Evolúcia a viera: ako sme na tom?

Evolúcia a viera: ako sme na tom?

Charles Darwin. Foto: flickr.com (Armin Cifuentes)

V rámci osláv 200. výročia narodenia Charlesa Darwina zisťuje nový prieskum Gallupovho inštitútu, nakoľko bol darvinizmus úspešný.

Prekvapuje, že iba 39 percent Američanov podľa vlastných slov „verí v evolučnú teóriu“, kým 25 percent neverí a 36 percent „nemá názor“.

K tejto vlažnosti prispeli aj niektorí vedci. V 80. rokoch spochybnili niektoré štandardné materialistické vysvetlenia evolúcie dve knihy, ktorých autormi boli vedci: Evolution: a Theory in Crisis (Evolúcia: teória v kríze) od Michaela Dentona a The Mystery of Life’s Origin: Reassessing Current Theories (Tajomstvo vzniku života: prehodnotenie súčasných teórií) od Charlesa Thaxtona, Waltera Bradleyho a Rogera Olsena. Tie dali podnet k vzniku hnutia „inteligentného dizajnu“ (ID), ktorého hlavný stan sa v súčasnosti nachádza v Seattli.

Vedci poukázali na nedostatky v údajnom „evolučnom strome“ s častými odkazmi na „kambrickú explóziu“, keď sa objavilo asi 40 nových kmeňov bez miliónov predchádzajúcich medzičlánkov. Zdieľať

Knihy, ktoré napísali vedci Michael Denton, Michael Behe, William Dembski, Stephen Meyer a iní, poukázali na nedostatky v údajnom „evolučnom strome“ s častými odkazmi na „kambrickú explóziu“ pred 500 miliónmi rokov, keď sa objavilo asi 40 nových kmeňov (veľkých klasifikačných skupín) bez miliónov predchádzajúcich medzičlánkov, o ktorých dokonca aj Darwin očakával, že sa objavia v archeologickom zázname.

Pridali sa i ateisti. Do kritiky neodarvinizmu sa nedávno zapojili dve knihy ateistických filozofov vedy – What Darwin Got Wrong (V čom sa Darwin mýlil) od Jerryho Fodora a Massima Piattelli-Palmariniho a Seeking God in Science: An Atheist Defends Intelligent Design (Hľadanie Boha vo vede: ateista obhajuje inteligentný dizajn) od Bradleyho Montona. Fodor a Piattelli-Palmarini sa sústreďujú na pravidelnosti v prírode založené na Fibonnacciho postupnosti, škálovacie faktory, ktoré sú násobkami štvrtiny, nervové systémy s dokonale „ekonomickými“ prepojeniami a iné zjavné plány, ktoré evolucionisti ignorujú. Takisto sa navážajú do fiktívnej „Matky prírody“, ktorú evolucionisti, zdá sa, ponúkajú miesto „prirodzeného výberu.“ Bradley Monton sa sústreďuje na neférové predpoklady kritikov ID, zvlášť obmedzovanie sa na naturalistickú metodológiu.

Evolučné vysvetlenie toho, prečo sme tu a aká bude naša budúcnosť (ak vôbec nejaká), samozrejme nie je jediným problémom pre vieru v súčasnom svete a často sa uvádzajú aj iné. No rozhodne má určitú prednosť.

Problémom však nie je evolučná teória, ktorá je asi taká spoľahlivá, ako každá iná vedecká teória, ale skôr interpretácia, ktorá sa s ňou takmer nerozlučne spája. Občas si prajem, aby jezuitského paleontológa Pierra Teilharda de Chardin jeho jezuitskí predstavení v spolu s Vatikánom neumlčali.

Teilhardove tvrdenia o účelnej evolúcii, ktorú usmerňuje samotný Kristus, ako aj o teoreticky nezvratnom procese ku „Kristogenéze“ a konečnej parúzii sa spájali s vysoko špekulatívnym (a občas problematickým) teologickým výkladom knihy Genezis, prvotného hriechu, zla a budúcnosti ľudstva. No jeho teologické a vedecké hypotézy (vrátane zvláštneho druhu energie, „radiálnej energie“, ktorá súvisí s vývojom komplexnosti a vedomia) sotva pôsobia špekulatívnejšie než niektoré hypotézy, ktoré sú u kozmológov bežné: „teória strún“, viaceré vesmíry, „skrytá energia“ atď.

Problémom nie je evolučná teória, ktorá je asi taká spoľahlivá, ako každá iná vedecká teória, ale skôr interpretácia, ktorá sa s ňou takmer nerozlučne spája. Zdieľať

Žiaľ, ako alternatíva k „teleologickým“ teóriám, ako je tá Teilhardova, sa najčastejšie ponúka neodarvinizmus, ktorý nie je len o evolúcii, ale nahrádza každý prvok zmyslu a účelnosti doktrínou čistej náhodnosti. Nachádzame sa tak v situácii, ktorú opisuje Biblia, že sa všetko pripisuje náhode:

Hriešnici... si hovoria, uvažujúc nesprávne: „Krátky je a trudný život náš... Veď len náhodou sme povstali a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli.“ (Kniha múdrosti 2,2)

V knihe The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery) som sa zaoberal filozofickou nelegitímnosťou darvinistického zdôrazňovania náhody. No nová kniha z pera informačného špecialistu Perryho Marshalla sa sústreďuje na nové matematické a vedecké pohľady, ktoré sa stavajú proti bežnému príbehu o vytváraní nových druhov „náhodnými mutáciami“: Evolution 2.0: Breaking the Deadlock Between Darwin and Design (Evolúcia 2.0: východisko z mŕtveho bodu medzi Darwinom a dizajnom) zdôrazňuje, že mutácie sú pri evolúcii vždy škodlivé a „prirodzený výber“ nikdy nemá vytvoriť nové druhy, iba eliminovať neúspešných. Takisto nie je možné mať vedecký dôkaz náhody.

Podľa Marshalla je zvláštne predpokladať „náhodu“, keď existujú viaceré spôsoby vytvárania nových druhov, ktoré fungujú podľa pravidiel. Takmer ako náhradu za Teilhardovu „radiálnu energiu“ máme vierohodné dôkazy procesov, ktoré môžeme testovať v laboratóriu a spoľahlivo vysvetľujú evolučný vývoj: symbiogenéza (zlúčenie organizmov), transpozícia (bunky si presunú vlastnú DNA), horizontálny génový transfer (bunky si vymenia DNA), epigenetika (organizmy odovzdávajú získané črty potomstvu prostredníctvom buniek, ktoré zapínajú a vypínajú sekvencie DNA) a genómová duplikácia (dva druhy sa zlúčia a vytvoria tretí).

No bez ohľadu na tieto výsledky, ktoré sa týkajú evolučných medzičlánkov, je hlavným tajomstvom, na ktoré žiadne darvinistické vysvetlenie nemáme, vznik samotného života. Podľa evolucionistky Lynn Margulisovej je „od baktérie k ľuďom menší krok než od zmesi aminokyselín k tejto baktérii“. Veľkým tajomstvom stvorenia je objavenie sa prvých buniek.

Podľa evolucionistky Lynn Margulisovej je „od baktérie k ľuďom menší krok než od zmesi aminokyselín k tejto baktérii.“ Veľkým tajomstvom stvorenia je objavenie sa prvých buniek. Zdieľať

Bunka nie je neurčitý malý fliačik, za aký ju považoval Darwin. V každej bunke máme pred sebou ozajstné „mesto“ s miliónmi proteínov, ktoré používajú signály, transportné mechanizmy, kódovacie a dekódovacie postupy, núdzové reakcie na tiesňové situácie a reprodukčné prostriedky, ktoré majú za úlohu rozličným spôsobom plniť svoju funkciu. Masívna racionálna organizácia našich buniek by mala premýšľajúcemu človeku jasne ukázať prítomnosť racionálnych skutočností, ktoré riadia život a ponúkajú reflexiu božského Logosu.

Nedávne výsledky molekulárnej biológie a štúdia bunky by mohli pomôcť zmierniť negatívny vplyv, ktorý mali neodarvinisti na vieru, obrátením pozornosti na pôvodný zdroj evolúcie, na ktorý darvinizmus ani „prirodzený výber“ nedosiahnu.

Perry Marshall preskúmal mnohé neúspešné pokusy nájsť prirodzene sa vyskytujúci kód, ktorý je príčinou života. Je presvedčený, že materialistické prístupy s takýmito kódmi prísť nemôžu, a preto na svojej webovej stránke „Natural Code“ uverejnil túto výzvu:

Natural Code LLC zaplatí výskumníkovi 100 000 dolárov za prvotný objav takéhoto kódu. Ak je novoobjavený proces obhájiteľne patentovateľný, patent(y) zabezpečíme my... Výška odmeny k júlu 2016 je 3 milióny dolárov. Vrchná hranica odmeny je 10 miliónov dolárov.

Marshall uverejnil dva pokusy o získanie odmeny spolu s kritickou analýzou, prečo sú neúspešné.

Ide o veľa, a to v nejednom zmysle.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria Natural Law: an Introduction and Reexamination (Prirodzený zákon: úvod a opätovné premyslenie, 2004) a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: Evolution and Faith, Updated.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo