Sociálne siete Francúzi, Nemci a najnovšie už aj Austrálčania riešia ich obmedzenie pre mladých. Už vraj nestačí len zákaz mobilov na školách

Kým rodičia riešia, či dať alebo nedať deťom smartfón a ak, tak od akého veku, jednotlivé vlády už podnikajú kroky na úrovni štátu, že je potrebné urobiť jednoducho viac, a pripravujú konkrétne legislatívne zmeny k obmedzeniu prístupu detí k sociálnym sieťam.

Vážna situácia s duševným zdravím mladých ľudí donútila politikov aktívne riešiť okrem zákazu mobilov na školách už aj obmedzenia sociálnych sietí. Odborníci teraz riešia, či sa to dá uskutočniť.

Tento týždeň vyšla správa, že austrálska vláda chce v budúcnosti povoliť deťom a mladým ľuďom prístup na sociálne siete až od určitého minimálneho veku. Táto veková hranica by mohla byť od 14 do 16 rokov, uviedol premiér Anthony Albanese.

Príslušný zákon má byť podľa neho ešte v tomto roku predložený do parlamentu. „Je to pohroma,“ vyjadril sa labouristický politik a myslel tým konkrétne sociálne siete Facebook, Instagram a Tiktok.

Austrálsky premiér však nikde neuviedol, ako sa má prístup technicky zrealizovať. Vláda v súčasnosti testuje rôzne spôsoby kontroly veku používateľov. Uvažuje sa najmä nad zavedením kroku, ktorý by donútil jednotlivé platformy, aby online získali od rodičov mladých ľudí povolenie na ich používanie.

Austrálsky premiér dodal, že chce, aby deti mali detstvo. „Vieme, že sociálne médiá spôsobujú sociálnu škodu a odvádzajú deti od skutočných priateľov a skutočných zážitkov,“ dodal Albanese. „Rodičia chcú vidieť svoje deti mimo telefónov a na futbalovom ihrisku – ja tiež,“ vyjadril sa politik.

Návrh podporila aj opozícia, ktorá chce stanoviť hranicu na 16 rokov. „Musíme dať deťom možnosť dospieť skôr, ako budú vystavené tomuto hroznému prostrediu sociálnych médií,“ povedal pre médiá hovorca Liberálnej strany David Coleman.

„Rodičia chcú vidieť svoje deti mimo telefónov a na futbalovom ihrisku – ja tiež.“

Ozvali sa kritici, ktorí sa obávajú, že zákaz nerieši ťažkosti mladých ľudí v ich podstate. Predsedníčka Austrálskej psychologickej asociácie Carly Doberová si myslí, že je to len dočasné riešenie veľmi komplikovaného a hlboko zakoreneného problému. Pre tlačovú agentúru AAP povedala, že „na internete stále existujú nenávistné prejavy a hlboko mizogýnny, rasistický a sexistický obsah“. A na deti sa naďalej zameriavajú veľmi sofistikované reklamy, ktorých jediným cieľom je presvedčiť ich, aby konzumovali rôzne výrobky a služby.

Stanovenie minimálneho veku na prístup do online sietí však môže mať podľa odborníkov vážnu prekážku. Problém by mohol nastať s ochranou údajov, ak by teraz platformy od rodičov vyžadovali, aby s ich súhlasom zverejňovali vek svojich detí. Platformy by zároveň mohli nájsť spôsoby, ako zákaz obísť.

Podobný názor vyjadrila aj Belinda Barnettová zo Swinburne University: „Ako rodičovi a výskumníkovi v oblasti sociálnych médií sa mi myšlienka obmedzenia veku detí páči,“ povedala. „V skutočnosti je však nemožné zaviesť to bez toho, aby sme o austrálskych občanoch nezhromažďovali informácie, ktoré by sme možno nemali poskytovať platformám sociálnych médií.“

Premiér Albanese na druhej strane zdôraznil, že bezpečnosť a duševné a fyzické zdravie mladých ľudí musia byť najvyššou prioritou. „Už toho bolo dosť,“ povedal. Sociálne médiá a digitálne platformy si musia plniť svoju spoločenskú zodpovednosť.

