Podporiť denník

Týždenný výber Evy Čobejovej Dážď, vietor, zima. A smutný pohľad na záplavy v Česku

Eva Čobejová

Komentár

Už-už sa zdalo, že témou týždňa bude zase len rodina Šimečkovcov, o ktorej sa v parlamente hovorilo celé hodiny.

9 minút čítania 9 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku, pracovala v denníku Smena, SME, v týždenníku Domino Fórum a v časopise .týždeň. Je vydatá, má jedno dieťa.

Ďalšie autorove články:

17. november Sú zatvorené školy tým najlepším uctením si pádu totality?

O víťaznej knihe Anasoft litera 2025 Asi ju nestrávi každý, je to náročný čitateľský proces, ale niečo na tej knihe je

O filme Nepela Vydržať, podriadiť sa, nebyť sám sebou. Bola to zbabelosť?

Odvolávanie progresívneho podpredsedu parlamentu má byť v utorok, takže téma by ešte chvíľu mala žiť, aj keď ona už stratila grády, už je to len nuda.

Akoby dokonané odvolanie zástupcu rodiny Šimečkovcov v parlamente mal byť milý narodeninový darček od poslancov k šesťdesiatke Roberta Fica. Oslávil ju v deň, keď oslavujeme aj patrónku Slovenska, Sedembolestnú Pannu Máriu.

Veď čo iné by už tak mohlo potešiť premiéra ako poníženie mladého Šimečku? Tak sa to točilo od rána do večera.

No naozaj sa zdalo, že žiadna silnejšia téma sa už do utorka ani neobjaví. Opäť sa pri nej stalo to, čo je v prípade tejto vládnej koalícii častý úkaz. Otázka, ako sa tu státisíce prideľujú mimovládnym organizáciám, nie je celkom bezpredmetná a stála by za dobrú a aj tvrdú diskusiu.

Bolo by hodné preberať to aj verejne a prípadne urobiť v tejto veci užitočné zmeny.

Ale racio tejto témy bolo úplne potlačené osobnou vendetou Fica proti rodine Šimečkovcov. Aj preto sa celá kauza vyvinula dosť odpudzujúcim spôsobom.

Človeku by z toho mohla ostať len pachuť v ústach a pocit znechutenia zo súčasnej slovenskej politiky.

Ale táto pachuť sa celkom rozplynula, keď si človek prečítal prejav Františka Mikloška, ktorý k tejto veci v parlamente predniesol. Nie často odznievajú v parlamente zásadné prejavy, ktoré si ľudia posúvajú medzi sebou, lebo sú hodné prečítania.

Bol to zásadný postoj človeka, ktorý toho prežil veľa. Preto nemôže ostať ticho, keď koalícia tvrdo útočí na rodinu, ktorú Mikloško pozná ešte z čias socializmu. Svoj prejav predniesol s plnou vážnosťou, múdrosťou a dôstojnosťou zrelého muža, ktorý nemá žiadne veľké politické ambície, ale nechce sa mlčky prizerať, keď sa dejú zlé veci.

Nie ste tu sami a tento štát nepatrí len vám!

Odcitujme aspoň dva dôležité odkazy Františka Mikloška poslancom vládnej koalície, ktorí ho veľmi chceli vidieť vo funkcii podpredsedu parlamentu.

„Treba dehonestovať všetko, čo bolo pred rokom 1989, aby sme zostali čistí a ničím nepoškvrnení iba my, ktorí dnes vládneme. Dámy a páni, ale to nepôjde. Toto je spôsob snahy všetkých autoritatívnych vlád, že chcú na svoj obraz pretvoriť históriu, aby v nej zostali iba oni.“

„Vy máte síce silu odvolať podpredsedu parlamentu Michala Šimečku, ale nemáte silu urobiť z klamstva a demagógie ideológiu štátu. Nie ste tu sami a tento štát nepatrí len vám!“

Stačilo pár slov múdreho zrelého muža a tá dezilúzia z diania v parlamente bola zrazu preč.

Lebo tam zaznelo niečo, čo zaznieť malo. Nejeden cíti vďačnosť.

Ale napokon sa ukázalo aj niečo celkom iné.

Všetky tieto politické súboje boli zrazu malicherné, lebo už v čase, keď sa v parlamente diskutovalo, prichádzali správy od meteorológov a hydrológov, že nás čakajú náročné dni. A bolo jasné, že ľudia nebudú ani tak sledovať politické diskusie a spory, ale skôr silu vetra, množstvo zrážok či hladinu vodných tokov.

Samozrejme, hneď sme videli, že ministri Taraba a Šutaj Eštok pochopili, aké momentum sa im núka. Dostali príležitosti ukázať sa ako akční muži, ktorí vedia chrániť svoju krajinu.

Každému ministrovi, ktorý takúto príležitosť dobre využije, teda vidno ho v teréne, na krízových štáboch, na obrazovke, sa zvyšuje popularita. Je to prirodzená vec.

