Nová Európska komisia Spokojný Šefčovič, ohrdnutí Česi a socialistická úderka v klimatickej a energetickej agende

Zloženie novej Európskej komisie, ktoré v utorok predstavila Ursula von der Leyenová Európskemu parlamentu, prinieslo rôzne reakcie.

Vlády, ktoré neuspeli so svojimi ambíciami, sa získané menej atraktívne portfóliá snažia prikrášliť, čo, samozrejme, využíva opozícia v tej-ktorej krajine, aby výsledok rozdelenia patrične politicky využila vo svoj prospech.

Sú však aj krajiny, ktoré výrazne posilnili a dostali sa k naozaj vplyvným postom.

Návrh zloženia novej eurokomisie:

• Teresa Riberová (Španielsko) – výkonná podpredsedníčka pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod; 
• Henna Virkkunenová (Fínsko) – výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu;
• Stéphane Séjourné (Francúzsko) – výkonný podpredseda pre prosperitu a priemyselnú stratégiu;
• Roxana Minzatová (Rumunsko) – výkonná podpredsedníčka pre ľudí, zručnosti a pripravenosť;
• Raffaele Fitto (Taliansko) – výkonný podpredseda pre kohéziu a reformy;
• Kaja Kallasová (Estónsko) – šéfka diplomacie EÚ;
• Hadja Lahbibová (Belgicko) – komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť;
• Ekaterina Zacharievová (Bulharsko) – komisárka pre startupy, výskum a inovácie;
• Kostas Kadis (Cyprus) – komisár pre rybolov a oceány; 
• Jozef Síkela (ČR) – komisár pre medzinárodné partnerstvá; 
• Dan Jørgensen (Dánsko) – komisár pre energetiku a bývanie;
• Apostolos Tzitzikostas (Grécko) – komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch;
• Wopke Hoekstra (Holandsko) – komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast;
• Dubravka Šuicová (Chorvátsko) – komisárka pre Stredomorie;
• Michael McGrath (Írsko) – komisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát;
• Andrius Kubilius (Litva) – komisár pre obranu a vesmír;
• Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) – komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie;
• Christophe Hansen (Luxembursko) – komisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo;
• Olivér Várhelyi (Maďarsko) – komisár pre zdravie a starostlivosť o zvieratá;
• Glenn Micallef (Malta) – komisár pre mládež, kultúru, šport a medzigeneračnú spravodlivosť;
• Piotr Serafin (Poľsko) – komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu;
• Maria Luísová Albuquerquová (Portugalsko) – komisárka pre finančné služby;
• Magnus Brunner (Rakúsko) – komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu;
• Maroš Šefčovič (SR) – komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť;
• Jessika Roswallová (Švédsko) – komisárka pre životné prostredie, ochranu vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo;
• Marta Kosová (Slovinsko) – komisárka pre oblasť rozširovania.

Pozrime sa teda bližšie na zloženie Komisie, ako aj na to, čo sú jednotliví komisári zač – najmä tí s najväčším vplyvom.

Bruselský portál Politico uverejnil aj rozdelenie portfólií podľa súvisiacich agend s tým, ktorý podpredseda Komisie má na starosti ktorých komisárov:

O slovenskom eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi sme na Postoji písali len nedávno a jeho nomináciou na prevzatie portfólia obchodu a hospodárskej bezpečnosti sa potvrdila jeho pozícia skúseného politika bruselských salónov, keďže mu navyše zostala aj agenda medziinštitucionálnych vzťahov, ku ktorej pribudla aj transparentnosť.

Večný eurokomisár Maroš ŠefčovičV Bruseli si ho cenia pre flexibilitu, v slovenskej politike nezaujal

Erik Potocký

Prišiel síce o pozíciu viceprezidenta Komisie, agenda medziinštitucionálnych vzťahov ho však udrží v centre politického diania v európskych inštitúciách a naďalej bude pre Ursulu von der Leyenovú cenným členom exekutívy.

Obchod a hospodárska bezpečnosť je portfólio, o ktoré sa usilovalo veľa krajín – patrí doň napríklad aj colná politika, ktorá bude v najbližšom období dôležitá nielen vo vzťahu k Číne, ale v prípade víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách možno očakávať posun k ekonomickému protekcionizmu USA.

Nezanedbateľnou položkou v tejto agende bude aj aplikácia takzvaného uhlíkového cla. To by malo chrániť európskych výrobcov pred globálnou konkurenciou, ktorá nie je taká zaťažená nákladmi na emisné kvóty. Patriť sem budú ďalšie časti zelenej agendy, ako si ju sama na seba ušila EÚ.

O otázku ciel sa bude Šefčovič deliť s Holanďanom Wopkem Hoekstrom. Títo dvaja si už spoluprácu vyskúšali, keď si podelili agendu Green Dealu po tom, čo z Komisie odstúpil Frans Timmermans.

Pri Šefčovičovi sa ukázala ešte jedna vec.

