšie výzvy a úlohy.

Clá na čínske elektroautá

Minulý týždeň absolvoval turné po európskych hlavných mestách čínsky minister obchodu Wang Wentao s cieľom presvedčiť aspoň blokujúcu menšinu krajín, aby na Rade EÚ neodhlasovali definitívne zavedenie ciel na dovoz čínskych elektroáut.

Na úrovni EÚ viedol rokovania s Valdisom Dombrovskisom, súčasným komisárom pre obchod.

O clách na elektroautá sa pritom malo hlasovať už tento týždeň v stredu 25. septembra. Keďže zatiaľ neexistuje istota dostatočného počtu hlasov na podporu tohto opatrenia, Európska komisia sa rozhodla tento bod odložiť. Zatiaľ nie je jasné, kedy príde k definitívnemu hlasovaniu, najskorší možný termín je pravdepodobne v prvej polovici októbra.

Platnosť ciel je zatiaľ stanovená na koniec októbra, resp. pôvodne navrhovaný termín bol 4. november.

Clo na čínske elektroautáEurópske automobilky sa obávajú protiopatrení Pekingu, zasiahnuť môžu aj výrobu na Slovensku

Erik Potocký

Rozhodnutie členských krajín je však nejednoznačné. Problém so zavedením ciel na čínske elektroautá má napríklad Nemecko, ktoré sa v prvom kole hlasovania Rady EÚ zdržalo.

Na to, aby bolo odmietnutie ciel úspešné, by Berlín potreboval nazbierať blokujúcu koalíciu. Tá musí zahŕňať aspoň 15 krajín s minimálne 65 percentami populácie EÚ.

Ak by sa aj podarilo dať dohromady všetkých, ktorí sa v prvom kole zdržali (okrem iných aj veľké štáty Taliansko a Španielsko), spolu so štvoricou tých, ktorí hlasovali proti (Maďarsko, Slovensko, Malta a Cyprus), by to stále bolo len 61,4 percenta populácie.

Krajiny odmietajúce clá sa obávajú toho, že by to ohrozilo snahy o masívnejší prechod osobnej dopravy na elektroautá, keďže tie čínske sú oproti domácej konkurencii rádovo lacnejšie, a teda aj dostupnejšie pre väčší okruh zákazníkov. 

Práve nízka cena čínskych elektroáut bola dôvodom, prečo Európska komisia spustila antisubvenčné vyšetrovanie a dospela k stanoveniu ciel. Na druhej strane však Čína masívne investuje v európskom automobilovom priemysle. Nielen nákupom tradičných značiek, ako napríklad švédske Volvo, ktorého závod na výrobu čisto elektrických áut vyrastá na východe Slovenska, ale aj snahou otvoriť v Európe výrobný závod vlastných značiek (napríklad automobilka BYD a jej investícia v Maďarsku).

Spaľováky vs. elektroautáEÚ sa pri plnení cieľa zákazu spaľovacích motorov už bez Číny nezaobíde

Erik Potocký

Aktuálny spor s Čínou pritom nezasahuje len elektroautá. Peking sa snaží Európsku úniu na revanš zatlačiť pri iných komoditách. Rovnako ako Brusel začal prešetrovanie neprimeranej podpory dovozu čínskych elektroáut, Čína spustila antisubvenčné vyšetrovanie podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie proti dovozu niektorých – najmä mliečnych – výrobkov z EÚ.

Čína sa pri tomto vyšetrovaní odvoláva na dotačné schémy Európskej únie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré považuje za rozporné s pravidlami WTO.

A práve vzťahy s Čínou budú patriť medzi najkľúčovejšie agendy Maroša Šefčoviča v pozícii komisára pre obchod.

Transatlantický protekcionizmus

Na opačnej svetovej strane sú tu USA, ktoré o pár týždňov čakajú prezidentské voľby. V prípade víťazstva Donalda Trumpa možno podľa ekonomických expertov takmer s istotou očakávať pritvrdenie protekcionistickej hospodárskej politiky USA a najmä ďalší tlak na Čínu, ktorý Trump spustil už vo svojom prvom volebnom období.

