Usmievavý populizmus Prečo Donald Tusk odrazu kašle na liberálne salóny

Poľský premiér Donald Tusk ohlásil zmeny v migračnej politike štátu, ktorými podráždil ľudskoprávne mimovládky a aktivistov po celom svete. 

Asi najviac ich vydesil Tuskov zámer dočasne pozastaviť právo na azyl. Desiatky týchto organizácií poslali Tuskovi list, v ktorom ho vyzvali, aby rešpektoval právo na azyl zaručené medzinárodnými dokumentmi, pod ktoré sa podpísalo aj Poľsko.

Okrem toho Tusk vyhlásil, že poľská vláda nebude rešpektovať ani realizovať žiadne európske návrhy, ktoré budú ohrozovať poľskú bezpečnosť.

Len si pripomeňme, že kritike mimovládok a aktivistov už Tusk čelil v januári, keď Poliaci odmietali vpúšťať migrantov cez svoju východnú hranicu a vracali ich späť do Bieloruska.

Tusk si z kritiky nerobí ťažkú hlavu a jej autorom odkázal, že štát musí opäť získať stopercentnú kontrolu nad tým, kto vstúpi do Poľska. „Získať späť kontrolu a zaistiť bezpečnosť,“ to je aj názov Tuskom ohlásenej novej migračnej stratégie.

Dôvodov tohto pritvrdenia zo strany Tuskovej vlády je niekoľko.

Jedným z nich je určite migračná kríza na poľsko-bieloruskej hranici, kde náš severný sused čelí de facto hybridnej vojne zo strany Bieloruska a Ruska. Táto kríza tu však bola už aj v čase predchádzajúcej vlády strany PiS a Jarosław Kaczyński nezašiel tak ďaleko, že by bol chcel pozastaviť právo na azyl.

Faktorom môže byť aj to, že sa prudko mení debata o migračnej politike aj v samotnej EÚ a opatrenia ako ploty na hraniciach či vyvážanie migrantov do tretích krajín (napríklad z Talianska do Albánska) už dnes zďaleka nie sú takými neakceptovateľnými tabu ako ešte pred pár rokmi.

Hlavný dôvod Tuskovho pritvrdenia v migračnej otázke je však vnútropolitický. Ohláseným plánom na získanie kontroly nad migráciou de facto odštartoval kampaň svojej strany pred prezidentskými voľbami, ktoré budú budúci rok.

Tieto voľby sú pre Tuska a jeho Občiansku koalíciu kľúčové.

To, že je dnes prezidentom politik PiS Andrzej Duda, predstavuje pre poľskú vládnu koalíciu problém. Už len preto, že na prelomenie prezidentského veta sú v Poľsku potrebné tri pätiny poslancov a takúto väčšinu Tusk a jeho spojenci v parlamente nemajú, čo im značne komplikuje vládnutie. Ak chcú naplniť niektoré zásadné predvolebné sľuby a hladko presadzovať body z vládneho programu, potrebujú mať svojho prezidenta.

Dve najsilnejšie poľské strany ešte svojich oficiálnych prezidentských kandidátov nepredstavili. V súvislosti s Tuskovou stranou sa ako najpravdepodobnejší kandidát spomína primátor Varšavy Rafał Trzaskowski, ale padajú aj mená ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského či samotného Donalda Tuska.

V prípade PiS má najväčšie šance šéf Ústavu národnej pamäti (IPN) Karol Nawrocki, ale hovorí sa aj o bývalom premiérovi Mateuszovi Morawieckom.

Podľa prvých prieskumov patria k favoritom na postúpenie do druhého kola prezidentských volieb Trzaskowski a Nawrocki.

Tusk veľmi dobre rozumie tomu, že na to, aby uspel v prezidentských voľbách, mu nebudú stačiť len mestskí liberálni voliči.

Tusk veľmi dobre rozumie tomu, že na to, aby jeho politický tábor uspel v prezidentských voľbách, mu nebudú stačiť len mestskí liberálni voliči, ktorí za jeho stranu vo veľkom hlasovali pred rokom vo voľbách do parlamentu.

Vie, že musí prísť s témou, ktorá dokáže osloviť aj voličov „iného“ Poľska. Migrácia by ňou mohla byť, keďže mnohí Poliaci majú zo situácie na svojej východnej hranici obavy.

Poľský premiér si je vedomý toho, že za šermovanie migračnou kartou bude čeliť obvineniam a kritike.

Od svojho nástupu do funkcie minulý rok však už viackrát ukázal, že nemá problém ísť poriadne za hranu (súdy, verejnoprávne médiá), pričom tých, čo mu to vyčítali, v jednom zo svojich prejavov pohŕdavo nazval „puristami právneho štátu“.

Na rozdiel od Jarosława Kaczyńského či Viktora Orbána sa však nemusí obávať tvrdej reakcie Únie, keďže v očiach bruselského establišmentu patrí k tej správnej partii.

Ako trefne napísal komentátor denníka Reczpospolita, ktorý Tuskovu stratégiu označil za „usmievavý liberálny populizmus“, poľský premiér síce s nejakou kritikou za svoju migračnú politiku počíta, ale má ju zakalkulovanú na strane prijateľných nákladov.

Je mu totiž jasné, že na víťazstvo v prezidentských voľbách potrebuje úplne inú emóciu ako sympatie liberálnych a progresívnych salónov.