Je nominantom (opäť) Roberta Fica, ktorý čelí nielen verbálnej kritike, ale aj reálnej hrozbe obmedzenia vyplácania eurofondov, napríklad pre novelu Trestného zákona či spôsob ovládnutia verejnoprávneho rozhlasu a televízie.

V bruselskom vnímaní sa Slovensko dostáva na roveň Maďarsku, kde Viktor Orbán čelí podobným výčitkám a vyhrážkam už roky.

Na rozdiel od Maďarska, ktoré dostalo ekonomicky málo významné portfólio zdravia a starostlivosti o zvieratá – a bruselské kruhy sa nijako netaja tým, že je to akási „pomsta“ Orbánovi –, sa Slovensku ušla pomerne významná agenda.

Môže to súvisieť jednak s osobnou pozíciou Maroša Šefčoviča a jeho vzťahom s Ursulou von der Leyenovou. Nemalú úlohu však zrejme zohráva aj snaha socialistov a najmä nemeckej SPD, ktorí sa stále snažia udržať si slovenský Smer aspoň na svojej vzdialenejšej orbite.

Smer hľadá nový domov v europarlamenteRokuje sa o novej ľavicovokonzervatívnej frakcii. Aké sú šance na jej vznik?

Erik Potocký

A tu už ide aj o vnútronemecké politické dôvody, keďže časť Smeru je naklonená tomu, aby spolu s nemeckou Alianciou Sahry Wagenknechtovej a ďalšími ľavicovokonzervatívnymi stranami vytvorili novú europarlamentnú skupinu.

To by mohlo na nemeckom politickom trhu posilniť ľavicovú konkurenciu SPD, ktorá sa udržiavaním lepších vzťahov so Smerom snaží túto možnosť bojkotovať.

Rozčarovanie v Česku

Portfólio obchodu, ktoré napokon dostal Maroš Šefčovič, bolo v ostatných týždňoch v hľadáčiku českej vlády Petra Fialu.

Ujať sa ho sa hotoval český minister obchodu a priemyslu Jozef Síkela, ktorý sa počas českého predsedníctva stal tvárou EÚ pri snahe o riešenie energetickej krízy. A Petr Fiala vytrvalo tvrdil, že sa Praha usiluje o silné ekonomické portfólio. To im predsedníčka Komisie údajne aj prisľúbila výmenou za podporu pre druhé funkčné obdobie pri hlasovaní v Rade a aj pri zisku dvoch europoslaneckých hlasov od ODS.

Napokon sa Čechom ušlo portfólio medzinárodného partnerstva, ktoré ani nepatrí do ekonomickej časti pavúka, ale spadá pod podpredsedníčku Kaju Kallasovú, ktorá bude de facto ministerkou zahraničných vecí EÚ. Síkelov úrad bude akousi pobočkou, ktorá má mať na starosti ekonomickú diplomaciu najmä vo vzťahu s tretím svetom.

Teda v podstate nič, čo by malo vplyv na vnútorné fungovanie EÚ, a je to v priamom rozpore s Fialovými slovami o tom, že komisariát pridelený Česku by mal odrážať pozíciu krajiny v strede Európy.

Komentátor českého Echo24 Daniel Kaiser to glosoval tým, že aj napriek poníženiu, ktoré Praha utŕžila, je to posun k lepšiemu oproti Babišovej nominantke Věre Jourovej, ktorá Česku robila „dobré meno“ najmä u susedov v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku, ktoré karhala v domnení morálnej nadradenosti bruselskej komisárky. Mentorovanie diktátorov v Afrike od Jozefa Síkelu toľko škody nenarobí, uzatvára Kaiser.

Šťavnatejšie (a necitovateľne) skomentoval na sociálnej sieti X výsledok pre Čechov český expremiér Mirek Topolánek.

Petr Fiala na rovnakej platforme pridelené portfólio označil za úspech s tým, že český komisár bude spravovať balík 300 miliárd eur a bude môcť pre české firmy hľadať príležitosti investícií po celom svete.

Antijadrová bunka

Národné úspechy a „úspechy“ v zložení eurokomisie sú jednou časťou utorkového oznámenia Ursuly von der Leyenovej.

Druhou a z hľadiska fungovania EÚ podstatnejšou je to, kto obsadil tie naozaj dôležité posty.

Najsilnejšou po Ursule von der Leyenovej sa stane španielska nominantka Teresa Riberová. Bude výkonnou podpredsedníčkou pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod.

To v preklade znamená, že bude nasledovníčkou Fransa Timmermansa, otca Green Dealu. A nielen funkcionárskou, ale aj ideologickou.

Na post prejde z pozície španielskej ministerky pre ekologickú transformáciu v socialistickej vláde Pedra Sáncheza.

Už samotný tento výber sa stretol s kritikou predsedníčky Komisie od jej materskej Európskej ľudovej strany, ktorá sa v eurovoľbách snažila uspieť (a uspela) aj tým, že sľubovala zreálnenie klimatickej agendy tak, aby v budúcnosti nebola v rozpore s ekonomickým a hospodárskym rozvojom.

