Rozhovor o Gruzínsku Nebolo to prvý raz, čo Gruzínsky sen podplatil členov komisií

Gruzínska novinárka Anna Gvarišvili od roku 2016 pracovala pre gruzínske médium Tabula, dnes vedie Investigative Media Lab v Tbilisi. V rozhovore pre Postoj vysvetľuje, ako vládnuci Gruzínsky sen dokázal manipulovať voľby, kde pochybila opozícia a ako Gruzínci vidia najnovšie výstrelky Viktora Orbána.

Parlamentné voľby v Gruzínsku sa skončili víťazstvom Gruzínskeho sna. Hoci sa očakávalo, že bude najsilnejšou stranou, Gruzínsky sen mal výrazne lepší výsledok, než naznačovali prieskumy a exit polly. Odvtedy sa vedú diskusie, či boli voľby sfalšované. Sú zdokumentované prípady podvodov pri volebných schránkach, zastrašovania aj volebnej korupcie. Čo presne sa z vašej perspektívy udialo?

Čakalo sa, že voľby budú zmanipulované, ale nie že sa to udeje v tomto rozmere. My ako novinári, ale aj opozičné strany a občianska spoločnosť sme očakávali, že manipulácie dajú Gruzínskemu snu maximálne nejakých desať percentuálnych bodov navyše, ale neočakávali sme túto veľkú schému, ktorá im dala okolo pätnásť percentuálnych bodov viac, než skutočne dostali.

Kamery a muži v čiernomČo sa podpísalo pod výsledok volieb a chystá Západ v Gruzínsku ďalšiu farebnú revolúciu?

Jozef Majchrák

Sú tu mnohé pozorovateľské skupiny, ktoré zhromaždili všetky tieto správy a údaje, ako manipulácie prebehli, ale pre mňa osobne je asi najdôveryhodnejším indikátorom exit poll agentúry Edison. Aj keď spolupracujú s opozičnou televíziou Formula, je to nezávislá spoločnosť, ktorá pracuje s realistickými číslami. Ak si pozriete ich výsledky v roku 2020, 2021, 2018 a 2016, ich úroveň chybovosti bola do troch-štyroch percent, nie trinásť percent ako dnes.

Nemyslím, že by sa teraz takto mýlili, to sa ešte nikdy neudialo. Je ešte druhý exit poll, ktorý zverejnila na Gruzínsky sen napojená spoločnosť Gorbi. Ale v porovnaní s Edisonom boli ich výsledky vždy odlišné, v roku 2018 sa výsledky Gorbi od finálnych výsledkov líšili o asi dvadsať percent.

Sama som skontrolovala viaceré volebné okrsky a mnohí voliči mi porozprávali, že tam boli časté porušenia slobodného priebehu volieb a volebné komisie ich neriešili.

Na jednej strane tu sú prípady korupcie, na druhej strane stojí otázka širšieho falšovania. Podľa štatistických analýz výsledky viac-menej sedia v mestách, kde, mimochodom, vyhrala opozícia, ale nie na vidieku, čo naznačuje preparovanie volebných schránok. Napriek tomu si však čitatelia môžu položiť otázku, či rozdiely nie sú dané skôr rozdielmi medzi mestom a vidiekom, ktoré poznáme z takmer každej krajiny. Ako teda dokázať, že rozdiely vysvetľuje falšovanie a nie proste bežné rozdiely medzi urbánnymi a rurálnymi voličmi?

Musíme pochopiť, že v Gruzínsku falšovanie volieb prebieha pred voľbami, nie v deň volieb. Je tu mnoho chudobných ľudí a volebná korupcia nie je len obyčajné kupovanie hlasov, ale napríklad aj zastrašovanie, vydieranie ľudí, ktorí sú štátnymi zamestnancami alebo dostávajú sociálnu pomoc a ktorí sa boja, že Gruzínsky sen vie, ako hlasovali, a zastaví im pomoc. To je jedna vec.

Druhá je takzvaný „kolotoč“ – vezmú im doklady a použijú ich na hlasovanie v rôznych volebných okrskoch.

Ale aj zastrašovanie a úplatky by Gruzínskemu snu zaistili nanajvýš desať percent hlasov, nie pätnásť percent, ktoré získali oproti očakávanému výsledku. Na to muselo dôjsť ku skutočnému falšovaniu.

