Smer hľadá nový domov v europarlamente Rokuje sa o novej ľavicovokonzervatívnej frakcii. Aké sú šance na jej vznik?

Prednedávnom predseda Smeru a premiér Robert Fico v jednom zo svojich videí Čo sa nezmestilo na tlačovku na sociálnej sieti hovoril o tom, že existuje možnosť vzniku novej ľavicovej politickej frakcie v Európskom parlamente.

Hoci by sa to mohlo zdať ako trucpodnik po tom, ako definitívne stroskotali snahy Smeru vrátiť sa do frakcie európskych socialistov (S&D), o tejto možnosti sa diskutuje na širšej európskej úrovni, nielen v straníckej centrále Smeru v Bratislave.

Kaliňák potvrdil snahy Smeru o novú frakciu

Europoslanec Erik Kaliňák pre Postoj potvrdil, že na novej frakcii sa pracuje. Rokovania prebiehajú a cieľom je spolupráca s národnými ľavicovými konzervatívnymi stranami.

Nechcel bližšie pomenovať konkrétne subjekty ani to, z ktorých členských krajín by mali byť potenciálni budúci partneri. Oznámenie o spolupráci bude podľa neho na stole vtedy, keď vznikne definitívna dohoda. Samotné rokovanie o novej frakcii vidí ako otázku najbližších týždňov a mesiacov.

„Ak hovorím o národných ľavicových konzervatívnych stranách, je zhruba jasné s kým by sme chceli spolupracovať. A to tak medzi zatiaľ nezaradenými poslancami, ale aj stranami, ktoré sú momentálne členmi niektorej z ľavicových frakcií,“ priblížil Erik Kaliňák.

„Najprv sme uvažovali o iných alternatívach, ktoré sa však ukázali ako nesprávne,“ hovorí Kaliňák. Spomína predovšetkým frakciu Patrioti za Európu, kde sa Smer spočiatku uvádzal ako jedna z možných zakladajúcich politických strán. 

„Hoci máme v mnohom podobné názory, ekonomicky je táto frakcia orientovaná doprava a Smer by v nej vyzeral čudne,“ vysvetľuje. Vzhľadom na zloženie tejto frakcie Erik Kaliňák predpokladá, že práve ekonomické a sociálne otázky budú zásadným sporným bodom medzi jej poslancami.

Podľa europoslanca Erika Kaliňáka ako možní politickí partneri prichádzajú do úvahy ľavicové strany medzi nezaradenými poslancami, ale aj tie, ktoré sú súčasťou skupiny Ľavica, ale aj nespokojenci v S&D.

S frakciou socialistov Smer spočiatku rokoval o tom, že by bol jej súčasťou. „Najprv sme dostali garancie slobodného hlasovania v otázkach zahraničnej politiky, prístupu k vojne na Ukrajine či v etických otázkach. Potom sa však socialisti vrátili k svojmu povýšeneckému prístupu voči nám. Teraz si už spoluprácu neviem predstaviť a myslím, že aj do budúcna je táto otázka už uzavretá,“ hovorí Kaliňák na margo vzťahov medzi európskymi socialistami a Smerom.

Podľa jeho vyjadrenia tak ako možní politickí partneri prichádzajú do úvahy ľavicové strany medzi nezaradenými poslancami, ale aj tie, ktoré sú súčasťou skupiny Ľavica. No jeho slová nevylučujú ani to, že by do novej frakcie prestúpila v budúcnosti niektorá zo strán, ktorá je dnes členom S&D.

S otázkami o ďalšom postupe rokovaní a politických subjektoch, s ktorými Smer rokuje, sme sa obrátili aj na tlačové oddelenie strany, do uzávierky sme odpovede nedostali.

Kto sú teda možní partneri Smeru, ktorých Erik Kaliňák priamo nemenoval?

Sahra Wagenknechtová ako ideový líder

Spomedzi nezaradených poslancov, spĺňajúcich kritérium národnej ľavicovej a konzervatívnej sily, je to nová hviezda na nemeckej politickej scéne – Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá má v europarlamente šesť mandátov, teda o jeden viac ako samotný Smer.

Keďže ide o hnutie, ktoré sa snaží hýbať touto časťou spektra aj na európskej úrovni, je dobré si povedať, čo sú základné piliere jej programu, prečo má blízko k slovenskému Smeru a čo z nich robí prirodzených politických partnerov.

Ide o niekoľko styčných bodov a každý má svoje nuansy, preto len heslovite.

Po prvé, ruská invázia na Ukrajinu. Sahra Wagenknechtová odmieta posielanie zbraní na Ukrajinu a žiada, aby EÚ presadzovala mierové rokovania. 

Po druhé, odpor voči rozširovaniu EÚ aj voči atlantizmu, teda prílišnému politickému spojenectvu Európy s USA.

Po tretie, napriek tomu, že BSW je politicky naľavo, ide o sociálne konzervatívnu stranu. Témy pohlavia a sexuality, ktoré forsíruje progresívna ľavica, sú podľa Wagenknechtovej príliš pretláčané, pričom odvádzajú pozornosť od skutočných problémov ľudí najmä v ekonomickej a sociálnej oblasti.

A po štvrté, BSW kritizuje aj súčasný prístup k ekologickým a klimatickým témam. Opäť, na rozdiel od progresívnej ľavice nepovažuje túto tému klimatickej zmeny za ústredný problém.

Vzostup charizmatickej Sahry WagenknechtovejTeraz sa karty premiešajú, Nemecko dostalo ľavicovokonzervatívnu stranu

Martin Leidenfrost

Smer a BSW majú spolu 11 mandátov, čo je už slušný základ pre pokus vytvoriť politickú frakciu v europarlamente. V klube musí byť minimálne 23 poslancov z aspoň siedmich členských krajín.

V hre sú aj dvaja českí europoslanci, ktorí by do predstáv Smeru programovo zapadli – Kateřina Konečná z Komunistickej strany Čiech a Moravy a nezávislý Ondřej Dostál (obaja kandidovali za stranu Stačilo!).

Do úvahy prichádza aj Maria Zachariová z gréckej strany Plefsi Eleftherias, čo možno voľne preložiť ako Smerom k slobode, ktorá sa definuje ako národná a ľavicová strana. Grécko má medzi nezaradenými aj ďalších dvoch možných členov – Kostasa Papadakisa a Lefterisa Nikolaou-Alavanosa z Komunistickej strany Grécka.

V hre sú aj dvaja českí europoslanci, ktorí by do predstáv Smeru programovo zapadli – Kateřina Konečná z Komunistickej strany Čiech a Moravy a nezávislý Ondřej Dostál (obaja kandidovali za stranu Stačilo!).

To už je 16 poslancov zo štyroch krajín.

Potenciálne by sa členmi mohli stať aj traja poslanci zo španielskeho hnutia Se acabó la fiesta, voľne preložené ako Párty sa skončila. 

Mediálne sú síce označovaní ako alternatívna pravica, ich reálne pôsobenie v Španielsku však skôr pripomína slovenské hnutie Igora Matoviča. Prezentuje sa totiž najmä dôrazom na boj proti korupcii a provokácie politického establishmentu. 

Smeru by však mohlo v tomto hnutí konvenovať to, že bojuje najmä proti španielskych socialistom, ktorí majú veľké slovo v S&D, odkiaľ slovenskú vládnu stranu „vypoklonkovali“.

Vzhľadom na programové rozdiely však zrejme nepôjde o subjekt, ktorý by mohol byť pre takzvanú starú ľavicu, ktorú predstavujú komunisti a exkomunisti, prirodzeným politickým partnerom.

Ďalší spomedzi nezávislých patria skôr medzi reálnu krajnú pravicu – napríklad S.O.S. Romania, ktorá síce podobne ako Smer kritizuje NATO, je kritická k Ukrajine a má blízko k Rusku, no je to strana tak napravo, že ju do frakcie suverenistov nechcela ani nemecká AfD. Podobne príliš napravo sú aj traja poľskí europoslanci strany Konfederácia.

Napokon je v europarlamente ešte niekoľko poslancov z libertariánskych, recesistických a influencerských zoskupení.

Ak by išlo v konečnom rátaní o tesné čísla, Smer by ešte mohol presvedčiť Branislava Ondruša, ktorý je ako kandidát Hlasu takisto medzi nezaradenými. Ten sa však viac snaží dostať medzi takzvanú štandardnú ľavicu, teda so S&D.

Vykostenie komunistickej frakcie Ľavica?

Tak ako vznik dvoch pravicových frakcií – patrioti, suverenisti – prakticky zlikvidoval dovtedajšiu frakciu Identita a demokracia, mohli by Sahra Wagenknechtová a Robert Fico takisto začať loviť medzi subjektmi, ktoré sú už zaradené v existujúcich frakciách. Napokon, potvrdzujú to aj slová Erika Kaliňáka.

Sahra Wagenknechtová vedie na európskej úrovni aj platformu s názvom Now the people!, čo má zdôrazňovať jej ľudovosť a blízkosť k problémom bežných ľudí a odlíšiť ju od salónnych pseudoproblémov, ktoré rieši mainstreamová ľavica v S&D.

