Prvý opojný rok vládnutia sa končí Premiér už má na krku koaličné spory, konsolidáciu aj nudnú politickú prevádzku

Robert Fico a my s ním máme za sebou turbulentný rok, obrazne povedané, neostal kameň na kameni.

Bolo to taká opojná jazda víťazov. Robert Fico mal pripravený presný zoznam TO DO (čo musím urobiť) alebo zoznam tajných želaní. Poctivo si ho vypracovával po celý čas vládnutia Matoviča, Hegera a Ódora. Nebolo v ňom málo položiek.

Vymeniť policajné vedenie, zrušiť špeciálnu prokuratúru, NAKA, povyhadzovať zopár vyšetrovateľov, odstaviť niektorých prokurátorov, a keď sa bude dať, aj sudcov, obsadiť tajnú službu tými najvernejšími, obmeniť súdnu radu, preformátovať verejnoprávne médiá a pritlačiť aj na tie komerčné, ponížiť nepriateľsky naladených umelcov, odstaviť „sorosovské“ mimovládky od zdrojov, skompromitovať mladého Šimečku aj celú jeho rodinu, eliminovať Kolíkovú, zneviditeľniť Matoviča...

Ten zoznam bol dlhý a odškrtávanie jednotlivých položiek mohlo premiérovi prinášať nesmiernu radosť či zadosťučinenie.

Lenže táto éra Zora pomstiteľa sa končí. A prichádza nudná politická prevádzka.

Danko už na Hlas vyťahuje dokonca Bibliu.

Už to vidno. Volič nemá dlhú pamäť a už začína zabúdať na to, že tu bol dajaký Matovič, Heger či Ódor, už o tom nechce počúvať.

No a prichádzajú také tradičné trampoty s koaličným vládnutím. Hádajú sa vám koaliční partneri, nejde pritom ani o podstatné veci, je to skôr detinské, a hrozne otravné.

Danko má neuspokojené ambície, veľké ego a dostatok času, aby bol stále v nejakej diskusnej relácii. Proti Ficovi nerepce, tam má rešpekt, ale z Hlasu si vyrobil atraktívny terč.

Danko už na Hlas vyťahuje dokonca Bibliu: „Vy, farizeji, čistíte zovňajšok čaše a misy, ale vaše vnútro je plné lúpeže a zloby“ (LK 11, 39), a prezidentovi odkazuje: „Verím, že prezidenta Petra Pellegriniho nepokúša diabol, že tu chce úradnícku vládu.“

Keď máte Andreja Danka za koaličného partnera, o drámu nikdy nebude núdza. A potom je tu ambiciózna kohorta z Hlasu, ktorá sa chce predstavovať verejnosti ako tá kultivovanejšia súčasť vlády. Erik Tomáš, ale už aj Matúš Šutaj Eštok majú Danka plné zuby a tlačia na Fica, aby urobil poriadky.

Už sa perie špinavá koaličná bielizeň na verejnosti, a Fico včera túto tému odbil nie veľmi presvedčivým vyjadrením o tom, že v každej rodine sú hádky, ale každý má rád každého.

Ale aj on celkom isto vníma, že miestny ľud je na koaličné spory citlivý, lebo však si toho užil dosť s Matovičom a Sulíkom, nepotrebuje repete.

Nejde len o koaličné spory.

Premiér isto vníma, že nespokojnosť v Hlase produkuje „disidentov“, a tí traja z Hlasu, ktorí nehlasovali za odvolanie Šimečku, si túto skúsenosť zapamätali. A ich mená si isto zapamätal Robert Fico, možno predtým ani netušil, kto je dajaký poslanec Šalitroš.

Zrada či slabá lojalita – to je ťažký hriech nielen v mafiánskych spolkoch.

Ale nejde len o Dankove dramatické výstupy či o nasrdených a nelojálnych hlasistov.

Premiér bol po odchode opozície z paláca aj vulgárny, minister financií bol v rozpakoch.

Už aj prezident sa začína osamostatňovať a dokonca sa mieša do koaličných sporov, bráni tých svojich z Hlasu. 

A čím viac si bude zvykať na svoju prezidentskú auru, tým viac bude dávať najavo to, čo tvrdil napríklad v máji 2023, že Fico už ako premiér „nemá pridanú hodnotu“. Bude chcieť byť morálnou autoritou, ktorá premiéra poúča, prípadne karhá ako žiačika.

Už je na stole aj výmena ministrov. Ako obvykle na Slovensku medzi prvými sa vymení minister zdravotníctva. Je jasné, že s ministerkou Dolinkovou má problém aj Fico, on chápe, že tam treba silnejšieho hráča, ktorý dokáže niečo aj reálne manažovať.

Akoby nestačilo, už sa aj Matovič preberá k životu, má nové tričká a možno aj energiu, už cíti svoju príležitosť.

Ale najotravnejšou vecou pre premiéra je isto konsolidácia štátneho rozpočtu. Toto sú veci, ktoré sú Ficovi z duše odporné – a  celú vec prenecháva najmä v rukách ministra Kamenického.

Akurát si vyskúšal hru s opozíciou, ktorú pozval k sebe do paláca, aby potom ľudu oznámil, že hentí nemajú vôbec žiadny nápad. Dokonca bol po ich odchode na tlačovke aj vulgárny, až bol minister Kamenický, stojaci vedľa, zjavne v rozpakoch.

Prichádza nudná politická prevádzka. Hádať sa s koaličnými partnermi, s odborármi, sledovať, ako si prezidentovanie užíva Pellegrini, a boriť sa s konsolidáciou. Tá voličov Smeru isto rozruší.

Robert Fico má za sebou vzrušujúci rok, na aký sa nezabúda, vrátane odpudzujúceho atentátu. Aj ten však napokon vedel politicky využiť, aby ukázal svoju odolnosť a silu.

Tá opojná jazda, keď všetko vychádzalo, sa končí. Ale užil si ju.