Teresa Riberová je však z úplne opačného tábora. Ako španielska ministerka presadila zákon, ktorý priamo zaväzuje krajinu k nulovým čistým emisiám v roku 2050. Španielsky priemysel a odbory dotlačila k tomu, aby súhlasili s postupným vyradením nielen uhoľnej, ale aj jadrovej energie.

Teresa Riberová ako španielska ministerka pre ekologickú transformáciu dotlačila španielsky priemysel a odbory k tomu, aby súhlasili s postupným vyradením nielen uhoľnej, ale aj jadrovej energie.

Hlavný expert EPP pre klimatickú legislatívu Peter Liese podľa magazínu Politico vyzval Riberovú, aby sa vo funkcii viac zamerala na obnovu priemyslu a podporu poľnohospodárstva. Podľa neho by v žiadnom prípade nemala pokračovať v ideách Fransa Timmermansa. Ostatných komisárov vyzval, aby tomu zabránili, a to aj za cenu, že by mali ísť s Riberovou do otvoreného konfliktu.

Výber Riberovej kritizuje aj Francúzsko, ktoré trvá na ďalšej podpore jadrovej energetiky.

Sekundovať jej bude dánsky nominant Dan Jørgensen, ktorý by mal byť eurokomisárom pre energetiku a bývanie. Doteraz pôsobil ako minister pre klímu v dánskej vláde. Presadil napríklad radikálne zníženie emisií o 70 percent do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990), spoluzakladal organizáciu Beyond Oil and Gas Alliance – združenie krajín, ktoré sa snažia ukončiť využívanie fosílnych palív a budúcnosť energetiky vidia predovšetkým v obnoviteľných zdrojoch.

Riberová aj Jørgensen sa v minulom období podieľali aj na obsahu toho, s čím Európska únia chodievala na klimatické summity OSN – skoré ukončenie fosílnych palív, dotácie pre tretí svet ako kompenzácia za „klimatickú vinu“ vyspelých krajín a podobne.

Von der Leyenová sa kritiku snaží mierniť tým, že do súvisiacich portfólií okolo Riberovej postaví pravicovejších kandidátov.

„Strážnym psom“ má byť napríklad Holanďan Wopke Hoekstra ako komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast. Priemysel ako taký dostane na starosť Francúz Stéphane Séjourné (Renew), podpredseda Komisie (v jeho časti pavúka je aj Maroš Šefčovič).

Ďalšou poistkou proti príliš radikálnym riešeniam socialistov Riberovej a Jørgensena má byť aj Jessika Roswallová zo Švédska (EPP), komisárka pre životné prostredie, ochranu vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo. Európski ľudovci získali od von der Leyenovej aj poľnohospodárstvo – komisárom bude Luxemburčan Christophe Hansen.

Ak sa teda socialisti Riberová a Jørgensen v budúcnosti dostanú do sporu so svojimi pravicovými a liberálnymi kolegami, nemusí sa im podariť presadiť navrhovanú legislatívu ani v Európskom parlamente, kde sa socialisti môžu oprieť len o podporu Zelených, menšej časti Renew a niektorých členov Ľavice.

Konečné slovo majú europoslanci

Práve Európsky parlament bude v nasledujúcich týždňoch opäť kľúčovou inštitúciou. Kandidáti na komisárov prejdú tzv. hearingom na parlamentných výboroch, ktoré zodpovedajú navrhovaným portfóliám. To znamená, že jeden kandidát môže absolvovať vypočutia aj na niekoľkých výboroch. Tieto hearingy trvajú zvyčajne niekoľko hodín.

Ešte predtým však výbor pre právne záležitosti preskúma vyhlásenia dezignovaných komisárov o príjmoch, aby preveril ich integritu a možné konflikty záujmov.

Na to, aby kandidát na eurokomisára uspel, potrebuje získať aspoň dve tretiny hlasov členov výboru.

Na to, aby kandidát na eurokomisára uspel, potrebuje získať aspoň dve tretiny hlasov členov príslušného výboru.

Ak hlasovaním neprejde, dotyčná členská krajina a následne predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová budú musieť predstaviť iného kandidáta.

Doteraz sa nestalo, aby výbormi prešli všetci navrhovaní kandidáti na prvý pokus. V roku 2019 boli odmietnutí dokonca traja. Hoci sa dnes hovorí o tom, že Komisia musí byť funkčná čo najskôr, s ohľadom na krízové faktory vnútri aj mimo EÚ nie je vylúčené, že by sa situácia opäť mohla skomplikovať.

Zrejme najväčšia nevraživosť sa očakáva voči maďarskému kandidátovi Olivérovi Várhelyimu. Tu však podľa pozorovateľov existuje riziko, že by sa v prípade jeho odmietnutia Orbán takpovediac zaťal a náhradnú nomináciu zdržiaval, čím by mohol blokovať ustanovenie novej Komisie.

Po schválení vo výboroch nasleduje hlasovanie pléna europarlamentu o Európskej komisii ako celku väčšinou odovzdaných hlasov.