Spomedzi strán, ktoré sú súčasťou tejto iniciatívy, prichádzajú pre vytvorenie novej frakcie do úvahy napríklad belgická maoistická Strana práce (Partij van de Arbeid van België/Parti du Travail de Belgique), ktorá má dvoch europoslancov, aktuálne v skupine Ľavica.

Dánska (jeden europoslanec) a švédska strana (dvaja europoslanci), ktoré sú súčasťou tejto iniciatívy, účasť v novej frakcii pred časom odmietli, čo však neznamená, že v budúcnosti nemôžu svoj názor zmeniť.

Pre konečný súčet a najmä na to, aby do klubu pribudla ďalšia členská krajina, nie je nezaujímavý ani jediný poslanec Portugalskej komunistickej strany.

Pre konečný súčet a najmä na to, aby do klubu pribudla ďalšia členská krajina, nie je nezaujímavý ani jediný poslanec Portugalskej komunistickej strany. Tá napríklad hlasovala proti odsúdeniu ruskej invázie na Ukrajinu.

Sahra Wagenknechtová ešte pred eurovoľbami hovorila o spolupráci s francúzskou ľavicovou stranou La France Insoumise – Nepoddajné Francúzsko, ktoré má deväť mandátov a bolo výraznou posilou pre frakciu Ľavica. Hoci napríklad prístup k vojne na Ukrajine spája túto stranu s preferenciami zamýšľanej frakcie, komplikuje to fakt, že takmer polovica týchto europoslancov má korene v imigrácii, čo by mohlo byť problémom nielen pre voličov BSW, ale aj Smeru.

Nádej pre Wagenknechtovú a Fica leží aj na juhu Európy. Talianske Hnutie piatich hviezd, ktoré má osem europoslancov, malo roky problém zapadnúť do niektorej z europarlamentných skupín. Toto ľavicovopopulistické zoskupenie napokon takisto zakotvilo vo frakcii Ľavica.

Ak by sme zarátali len strany najviac naklonené spolupráci v novej frakcii (Belgičania a Portugalec), dostaneme sa zatiaľ na súčet 19 mandátov zo šiestich členských krajín.

Nespokojní u eurosocialistov

Existujú však aj strany nespokojné s politikou S&D, ktoré sú stále súčasťou tejto frakcie.

Ide napríklad o Bulharskú socialistickú stranu (BSP) s dvoma europoslancami a rumunskú Stranu sociálnych demokratov (PSD), ktorá má desať europoslancov.

S týmito dvoma subjektmi by už bol naplnený jednak počet mandátov (31) a jednak by frakcia splnila podmienku členstva strán aspoň zo siedmich krajín – bolo by ich spolu osem.

Od S&D ich odlišuje ich rétorika, ktorá je viac naklonená Rusku, ale aj to, že napríklad rumunskí sociálni demokrati sa v ostatných rokoch snažia znevýhodniť homosexuálne zväzky v krajine. Na druhej strane môže byť pre PSD nevýhodou prestúpiť do neistej frakcie s malým vplyvom a vzdať sa pozície v silnej mainstreamovej frakcii. 

Nová národnokonzervatívna ľavicová politická frakcia v Európskom parlamente zatiaľ stojí na vratkých nohách. S istotou vieme iba o dvoch subjektoch, ktoré by mali záujem na jej vzniku.

Otázne je, ako by sa táto rumunská vládna strana zachovala, ak by ju S&D začali zo svojich radov vytláčať, tak ako sa to stalo Smeru.

Nová národnokonzervatívna ľavicová politická frakcia v Európskom parlamente zatiaľ stojí na vratkých nohách. S istotou vieme iba o dvoch subjektoch, ktoré by mali záujem na jej vzniku.

Ak by sa však Sahre Wagenknechtovej alebo Robertovi Ficovi podarilo prilákať ešte jednu väčšiu politickú stranu (napríklad Nepoddajné Francúzsko alebo Hnutie piatich hviezd), skupina by razom získala väčšiu politickú gravitačnú silu a mohla by presvedčiť aj strany, ktoré majú v parlamente jedného či dvoch europoslancov, aby tak naplnili kvórum siedmich členských krajín a 23 mandátov.

Príčiny krízy tradičných politických strán sa dlho hľadali najmä na pravej strane politického spektra, ktorej veľkú časť voličov oslovili populistické sily. Snahy o novú frakciu, ktorá by pospájala tradičných socialistov a komunistov, však ukazuje, že premenou prešla v posledných rokoch aj ľavica.