Teóriu spravodlivej vojny treba aktualizovať

Teóriu spravodlivej vojny treba aktualizovať

Budovy zničené vojnou v Sýrii. Foto: TASR/AP

Veľkí myslitelia, Cicero, Augustín, Akvinský, Francisco de Vitoria, Francisco Suárez, Hugo Grotius a iní počas stáročí predkladali a rozvíjali „teóriu spravodlivej vojny“.

To, čo mali spoločné, okrem úmyslu bojovať proti nekonečnej pliage vojen, bolo štandardné chápanie toho, ako vyzerajú vojny: jeden národ s obrovskou vojenskou silou ohrozoval iný národ či národy. Tie sa potom mali rozhodovať, či sú ich vojenské zdroje primerané, či môžu túto hrozbu odvrátiť nevojenskými prostriedkami, prípadne či by ich ako posledné útočisko mohla ochrániť vojenská akcia alebo by situáciu ešte zhoršila.

Medzi princípy, ktoré zdôrazňovali teoretici „spravodlivej vojny“, patria: akútnosť hrozby, či je ešte stále možné vyjednávanie, identifikácia príslušnej autority, ktorá môže vyhlásiť a začať vojnu v rozličných druhoch vlády, či by mohli byť dôsledky vojny horšie než kapitulácia a tiež etické ohľady v súvislosti so smrtiacimi zbraňami, zaobchádzaním s vojnovými zajatcami, ublížením civilistom atď.

Všetci títo teoretici mali spoločnú víziu, že sa zhromaždia armády, občas so spojencami, bojujú s inými armádami a porážajú ich na bojisku – dokonca aj v 1. a 2. svetovej vojne, spolu so silnou pechotou a výbušninami, vzdušnými silami, ponorkami a inými produktmi modernej techniky.

Počas 2. svetovej vojny a po nej sa konflikty zmenili – jadrové arzenály, gerilová vojna, strašné smrtiace chemické a biologické látky – skrátka možnosti masakru v množstvách a v intenzite, ktoré si nikto predtým nikdy nedokázal predstaviť. Zdieľať

Tento scenár sa však začal prudko meniť počas 2. svetovej vojny a po nej – jadrové arzenály, gerilová vojna, strašné smrtiace chemické a biologické látky – skrátka možnosti masakru v množstvách a v intenzite, ktoré si nikto predtým nikdy nedokázal predstaviť. Keby mal Július Cézar alebo Džingischán atómovú bombu, možno by váhali, či ju použiť na dobytie území, ktoré plánovali obsadiť.

Prezident Trump síce koncom marca rozprával, že už „veľmi skoro“ opustí Sýriu, no minulý týždeň pohrozil, že vyšle na Sýriu rakety z dôvodu chemického útoku smrtiacim plynom na civilistov vo vzbúrencami držanom meste Dúmá. Minister zahraničných vecí Ruska tvrdí, že tento útok zinscenovala „zahraničná spravodajská služba“ a člen vyšetrovacej komisie OSN poukazuje na dôkazy, že zodpovední zaň boli vzbúrenci pokúšajúci sa vypudiť sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

Je naozaj zvláštne, že by Asad, ktorý vyhrával vojnu proti vzbúrencom, chcel teraz vyprovokovať medzinárodnú odvetu. No Spojené štáty sú spolu so spojencami, Britániou a Francúzskom, úplne presvedčené, že tento útok nariadil Asad a že musela prísť reakcia s cieľom potrestať Sýriu a odstrašiť budúce útoky podobnej povahy.

No práve tu sa „rozvážne usudzovanie“ dosť skomplikovalo (hoci nikdy nebolo ľahké, dokonca ani v jednoduchších časoch). Prvou otázkou v teórii spravodlivej vojny by bolo: jestvuje jasná hrozba voči našej krajine? USA zjavne žiadna priama hrozba zo strany Sýrie nehrozí. V skutočnosti by mohol útok na Sýriu, ktorá má za spojenca Rusko, spustiť novú studenú vojnu alebo čosi horšie.

Trumpov útok na pokraji vojny nielenže spochybňuje ústavné právomoci Kongresu vyhlasovať vojnu, ale vôbec nedbá na zdôvodňovanie vojen. A zosadenie Asada nemusí situáciu zlepšiť, ale vydláždiť cestu k prevzatiu Sýrie zo strany ISIS alebo islamistických povstalcov, čo určite nie je lepšie než Asad. Zdieľať

Prezident Trump spustil úspešný raketový útok na Sýriu v apríli 2017 a zjavne si bol istý, že sa dal zopakovať bez toho, aby rozzúril ruského medveďa. Takáto politika na pokraji vojny však nielenže spochybňuje ústavné právomoci Kongresu vyhlasovať vojnu, ale vôbec nedbá na zdôvodňovanie vojen. A zosadenie Asada nemusí situáciu zlepšiť, ale vydláždiť cestu k prevzatiu Sýrie zo strany ISIS alebo islamistických povstalcov, čo určite nie je lepšie než Asad.

Tieto zložitosti sa však neobmedzujú len na Blízky východ. Tradičná teória spravodlivej vojny sa zdá bezmocná pri riešení niekoľkých súčasných problémov a zúfalo potrebuje ďalšie rozvinutie, ak má aj naďalej usmerňovať národy a ich lídrov. Tu je napríklad pár situácií, ktoré treba pozorne analyzovať:

•   Stále je aktuálne vzájomné zaručené zničenie (MAD, Mutually Assured Destruction), v rámci ktorého by sa dve proti sebe bojujúce jadrové mocnosti mohli ľahko navzájom vyhladiť – či dokonca spôsobiť stav „súdneho dňa“, keby sa do boja zapojili iné jadrové mocnosti. Jestvuje dnes taká kríza, ktorá by oprávňovala jadrovú mocnosť vykonať na súpera preventívny jadrový útok?

•   Tisíce teroristických „buniek“, ktoré sa objavujú po celom svete. Mohla by byť proti nim efektívna akákoľvek konvenčná armáda, námorníctvo či vzdušná sila?

•   Rozšírené používanie „ľudských štítov“ – raketové odpaľovacie zariadenia umiestnené v nemocniciach, výbušniny nastražené na školách, teroristi, ktorí sa rozložia v mestách obklopených nevinnými civilistami a žiadnemu civilistovi nedovolia mesto opustiť. Čo by mohlo oprávniť zničenie nemocnice obsadenej teroristami obsluhujúcimi artilériu?

•   Možné nehody ako „stlačili sme nesprávny gombík” a chtiac-nechtiac sa začína vojna. Nedávny incident na Havaji nám pripomína, že v minulosti sa udiali podobné incidenty, ktoré mohli osud sveta spečatiť.

•   Šialení, prípadne samovražední lídri štátov s jadrovou výzbrojou, ktorým vzájomné vyhladenie neprekáža. MAD sa zakladá na predpoklade, že svetoví lídri sú racionálni aktéri, nie mizantropi či samovrahovia.

•   Džihádisti, ktorí sú pod vplyvom náboženských presvedčení odhodlaní obrátiť svet, hoci aj silou, ak bude treba.

Tradičná teória spravodlivej vojny sa zdá bezmocná pri riešení niekoľkých súčasných problémov a zúfalo potrebuje ďalšie rozvinutie, ak má aj naďalej usmerňovať národy a ich lídrov. Zdieľať

V ideálnom svete by sme sa mohli snažiť o:

•   Všeobecné jadrové odzbrojenie a absolútny zákaz šírenia jadrových zbraní – hoci je dosť ťažké predstaviť si to po tom, čo sa stalo Muammarovi Kaddáfímu, ktorý sa ochotne odzbrojil v roku 2003.

•   Medzinárodné spravodajské systémy zabezpečené proti poruche schopné prekaziť elektronicky prenášané plány na útok.

•   Odmietnutie ďalšieho stavania mešít, kým nebude na Blízkom východe prevládať reciprocita v stavaní kostolov. Prevládajúci nedostatok reciprocity uľahčil import násilných náboženských agentov pod ochranou jednostrannej „náboženskej slobody“.

Praktickými a menej idealistickými stratégiami by však napríklad mohlo byť: 

•   „Chirurgické“ bombardovanie jadrových reaktorov v „darebáckych štátoch,“ ako robil Izrael v Iraku v roku 1981 a v Sýrii v roku 2007 – čo by si vyžadovalo neuveriteľne presné spravodajské zdroje.

•   Identifikácia a zničenie všetkých chemických a biologických arzenálov, ako aj demontáž arzenálov schopných spôsobiť jadrový výbuch vo veľkej výške, ktorý spôsobí „elektromagnetický impulz“ schopný vyradiť elektrické zdroje v celej krajine.

•   Jadrový „Marshallov plán“, ktorý by ponúkal pomoc pri transformácii nebezpečných jadrových zariadení na mierové jadrové elektrárne – a tak priblížil splnenie biblického proroctva o tom, že sa z „mečov ukujú radlá“ (Iz 2,4).

•   Inšpirovať sa cieleným atentátom na Usámu bin Ládina a iných teroristov a uskutočniť atentát na najdémonickejších lídrov, ktorí jednak zotročujú svoj ľud, jednak hrozia zničením Spojených štátov.

Podľa slávnych Hodín posledného súdu, ktoré uverejňuje časopis Atomic Scientists, sa ľudstvo teraz nachádza „dve minúty pred polnocou“. Preto tí z nás, čo snívajú o svetovom mieri, cítia, že situácia je do určitej miery naliehavá. Ak nie je táto naliehavosť hrubo prehnaná, možno je načase skúsiť iný pohľad.

Nedávny diplomatický vývoj ukazuje, že v máji sa možno uskutoční bezprecedentné stretnutie medzi prezidentom Trumpom a Kim Čong-unom zo Severnej Kórey. Prezident trval na tom, že podmienkou tohto stretnutia je jadrové odzbrojenie a zdá sa, že Kim toto odzbrojenie prijíma, keď vraví, „‚Problém jadrového odzbrojenia Kórejského polostrova sa dá vyriešiť‘, ak budú USA a Južná Kórea reagovať ‚s dobrou vôľou‘.“

Môžeme po toľkých neúspešných diplomatických snahách o odstránenie jednej z najvážnejších hrozieb pre svetový mier vkladať do takéhoto stretnutia akékoľvek realistické nádeje?

Kim nie je v takej zraniteľnej pozícii, ako bol pri odzbrojovaní Kaddáfí. Má za sebou Čínu a Južnú Kóreu otvorenú pre znovuzjednotenie. Nie je úplne nepredstaviteľné, že sa na tomto území „z mečov ukujú radlá“ – hoci určite je to „iný pohľad“.

V skutočnosti by však asi tou najúčinnejšou stratégiou pre svetový mier bola tá „najnepraktickejšia“: mám na mysli bitku pri Lepante v roku 1571, v ktorej malá kresťanská flotila porazila turecké vojnové loďstvo, ako aj celonárodnú ružencovú križiacku výpravu v Rakúsku v roku 1955, ktorá viedla k odchodu sovietskych vojsk. Inými slovami celosvetovú ružencovú križiacku výpravu. Ale viem, viem – toto už je príliš „iný pohľad“.

Howard Kainz
Autor je emeritný profesor filozofie na Marquettovej univerzite. Medzi jeho ostatné publikácie patria The Philosophy of Human Nature (Filozofia ľudskej prirodzenosti, 2008), a The Existence of God and the Faith-Instinct (Existencia Boha a inštinkt viery, 2010).

Pôvodný text: Updating Just-War Theory.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo