Minister školstva Drucker Keď sa post šéfa parlamentu do konca roka nevyrieši, koalícia bude fungovať inak

Strana Hlas chce otázku predsedu parlamentu vyriešiť do konca roka, inak môžu v koalícii nastať zmeny vo fungovaní. „Nedodržiavanie koaličnej zmluvy v jednom bode znamená, že máme vážny problém. Boli sme trpezliví. Nerozumiem, o čo ide strane SNS, ale zdvíhame prst, pretože dohody sa musia dodržiavať. Ak sa nebudú, Hlas zúži svoju podporu iba na vládny program,“ hovorí Tomáš Drucker.

V rozhovore reaguje na kritiku lekárskych odborárov aj splnomocnenca vlády Petra Kotlára. „Pre mňa je vládny program ,svätý‘ papier, a ak ho niekto nevie napĺňať, nemá v nej čo hľadať.“ 

Minister školstva odmieta, že by bol jeho návrh o informovanom súhlase rodičov deravý a že sa do škôl bude dať vďaka nemu čokoľvek „prepašovať“. Škola nemá podľa jeho slov vychovávať v hodnotových otázkach, pretože to je rola rodičov. „Niektorí vravia o indoktrinácii nejakých tém, ale nech sa opýtajú detí, či o tom vedia zo škôl alebo z iných zdrojov. Namiesto toho, aby tu bol tlak na to, aby sa o týchto veciach učili objektívne, niektorí presadzujú tézu ,hlavne im nepovedzte ani slovo‘.“ 

Uplynul takmer rok od vymenovania súčasnej vlády. V politickom zákulisí bolo o vás známe, že ste patrili medzi tých, ktorí si celkom dobre vedeli predstaviť aj koalíciu s PS, SaS a KDH. Keď sa obzriete na uplynulý rok s vládou Smeru a SNS, nemáte pocit, že ste to mohli a mali zložiť inak?

To sa opýtajte KDH, prečo odmietlo účasť v tejto vláde.

V akej vláde? S PS a SaS či so Smerom a s Hlasom?

Áno, mali aj tú druhú možnosť. Ale nechcem špekulovať. Pre nás v Hlase je podstatné, že sme naformulovali také programové vyhlásenie vlády, s ktorým sme spokojní a v ktorom je drvivá väčšina nášho predvolebného programu, nech už ide o zahraničnopolitické otázky, sociálny rozmer, zdravotníctvo aj školstvo. 

Hlas má obrovskú možnosť, aby splnil sľuby, ktoré sme dali pred voľbami, a tie plníme.

Pre mňa je kľúčové, že sa budeme môcť postaviť pred voličov a povedať, že táto vláda mala zmysel, lebo sme realizovali to, čo sme chceli.

Prepáčte, ale všetko ostatné by bola politologická špekulácia, ktorú nemám dôvod riešiť.

Váš osobný rukopis pri programovom vyhlásení, ktoré ste finalizovali aj spolu s Tomášom Tarabom, sa odrazil vo viacerých pasážach vrátane zahraničnej politiky. Na papieri to vyzerá dobre, lenže zahraničnú politiku tvoria aj – či niekedy najmä – rétorika a gestá. Podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu so zjavným posvätením svojej strany a premiéra urobí cestu do Moskvy, presne na spôsob niektorých západných novinárov či spisovateľov z 30. rokov minulého storočia, ktorí navštívili Stalinovo Rusko a písali oslavné reportáže. Blahovo správanie je tak v úplnom rozpore s duchom programového vyhlásenia. Cítite sa mentálne v tejto koalícii dobre?

Zopakujem, že vláda sa na konci dňa zodpovedá občanom a podstatné je, či napĺňame náš program. Sme rôznorodé strany, Hlas sa nekryje so Smerom ani s SNS. Máme svoje názory aj na zahraničnú politiku a hrdo sa k nim hlásime. Náš postoj k EÚ či NATO je jasný.

To áno, ale už taká SNS či podpredseda najsilnejšej vládnej strany vysielajú celkom iné signály, nadbiehajú Rusku a podobným štátom, slovo Západ používajú ako nadávku.

Ale tento podpredseda vládnej strany je riadne zvoleným členom europarlamentu, nie je súčasťou koalície ani tejto vlády. 

Podpredseda najsilnejšej strany nie je súčasťou koalície?

Pozerajme sa predsa na konkrétne skutky. Nedávno sme mali druhé zasadnutie s ukrajinskou vládou, čo je aj v rámci EÚ unikátny vzťah. Snažíme sa jej pomáhať, aby bola jedného dňa silná. Nehľadajte každú chvíľu nejaký klin, ktorým sa snažíte poukázať na to, že to nefunguje.

Ako minister školstva sa zrejme stretávate najviac s ministrami školstva z iných štátov, ale asi vnímate, že v zahraničí sú z orientácie našej zahraničnej politiky znepokojení a kladú si otázku, ako je možné mať taký rozpor medzi niektorými krokmi a rétorikou premiéra a ďalších členov vlády.

Každý sme asi iný a nechcel by som sa tváriť, že tu má niekto právo na veľké moralizovanie. Zažil som trebárs ako minister zdravotníctva na európskej úrovni rokovania, ktoré smerovali k tomu, že by sme mohli získať liekovú agentúru, no keď došlo k hlasovaniu, popreli sa všetky dohody. 

A ani ja som vtedy nebúchal do stola so žiadosťou o odchod z EÚ. Aj v rodine máte rôzne problémy a odlišné názory a nerozvádzate sa hneď preto, ale hľadáte, čo vás spája. 

Aj v EÚ máte rôzne vlády, krajnú ľavicu aj pravicu. Naša vláda určite nepredstavuje v Únii akéhosi exota, neblokovali sme žiadne zásadné rozhodnutie. To, že má premiér nejakú predstavu o smerovaní krajiny, je jeho právo.

V politike si nemôžete hľadať kamarátov, ale máte tam spojencov, ktorí vás na istú etapu spájajú, aby ste mohli plniť svoje záväzky. Podstatné je, aby Slovensko napredovalo, a ja som presvedčený, že sa to deje.

Pána Blahu komentovať nebudem. Ja by som do Ruska nešiel, on to urobil. Ja by som nezvesoval obraz prezidentky a nedával tam Che Guevaru, on to urobil. Pre mňa je dôležité, aby sme sa v koalícii nehádali a napriek rozdielnym názorom plnili sľuby. Ak budeme predvádzať neustále konflikty, tak voliči budú siahať po absolútnom extréme.

Posledné týždne sa to už deje, pripomína to permanentné hádky medzi Matovičom a Sulíkom. Naposledy sme napríklad počuli Andreja Danka v televíznej diskusii s Milanom Majerským, kde bolo vlastne ťažké rozlíšiť, kto je voči tejto vláde opozičný politik. Nie ste už v štádiu ako za éry Matoviča, po ktorej ste chceli priniesť stabilitu?

Ja to tak určite nevnímam. Ak budem mať potrebu niečo adresne komunikovať, urobím tak na zasadnutí vlády alebo koaličnej rade. V Hlase si smerom ku koaličným partnerom nevyhadzujeme výčitky verejne. Pre nás je dôležité plniť vládny program a zlepšovať ľuďom život.

Pri splnomocnencovi vlády Petrovi Kotlárovi ste sa dôrazne ozvali aj verejne, keď ste povedali, že „buď nech dodá, čo má, alebo nech ide preč“. Kotlár v utorok na vašu adresu vyhlásil, že k tejto téme sa nemáte dôvod vyjadrovať, trvá na svojej správe tak, ako ju predkladá, inak odíde. Vaša odpoveď teda znie: Ak chcete odísť, nech sa páči?

Sú témy, na ktoré musíte reagovať. Prišla otázka, či budeme prijímať jeho správu o pandémii, a ja som to prepojil s demisiou ministerky Zuzany Dolinkovej a so schopnosťou napĺňať program. Pre mňa je to „svätý“ papier, a ak niekto nevie program vlády napĺňať, nemá v nej čo hľadať.

Zuzana Dolinková za seba vyjadrila, že nevie, či dokáže program plniť, a tak sa rozhodla odísť. V programovom vyhlásení sme si stanovili prešetrenie manažovania pandémie. 

Pán Kotlár nič také nerobí a tam smerovala moja kritika. Buď si urobí svoju prácu, a ak nie, mal by odísť.
 

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Jednou z hlavných výhrad Zuzany Dolinkovej pri odstúpení bolo, že vláda podľa nej nepovažovala zdravotníctvo za dostatočnú prioritu. Napokon, samotný premiér Fico pred pár dňami povedal, že to nie je premiérska téma. Nedostane sa nový minister Kamil Šaško do rovnako nemohúcej pozície ako Dolinková?

V prvom rade treba povedať, že zdravotníctvo je dekády v zlom stave v dôsledku podfinancovania. Keby sa boli dodržiavali v posledných rokoch pravidlá, ktoré som nastavil, keď som bol šéfom tohto rezortu, nemuselo byť v takom „prúseri“. 

Lenže minister Marek Krajčí aj jeho nástupcovia poprepúšťali ľudí a zrušili množstvo projektov. Bol tam obrovský neporiadok, s ktorým sa musela pani Dolinková popasovať, a musela zachraňovať veci v hodine dvanástej.

Podľa mňa by zdravotníctvo aj školstvo mali byť dlhodobou premiérskou témou. My sme si ako Hlas tieto rezorty zobrali, lebo chceme pomôcť zlepšovať život ľuďom na Slovensku. A áno, v dôsledku rozvrátených financií, ktoré sme zdedili, bolo potrebné pristúpiť k istým konsolidačným opatreniam.

Pán Šaško je „finančák“ a práve to dnes zdravotníctvo potrebuje. Treba sa pozrieť na efektivitu peňazí, ktoré spravujú zdravotné poisťovne. Verím, že ambíciu a silu na to bude mať.

To uvidíme. Dolinková však od začiatku pôsobila ako slabá ministerka, v posledných týždňoch svojho pôsobenia už ani nebola súčasťou dôležitých rokovaní, na ktorých ste ju zastupovali vy alebo Matúš Šutaj Eštok. Nebolo to zlyhanie Hlasu, že ste taký ťažký rezort zverili Dolinkovej?

Odmietam, že by ministerka nebola bývala súčasťou dôležitých rokovaní. Stretávala sa so svojimi sociálnymi partnermi a riadila rezort tak, ako vnímala priority. Napríklad zachránila v hodine dvanástej miliardy z plánu obnovy na výstavbu nových nemocníc v Martine a Banskej Bystrici.

Nový minister bude musieť pokračovať a riešiť mnohé vážne otázky a nebude to mať jednoduché. 

To zaiste nebude, lekárski odborári v utorok oznámili, že na konci tohto mesiaca, teda o pár dní, podá výpovede zhruba 2500 lekárov, čo je historicky najviac. Odborári kritizovali osobne aj vás za to, že ste politicky presadili zámer transformovať nemocnice na akciové spoločnosti, ich novou podmienkou je, aby ste túto dohodu v koalícii vzali späť. Je vôbec možný kompromis v tejto otázke?

Nie je to pravda. Ministerstvo financií požadovalo, aby vznikol systém centrálneho manažérskeho a finančného riadenia štátnych nemocníc. Koaliční partneri navrhli aj možnosť transformácie príspevkových organizácií na štátne akciové spoločnosti s možnosťou zákazu privatizácie. 

Pacienti sa však nezaujímajú o to, akú právnu formu má nemocnica, ale či je nemocnica pre nich dostupná a poskytne im kvalitnú zdravotnú starostlivosť. 

Práve preto strana Hlas hovorí o téze silného štátu ako garanta takýchto práv cez štátne nemocnice. To je podstatné, aby štát dokázal občanom zabezpečiť funkčné zdravotníctvo a držal ho v rukách. 

Nespokojnosť vyjadrili pred pár dňami aj školskí odborári, ktorí trvajú na požiadavke valorizácie platov všetkých zamestnancov minimálne o desať percent, inak hrozia štrajkom. Nebude to ďalší front, na ktorom vybuchne problém?

Zaznamenal som aj inú časť ich vyjadrenia, kde hovoria, že oceňujú kroky aj spoluprácu a komunikáciu ministerstva školstva. Hovoril som s nimi minulý týždeň a som pripravený ďalej diskutovať. Buď zhodu nájdeme, alebo nie. Okamžite by som bol za to, aby sme učiteľom zdvihli platy výrazne. Budeme na to hľadať opatrenia.

Tam teda nevnímate riziko štrajku ako pri lekároch?

Ja vnímam konštruktívnu debatu a to, že sa nesťažujú na nečinnosť ministerstva, naopak, oceňujú kroky, ktoré robíme, a sú toho súčasťou. Chcú hovoriť o zvýšení platov, takže budeme hľadať možnosti, kde sa dajú v rezorte utiahnuť opasky, aby sme sa mohli baviť o vyšších platoch.
 

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Od vzniku koalície sa hovorí o tzv. Druckerovom krídle v Hlase, ktoré raz môže zásadne prejaviť nespokojnosť s fungovaním vlády. Za posledný mesiac sa to ukázalo dvakrát – najprv poslanec Radomír Šalitroš – ktorý prišiel s vami do Hlasu z Dobrej voľby – nepodporil odvolávanie Michala Šimečku, v prvom čítaní konsolidačný balík a o ďalších výhradách hovoril aj verejne v médiách. Ďalším nespokojencom bola Zuzana Dolinková, ktorá odišla s kritikou, že pre vládu nebolo zdravotníctvo prioritou. Rastie v Druckerovom krídle nervozita?

Zase sa snažíte hľadať nejaké problémy.

Lebo ony skutočne existujú.

Neexistuje Druckerovo krídlo. V strane Hlas vedieme normálne debaty, sme silnou sociálnodemokratickou stranou regiónov, ktorá má tisíce členov. Mali sme teraz cez víkend pracovný kongres, kde sme sa bavili o tom, ako plníme program, či už ide o trináste dôchodky, Nežnú revolúciu v školstve, alebo investície v regiónoch, ale a aj o ďalšom smerovaní. Chceme konečne presadiť viac volebných obvodov, aby viac zodpovednosti a rozhodovania mali regióny.

A to, že s koaličnými partnermi nemáme na všetko rovnaký názor, je predsa normálne.

No zrejme ho nemáte ani vnútri strany.

Aj to je normálne. Ale sme vnútorne jednotní. Pre mňa je podstatné, že sa zhodujeme na spoločných cieľoch. My sa nebudeme a priori hádať, ale ak sa nám niečo nepáči, tak si to vyjasníme. 

A znova, to sa týka aj koaličných vzťahov. Niekedy sa pri plnení sľubov môžeme dostať do konfliktu, veď to je normálne vládnutie. Niekedy mám pocit, že každý chce vidieť pri akejkoľvek výmene názorov zárodok veľkého problému. 

Normálne vládnutie však nie je, keď už niekoľko mesiacov nedokážete obsadiť jednu z najvyšších ústavných funkcií – predsedu parlamentu. Vy v Hlase vravíte, že to do konca roka musí byť uzavreté, premiér Fico tvrdí, že sa musíte dohodnúť s SNS, ktorá však ustúpiť nechce. Ako to chcete vyriešiť?

Koaličná zmluva je postavená na záväzku, že buď dodržiavate všetko, alebo neplatí nič. Hlas je strana, ktorá nejde do konfliktu za každú cenu, a to môže navodzovať dojem, že sme mäkkí. Ale tak to nie je. Nechceme ľudí zaťažovať vnútornými problémami, veď to ich nezaujíma.

Lenže táto téma už zaťažuje verejnú debatu niekoľko mesiacov. Prečo nevolíte tvrdší prístup a nepoviete, že ak partneri nedodržia koaličnú zmluvu o obsadení postu predsedu parlamentu, necítite sa viazaní inými záväzkami koaličnej zmluvy?

Vládnym partnerom sme povedali, že koaličná zmluva sa musí dodržiavať. Sme presvedčení, že túto vec si vyjasníme. Ak sa to nebude diať, nebudeme ďalej fungovať.

Máme tomu rozumieť tak, že po schválení rozpočtu poviete partnerom, že ak sa nedodrží koaličná zmluva a Hlas riadne neobsadí predsedu parlamentu, tak nebudete hlasovať za ďalšie vládne návrhy?

Naozaj sa snažím si takto neodkazovať. Nedodržiavanie koaličnej zmluvy v jednom bode znamená, že máme vážny problém. Boli sme trpezliví. Ale ešte raz hovorím, vláda je tu nato, aby zlepšovala životy ľuďom, nie aby si robila prekáračky a hádala sa o funkcie. 

Nerozumiem, o čo ide strane SNS, ale zdvíhame prst, pretože dohody sa musia dodržiavať. Ak sa nebudú, Hlas zúži svoju podporu iba na vládny program.

Nie je to len pokračovanie mäkkého prístupu?

Nie. Slovensko má vážne problémy, ako je zadlžená krajina, zlé výsledky detí vo vzdelávaní, regionálne rozdiely. Ľudia na jednej strane nechápu, prečo je pozícia predsedu parlamentu predmetom sporu zo strany SNS, ale rovnako neustále prepieranie tejto témy je tiež zbytočné. My túto tému do konca roka chceme vyriešiť. Venujme sa však tomu, čo trápi ľudí. 

Ste presvedčený, že sa to podarí?

Nateraz áno.

Nateraz?

Áno, lebo nechcem ísť zbytočne do konfliktu.