Minister vnútra Šutaj Eštok určite oveľa radšej rozprával o tom, čo policajti robia, aby ochránili občanov pred veľkou vodou, ako keď mal vysvetľovať po x-tý raz, prečo budú jeho poslanci hlasovať za odvolanie Šimečku.

A hlavnou témou bolo už len počasie a vody v riekach či potokoch.

Ale ani tejto téme sa politický súboj celkom nevyhol.

Šimečka vyhlásil, že minister Taraba povyhadzoval zo SHMÚ všetkých „kompetentných úradníkov“.

Keď v Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase diskutoval Šimečka a Šutaj Eštok, vyhlásil Šimečka, že minister Taraba povyhadzoval zo SHMÚ všetkých „kompetentných úradníkov“.

Tým akoby dával najavo, že SHMÚ už nemá kompetentných ľudí. A tak dáva nespoľahlivé predpovede?

Vo štvrtok sa objavil v Denníku N článok, ktorý napísal, že minister Taraba situáciu iba dramatizuje, keď hovorí o extrémnych zrážkach. Lebo vraj „to žiadny dôveryhodný meteorologický model neukazuje“.

Napísali tiež, že aj vo štvrtok slovenskí meteorológovia očakávali, že v okresoch na Záhorí budú celkové úhrny od 120 do 180 milimetrov zrážok. Teda nič mimoriadne, akurát ojedinele to niekde môže byť aj vyše 200 milimetrov...“

V texte sa odvolávali na hydrometeorológa Petra Smrtníka, ktorý situáciu naozaj nevidel vtedy ešte tak dramaticky. Ale aj meteorológovia avizovali, že namieste je opatrnosť a môžu prísť nové verzie predpovedí.

Denník N naozaj naznačoval, že to nebude také zlé, predpovede sú pre územie Slovenska vcelku optimistické, iba Taraba dramatizuje.

Ale ten článok nebol veľmi dobrým nápadom. Predsa len počasie je počasie.

Český premiér Fiala naozaj nepôsobí ako zbytočný dramatizátor, no varoval svojich občanov, že aj napriek tomu, že predpovede sa v posledných rokoch naozaj veľmi skvalitnili, stále sa vývoj počasia môže zvrtnúť nepredvídateľným spôsobom.

Dnes už vieme, že tie predpovede zverejnené v Denníku N, podľa ktorých malo padnúť 120 do 180 a len ojedinele až 200 milimetrov, boli príliš optimistické. Napríklad v Perneku na Záhorí zaznamenali viac ako 350 milimetrov, na viacerých staniciach zaznamenali meteorológovia úhrn nad 200 milimetrov.

A potom musel napríklad v Karloviciach ľudí vyzdvihovať zo striech aj vrtuľník.

Keď si však človek pozerá spravodajstvo z Česka, je mu jasné, že Slovensko nedopadlo tak zle. V Česku to je naozaj dramatické a škody budú veľké.

Zábery, ktoré sme videli napríklad z oblasti Jeseníka, boli tragické. Desiatky miest hlásili storočnú vodu a tá brala aj domy. A to už Česi po záplavách v roku 1997 a v roku 2002 investovali veľké zdroje do budovania protipovodňových hrádzí.

Smutné bolo aj to, že mnohí ľudia odmietli výzvy k evakuácii, hoci na nich apelovali aj premiér Fiala, aj minister vnútra Rakušan. Odmietli poslúchnuť, ostali doma.

A potom musel napríklad v Karloviciach ľudí vyzdvihovať zo striech aj vrtuľník.

Na Slovensku bolo zatiaľ evakuovaných podstatne menej ľudí. Ale aké by to bolo, keby výzvu k rozsiahlej evakuácii vydal Šutaj Eštok či Robert Fico? Prijali by ju aj ľudia, ktorí týmto politikom vôbec nedôverujú?

Slovensko nezažíva také dramatické chvíle ako Česko, ale ani tu to nebola a nie je selanka.

Aj preto už v nedeľu na obed Slovenská katolícka charita vyhlásila zbierku na pomoc obetiam povodní a krátko na to vyhlásila zbierku aj humanitárna organizácia Človek v ohrození.

Navyše sa ešte celá galiba nekončí, lebo v niektorých oblastiach má ešte pršať a Dunaj má kulminovať do utorka.

Vidíme divoké prírodné živly a spoznávame ich hroznú, ale aj fascinujúcu silu. Ony dokážu všetky naše malicherné spory na chvíľu odsunúť nabok – a nútia nás riešiť iba podstatné veci. Aby sa netopili ľudia, neničil majetok, aby fungovali cesty, železnice, aby bola v domoch elektrina či pitná voda.

Niekedy nie je zlé vrátiť sa k takýmto čisto základným existenciálnym otázkam. Tým nechcem povedať, že sú povodne dobré. Iba to, že nás niekedy postavia opäť nohami na zem, hoci aj riadne podmočenú.