Riešia to už aj Francúzi a Nemci

V Nemecku ešte začiatkom roka ministerka pre rodinu Lisa Pausová zo strany Zelených žiadala prísnejšie vekové kontroly používania Instagramu a ostatných sietí. Strana CDU chce ísť ešte ďalej a je za tvrdý zákaz pre deti mladšie ako 13 rokov.

Hoci ministerka pre rodinu Pausová zdôraznila, že služby ako Instagram a TikTok už vo svojich podmienkach používania stanovujú minimálny vek 13 rokov, zároveň však uviedla, že „služby sociálnych médií vek pri registrácii dôsledne nekontrolujú“. „Účinná kontrola veku je kľúčovou pákou na ochranu detí a mladých ľudí pred rizikami na internete,“ povedala ministerka pre denník Welt.

Nemecké ministerstvo pripravilo metódu overovania veku, ktorá má byť šetrná k osobným údajom a ktorá ráta s tým, že sociálne médiá môžu byť naďalej používané anonymne, napríklad pod pseudonymom. Proti obmedzeniu sa však postavili sociálni demokrati a prekvapivo aj strana AfD.

Francúzi takisto riešili zavedenie vekovej hranice 13 rokov pre sociálne médiá. Mladí ľudia vo veku od 13 do 15 rokov by mali mať možnosť používať sociálne médiá len so súhlasom rodičov. Dospievajúci vo Francúzsku si môžu podľa zákona sami založiť účet na sociálnych sieťach až od 15 rokov, predtým potrebujú súhlas rodičov.

„V USA trávia mladí ľudia na sociálnych sieťach v priemere približne päť hodín denne. Koľko času zostáva na niečo iné?“

Mnohí politici sa odvolávajú na amerického sociálneho psychológa Jonathana Haidta, ktorý vo svojej kontroverznej knihe Generácia úzkosti pripisuje nárast depresií, úzkostných porúch a iných duševných ochorení predovšetkým smartfónom. Niektorí vedci Haidtovu argumentáciu kritizujú, pretože vraj výsledky štúdií neumožňujú vyvodiť takéto konkrétne závery, a vyčítajú mu, že vyvoláva morálnu paniku.

„Problémy vyvolané sociálnymi sieťami nie sú zriedkavým javom, ale masívnou vlnou utrpenia. Brutalita, krutosť, šikanovanie, sexuálne vydieranie: každý pozná niekoho, koho sa to dotklo,“ povedal Haidt v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Okrem svojich téz, že používanie sociálnych sietí má kauzálny vplyv na zlé duševné zdravie generácie Z, tvrdí aj to, že „spôsob, akým dnes deti používajú internet, brzdí ich vývoj v mnohých ohľadoch, ktoré nedokážeme úplne vyčítať zo štatistík duševného zdravia. Používanie smartfónov a sociálnych médií zasahuje do sociálneho, sexuálneho a kognitívneho vývoja, kontroly impulzov a koncentrácie“.

Používanie sociálnych médií vedie podľa Haidta u mnohých dievčat k pocitu nedostatočnosti, k perfekcionizmu a k poruchám príjmu potravy. U iných spôsobuje šikanovanie a vylúčenie, čo zohráva úlohu aj u chlapcov. „Sociálne siete takmer všetkým z nich ukrajujú toľko času, že sa menej venujú svojim priateľom a málo spia. V USA trávia mladí ľudia na sociálnych sieťach v priemere približne päť hodín denne. Koľko času zostáva na niečo iné?“ pýta sa Jonathan Haidt.

Je zástancom toho, aby deti dostali svoj prvý smartfón najskôr v štrnástich rokoch a prístup k sociálnym sieťam v šestnástich. Ako prvý krok k zlepšeniu situácie vidí sociálny psychológ v tom, aby sa školy stali miestom bez mobilných telefónov, čo je najrýchlejšie a nákladovo najefektívnejšie riešenie. „Druhá vec, ktorú by mohli urobiť, je zvýšiť vek používania sociálnych médií na 16 rokov a zaviesť povinnosť kontroly veku pre spoločnosti,“ uzatvára Haidt.