Bude mať Matúš Šutaj Eštok záujem o tento post?

Pán predseda urobí všetko pre to, aby bola koalícia stabilná a fungovali jednotlivé rezorty a plnili sme vládny program. Viackrát sme povedali, že na prvom mieste je občan a Slovensko, potom strana a potom sme my. Nikto sa nedrží akejkoľvek funkcie, ani predsedu parlamentu, ani funkcie ministra. Je to vec rokovaní.

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Čo sa týka konsolidácie, už asi nemá veľký zmysel baviť sa, či opatrenia za 2,7 miliardy eur nemali vyzerať inak. Určite je dobré, že sa v tomto roku prikročilo k razantnejšiemu tempu konsolidácie, ale problém leží v budúcnosti. Na rok 2026 sa plánuje len vo výške 600 miliónov eur, pričom na to, aby boli dodržané ciele, sa v tom nasledujúcom roku plánuje až dvojmiliardová konsolidácia. Niečo také by si vo volebnom roku nedovolili asi ani Dzurinda s Miklošom, ťažko si predstaviť, že by s takýmto radikálnym balíkom na volebný rok prišla Ficova vláda. Prečo je to takto nastavené?

Z hľadiska pravidiel sme si mohli konsolidáciu rozvrstviť na 7-ročný alebo 4-ročný rámec. Vybrali sme si ten druhý, lebo ak by sme išli prvou cestou, hrozilo by, že neudržíme náš dlh.

Ako sociálna demokracia sa snažíme o to, aby sa ľuďom žilo dobre, zároveň sa však musíme prikrývať iba takou perinou, na akú máme. 

Keďže sme ako štát v deficite, musíme si požičiavať aj na financovanie sociálnych služieb. A ten, kto nám požičiava peniaze, sleduje, aké je riziko, že o tieto peniaze prídeme. Zatiaľ sa nám ratingy a výhľady darí podľa medzinárodných agentúr udržať. Dôverujú nám, že Slovensko dokáže udržať verejné financie na uzde.

To je v poriadku, ale minulý rok sa trochu zameškal, nastavili sa sčasti iba dočasné opatrenia plus ste prišli s výdavkovou bombou, s trinástym dôchodkom...

... nesúhlasím, že minulý rok sa nespravili dostatočné kroky. Možno neboli tak mediálne viditeľné. Ale prišli sme s bankovou daňou alebo sa zvýšil odvod do zdravotného poistenia o jedno percento pre zamestnávateľov, prijali sme spotrebnú daň pri tabaku, alkohole.

Čo sa týka trinástych dôchodkov, chceli sme zaviesť spravodlivosť najmä pre tých, ktorí ich mali veľmi nízke. Je legitímna otázka, či sme nemali rodičovský dôchodok plnohodnotne zameniť už tento rok, a to sa udiať malo, no SNS vtedy bola proti, a preto sa znižoval odvod do druhého piliera.

Pre nás je trinásty dôchodok dobrý nástroj, ktorý je spravodlivejší ako rodičovský bonus.

Lenže tá celá suma vyše 600 eur sa minie na všetkých dôchodcov, aj tých s lepšími dôchodkami.

Hovoril o tom aj pán minister Erik Tomáš, no v prípade tých dôchodcov s naozaj vyššími dôchodkami ide iba o mizivé percento ľudí. A dosah na ekonomiku je minimálny.

Vráťme sa k pôvodnej otázke – vy naozaj veríte, že vo volebnom roku 2027 bude táto vláda schopná konsolidovať vo výške 2 miliardy eur?

No ja si myslím, že bude musieť. 

Aké opatrenia však vymyslíte, keď tie najľahšie náboje v podobe zvýšenia DPH ste už vystrieľali?

Vôbec to nepovažujem za ľahší náboj. Bolo to nepopulárne, ale správne. 

Politicky to nebol ľahký náboj, to je pravda, ale technicky je to jednoduché, schváli sa vyššia sadzba a do rozpočtu prídu veľké peniaze. Čo by mali byť tie ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia vysoké príjmy či veľké šetrenie?

Napríklad efektívnejší systém daní z pridanej hodnoty. Existuje efektívnejší a spravodlivejší systém, ktorý nemá toľko výnimiek a vďaka ktorému sa lepšie realizuje adresná pomoc sociálne slabším skupinám. Musí sa však aj technicky pripraviť a prepojiť informačné systémy viacerých rezortov.

To by mohlo medziročne priniesť stovky miliónov eur?