Víťazstvo súčasnej viceprezidentky Kamaly Harrisovej síce podľa expertov nepovedie k posilneniu protekcionistického prístupu, téma ekonomiky a pracovných miest je však v amerických prezidentských voľbách pre voličov omnoho kľúčovejšia ako povedzme zahraničná politika.

Aj kabinet Kamaly Harrisovej preto zrejme bude musieť pristúpiť k niektorým ochranárskym opatreniam, aby naplnil očakávania časti svojich voličov.

Európska únia sa tak môže dostať do komplikovanej situácie. USA sú totiž pre EÚ v prípade vývozu najväčším obchodným partnerom. Čína ním je v prípade dovozu.

Zdroj: Eurostat

Navyše je z hľadiska Slovenska mimoriadne dôležité aj to, že najväčším exportérom v EÚ je Nemecko a veľkú časť priemyslu na Slovensku tvorí subdodávateľský reťazec pre nemecké spoločnosti.

Aj preto je Nemecko v prístupe k clám na čínske elektroautá zdržanlivé, keď sa naposledy nemeckí zástupcovia v hlasovaní na Rade zdržali. Veľká časť nemeckého exportu smeruje do Číny a prípadné colné obmedzenia pre čínsky tovar, ktoré by vyvolali obchodnú odvetu Pekingu, by znamenali škody aj pre nemecký export.

Obchodné dohody naprieč svetom

Mimo hlavnej pozornosti je aj vyjednávanie obchodnej dohody s ďalšou svetovou mocnosťou, ktorá postupne zvyšuje svoj podiel na globálnej ekonomike – s Indiou. Dohodu o voľnom obchode s ňou už uzavreli štyri krajiny Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré nie sú členmi EÚ – Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Obchodné dohody a najmä ich podoba by mali v prvom rade chrániť záujmy producentov v Európskej únii – v prípade exportu – a takisto záujmy európskych spotrebiteľov – v prípade importu.

Z tohto hľadiska leží na úrade, ktorý má spravovať Maroš Šefčovič, významná zodpovednosť za to, či sa Európskej únii podarí udržať sa medzi trojkou najväčších globálnych hráčov svetového obchodu spolu s USA a Čínou.

Do Šefčovičovho portfólia budú patriť aj clá. Hoci takzvané uhlíkové clo nie je oficiálne definované ako clo, ale ako nástroj na vyrovnávanie emisnej záťaže, nespochybniteľne patrí aj do portfólia obchodu s tretími krajinami.

Výber uhlíkového cla je zatiaľ v procese účtovných zápočtov, reálne finančné operácie sa majú spustiť až v nasledujúcom roku. Pre Maroša Šefčoviča to znamená, že bude vo funkcii práve v čase jeho reálnej aplikácie a v prípade problémov bude aj na jeho pleciach nájsť riešenie.

Tu bude musieť spolupracovať s ďalšími členmi Komisie, najmä v oblasti klímy a životného prostredia. V tomto mu môže pomôcť jeho dlhoročná skúsenosť s portfóliom medzinštitucionálnych vzťahov.

A keďže medzi najväčších svetových exportérov patrí Čína, bude otázka uhlíkového cla naďalej predmetom vzájomných vzťahov Bruselu a Pekingu.

S čínskymi záujmami sa Šefčovičovo portfólio zrazí aj v otázke takzvaných kritických surovín potrebných pre nové technológie v energetike, doprave a priemysle.

S čínskymi záujmami sa Šefčovičovo portfólio zrazí aj v otázke takzvaných kritických surovín potrebných pre nové technológie v energetike, doprave a priemysle, ktoré budú postavené na výraznej elektrifikácii všetkých oblastí hospodárstva.

Čína už dnes ovláda dominantnú časť celosvetovej ťažby a spracovania týchto surovín (lítia, medi, kobaltu, horčíka a podobne) a svoj politický vplyv už roky zvyšuje práve v krajinách, ktoré majú tieto surovinové zdroje.

Navyše nie je žiadnym tajomstvom, že Európska únia v nových technológiách za Čínou zaostáva. To však už je otázkou pre portfólio konkurencieschopnosti, ktoré bude mať na starosti navrhovaná podpredsedníčka Európskej komisie, Španielka Teresa Riberová.

Draghiho správaEurópskej únii hrozí, že ju onedlho predbehne aj India a stane sa svojráznou turistickou destináciou

Ján Cipár