Pozorovatelia hovoria, že pri elektronických hlasovacích prístrojoch, ktoré boli použité po prvýkrát, bolo potrebné vsunúť svoje doklady. A čo sa udialo, bolo, že najprv volili so svojimi občianskymi preukazmi a potom išli k iným volebným okrskom, kde volili so svojím pasom. Mali v pase malý papierik s iným identifikačným číslom, takže pozorovateľom zboku sa zdalo, že fotka vyzerá správne, ale nemohli preveriť, či číslo sedí. Takže v týchto voľbách najväčšie falšovanie prebiehalo pri registrácii.

Vo volebných komisiách bežne sedia aj reprezentanti opozičných strán, ako mohlo takéto falšovanie prebehnúť bez toho, aby si to všimli?

Nehovorím to rada, ale toto nebolo prvý raz, čo opozičných členov komisií Gruzínsky sen podplatil. Sú to tiež veľmi chudobní ľudia, pre nich to nie je o ideách a nie je to o odhodlaní pozorovať voľby a brániť hlasy, je to o peniazoch. Je to pre nich brigáda, a ktokoľvek zaplatí viac, dostane ich mlčanie. Preto je tak veľa prípadov sfalšovaných výsledkov, ktoré podpísali aj členovia opozičných strán.

Opozícia vedela, že sa to stane, lebo sa to stalo v každých predošlých voľbách. Mali byť obozretnejší, koho nominujú do komisií. Je to ich vina, ale teraz nie je čas ukazovať prstami. Ale dúfam, že keď bude po všetkom, straníci sa budú musieť zodpovedať, ako sa to mohlo stať.

Strana Koalícia pre zmenu dokonca zriadila platformu na paralelné sčítavanie hlasov a tvrdila, že ak dôjde k falšovaniu, budú ho vedieť dokázať. Ale stránka po asi dvoch hodinách prestala pracovať a teraz už ani neexistuje.

Chápem, že teraz musíme poraziť Gruzínsky sen, ale na osobnej úrovni mám veľa otázok a veľa problémov s opozíciou.

Foto: David Grigoryan

Na adresu opozičných stranách počuť veľa kritiky...

Jedným z dôvodov, prečo Gruzínsky sen vyhrával predošlé voľby, je nedôvera v opozíciu. Nikdy nemyslia pred tým, než hovoria, a vždy tvrdia, že toto je posledná, rozhodujúca bitka. Vytvárajú vysoké očakávania, a keď sa nedostavia, spoločnosť ťažko znáša sklamanie.

Je to ako Rusko, Rusi už dávno nehovoria, že sú dobrí. Hovoria, že Západ je rovnako zlý. A Gruzínsky sen nehovorí, že sú dobrí, už ani nič nesľubujú. V tejto kampani som nepočula jediný sľub, žeby narástli dôchodky alebo sa vám zlepšil život. Doslova nič. Všetky ich výroky boli o nekonzistentnosti opozície a bolo ťažké s týmto naratívom bojovať, lebo na faktickej úrovni boli nanešťastie často pravdivé.

V prvých hodinách po zverejnení výsledkov bola opozícia veľmi tichá, akoby nemala plán, čo urobiť. Rolu líderky prevzala prezidentka Zurabišvili, ktorá vyhlásila, že voľby boli sfalšované. Je to preto, že opozícia nikoho nemá?

Áno, nikto iný tam nie je a ani Zurabišvili nie je veľmi dôveryhodná ako líderka. Je ťažké ju teraz kritizovať, lebo sa zdá byť jedinou nádejou, ktorú opozícia má, ale v minulosti urobila veľa pochybných vecí.

Aké napríklad?

Do roku 2020 používala naratív, že Gruzínsko začalo vojnu v roku 2008. Dokonca napísala o tom knihu Gruzínska tragédia a tú knihu potom Rusko používalo proti gruzínskym vojakom pred Medzinárodným trestným súdom. Nikdy to nevysvetlila.

A sama bola zvolená s podporou Gruzínskeho sna v roku 2018, ona bola ich kandidátkou. Mnohí politológovia tvrdia, že autoritárske obdobie Gruzínskeho sna sa začína práve s jej zvolením. Nikdy sme nevideli úroveň manipulácii volieb, ako keď ju zvolili, a odvtedy je Gruzínsko opisované ako „elektorálna autokracia“.

Neviem, či ste boli v posledných mesiacoch v Tbilisi, ale vidíte kampaňové plagáty so zakrvavenými opozičnými politikmi a to je štýl, ktorý sa začal s jej kampaňou.

Je preto ironické, že ona teraz vystupuje proti falšovaniu volieb, ale je naša jediná nádej, ktorú máme.