Určite. Je to jeden z cieľov a sú tam aj ďalšie opatrenia. Máme trebárs výdavky na obranu, ktoré stúpajú, lebo sú fixované na percento HDP. Možno budeme nútení so spojencami hovoriť o tom, že nie sme dočasne schopní plniť dvojpercentný cieľ.
 

Tomáš Drucker. Foto: Postoj/Adam Rábara

Na záver otázka k vášmu rezortu. Najnovšie vyvolal rozruch návrh, ktorý upravuje informovaný súhlas rodičov nad rámec školského vzdelávacieho programu alebo takzvaných inovácií. Kritici návrhu vyčítajú, že je deravý a že pojmy vo vzdelávacom programe či inováciách sú také vágne, že sa tak bude dať do školy „prepašovať“ čokoľvek. Nevnímate toto riziko?

Absolútne nie. Navrhli sme systém, vďaka ktorému bude mať rodič pri aktivitách nad rámec školského vzdelávacieho programu rozhodujúce slovo, pokiaľ to neprejde sitom cez radu školy a pedagogickú radu.

Už dnes máme v školskom zákone jasne pomenované veci, keď je informovaný súhlas potrebný. Aktivity v škole musia byť v súlade so vzdelávacím programom aj s princípmi výchovy a vzdelávania.

Kto je ten, kto rozhodne, čo je alebo nie je v súlade s týmito princípmi?

Primárne to má byť škola. Nato existuje rada školy, aby to posúdila. Ďalej tu je školská inšpekcia, ktorá môže na podnet zasiahnuť. 

Škola nemá vychovávať v hodnotových otázkach, to je rola rodičov. 

Niektorí vravia o indoktrinácii nejakých tém, ale nech sa opýtajú detí, či o tom vedia zo škôl alebo z iných zdrojov. Nedávno som sa svojej 15-ročnej dcéry opýtal, či vie, čo sa skrýva pod skratkou LGBTI. Začudovane sa pozrela, samozrejme, že to vie, ale v škole sa s tým pojmom nestretla.

Jednoducho svet dnes ponúka rozmanitosť, pričom škola má byť bezpečným priestorom. Odmietam zasahovanie ideológií a politiky do škôl. 

Súčasne hovorím, že nečelíme problému s indoktrináciou LGBTI agendy do škôl. Skutočným problémom je úroveň jazykovej či matematickej gramotnosti a hrozba, že mnohé deti nebudú úspešné. Máme tu tiež veľký problém so šikanovaním. Toto nás netrápi?

Samozrejme, napokon, vašou najväčšou zodpovednosťou sú zmeny, ktoré povedú k zlepšovaniu škôl a vzdelávania. Ale zároveň je v tejto debate dôležité, aby sa v dnes takej polarizovanej dobe školy nestali nejakým proxy bojiskom kultúrnych vojen. Otázkou je, či sa v dôsledku zmeny definície v tzv. inováciách nemôžu v budúcnosti presadzovať na školách veci, ktoré sú záležitosťou hodnôt a presvedčenia. 

Do zákona sme zaviedli úpravu, že všetko, čo sa deje na školách, musí byť politicky, nábožensky a ideologicky neutrálne. 

To môže byť vždy otázka výkladu, čo také je a čo také nie je.

Chápem, ale vždy prídeme do situácie, že niekto môže niečo porušiť. Máme príslušné orgány, aby to riešili.

Nedá sa v rámci zákona vložiť pri inováciách to, aby bol informovaný súhlas rodičov povinnosť a nie iba možnosť?

Dobre, ale to už uzavrieme úplne. Vyblokuje nám to aj dobré projekty, ako napríklad vzdelávanie vo finančnej gramotnosti. Je tu odborná skupina, ktorá má presne stanovené, aby jednotlivé aktivity posudzovala.

Žiadny zákon nie je trvalý, a ak ho raz niekto bude chcieť zmeniť, tak tomu nezabránime. My dnes vytvárame pravidlá na to, aby sme mali férový systém bez indoktrinácie akýchkoľvek ideologických, náboženských a politických tém. 

Škola má veci opisovať objektívne, ale naozaj chceme, aby sa deti dostávali k informáciám, o ktorých validite, smerovaní a pohnútkach ako rodičia nič nevieme? Namiesto toho, aby tu bol tlak na to, aby sa o týchto veciach učili objektívne, niektorí presadzujú tézu „hlavne im nepovedzte ani slovo“. Rodičov nezaujíma, že sa potom dostávajú k obsahu, ktorý je absolútne bez kontroly?