Analytici, s ktorými som hovoril o Gruzínsku, spomínali, že na začiatku vlády Gruzínskeho sna okolo roku 2012 ho vnímali pozitívne, lebo Zjednotené národné hnutie sa v tom čase začalo správať podobne ako Gruzínsky sen dnes.

Je tu podľa mňa jeden rozdiel. V otázke ľudských práv sa správalo ZNH možno ešte drsnejšie, ale rešpektovali európske smerovanie. Samozrejme, Saakašvili bol autokrat a ľudia ho mali plné zuby, to je dôvod, prečo Ivanišviliho na začiatku zvolili. Ale je obrovský rozdiel medzi niekým, kto je „iba“ autokrat, a niekým, kto je projekt Kremľa.

Falšovanie volieb v Gruzínsku nie je celkom nové, napokon Saakašvili sám vzišiel z protestov proti falšovaniu volieb v roku 2003. Ak sa pozriete na opozíciu dnes, myslíte, že jej požiadavka anulovať voľby je realistická?

Závisí to od niekoľkých faktorov. Závisí to od opozície a od otázky, či dospeli natoľko, aby dodržali slovo. V roku 2020 opozícia tiež tvrdila, že voľby boli zmanipulované, a vyhlásila, že bude bojkotovať parlament. Včera som počúvala Aleka Elisašviliho a spomenula som si na jeho prejavy z roku 2020, boli úplne rovnaké.

Vtedy tvrdili, že v žiadnom prípade nenastúpia do parlamentu, len aby tam neskôr vkročili. Vytvára to obrovskú nedôveru. Optimistickejší ľudia než ja mi však hovoria, že tentokrát to je iné. Ale bojkot nebude dosť, budú potrebné protesty po celom Gruzínsku.

A potrebujeme zhromažďovať dôkazy, ako boli voľby zmanipulované, aby sme ich predložili na medzinárodnej scéne. Nemôžeme od medzinárodných partnerov očakávať, že to vyšetria za nás.

Ak protesty vydržia a Západ nás podporí, tak máme šancu. Autokrati rozumejú len sile, a ak ju neukážete, nemôžete čakať na zmenu.

Veríte, že opozícia by dokázala spolu vládnuť?

Rozhodne. Neviem celkom, ako sa tam teraz dostaneme, ale ak bude Gruzínsky sen porazený, som optimistická, že opozičné strany nájdu spoločnú reč.

Gruzínsku vládu prišiel podporiť Viktor Orbán, pochvalné hlasy počuť aj z Moskvy. Ako to Gruzínci vnímajú? Nie je podpora Ruska skôr kontraproduktívna?

Doteraz len dve krajiny gratulovali Gruzínskemu snu k víťazstvu a to je Rusko a Maďarsko. Čakáme už len na Bielorusko, aby sa pridalo. (Úsmev.) To nie je skupina krajín, v ktorej chcete byť, ak smerujete do Európskej únie.

Gruzínci to, samozrejme, vidia, ale teraz sa najmä snažia pochopiť, čo sa stalo počas volebnej noci. Každý očakával, že Gruzínsky sen stratí väčšinu, a potom sčista-jasna dostali 54 percent.

Nemáme teraz veľa opcií, nevieme si za dva dni nájsť novú opozíciu. Ale nemáme alternatívu, lebo buď bojujete, alebo prijmete ruskú nadvládu.

Posledné týždne som bol na Balkáne, kde mnohí už neveria, že sa dostanú do EÚ, a politici preto nevidia zmysel v tom, aby sa o to úprimne pokúšali. Môže sa niečo podobné stať aj v Gruzínsku?

Nemyslím, že Gruzínsky sen v blízkej budúcnosti povie, že sa nechcú stať súčasťou Európskej únie. Bola by to pre nich politická samovražda. Preto nehovoria jasne, že sa chcú vrátiť k Rusku, a tvária sa, že idú do EÚ. Najlepší spôsob, ako s tým bojovať, je všetko povedať krištáľovo jasne. Potom by si aj tí ľudia, ktorí hlasovali za Gruzínsky sen a chcú byť súčasťou EÚ, uvedomili, za čo stojí Gruzínsky sen.

Ale ak sa to stane, aj to bude vinou „globálnej vojnovej strany“ (označenie gruzínskeho premiéra Kobachidzeho pre údajnú organizáciu, ktorá vraj kontroluje USA a EÚ a chce zvrhnúť jeho vládu, pozn. red.), nie Gruzínskeho sna. (Úsmev.)