Odvolávanie Michala Šimečku Hlas v predklone pred Smerom pracuje na svojom samozničení

Po istom okúňaní sa Hlas rozhodol, že predsa len podporí odvolávanie šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Je to rozhodnutie, ktoré o strane pod vedením Matúša Šutaja Eštoka veľa naznačuje, no súčasne o nej nastoľuje aj niekoľko otázok.

Tí, ktorí dávno tvrdia, že neexistuje Smer a Hlas, ale len „SmeroHlas“, sa opäť utvrdia v tomto svojom názore. Strana, ktorú v roku 2020 zakladal Peter Pellegrini, lebo predpokladal, že Robert Fico je už len politický stroskotanec a hravo preberie jeho voličov, sa v skutočnosti zakaždým napokon zaradí do zástupu a urobí, čo na Súmračnej zavelia. Alebo inak: Hlas vždy zaberie.

Tým sa to však nekončí. Potvrdení sa budú cítiť aj tí, ktorí nikdy neuverili v možnosť, že Hlas, údajne sociálna demokracia európskeho typu, je potenciálnym koaličným partnerom pre PS a SaS. Ani že predstavitelia Hlasu sú nejako kvalitatívne iní – viac uhladení – ako smeráci. Sen o ľavicovo-liberálnej vláde, opierajúcej sa o Hlas, bol vždy akurát tak zbožným prianím.

Matúš Šutaj Eštok sa včera veľmi snažil, aby jeho zdôvodnenie podpory Šimečkovho odvolávania pôsobilo rozhodne. Bola to však rozhodnosť, za ktorou nebolo cítiť žiadnu silu. Veď čo tým jeho strana môže získať?

Tí, ktorí dávno tvrdia, že neexistuje Smer a Hlas, ale len „SmeroHlas“, sa opäť utvrdia v tomto svojom názore.

Hlas by pôsobil rozhodne, keby nepodľahol tlaku Smeru a národniarov a dokázal rozohrať okolo Šimečku nejakú vlastnú hru. Nie, reč nie je o tom, aby prevzal hru opozície. Mal hrať nejakú tretiu, vlastnú hru, ktorou by sa odlíšil tak od opozície, ako aj od koaličných partnerov. To sa nestalo. Šutaj Eštok akoby nepoznal základné pravidlo (nielen politického) marketingu: odlíš sa alebo zomri.

Inými slovami: Hlas je zbytočný, ak má byť len tieňom Smeru, ktorý stranu Roberta Fica bez odporu nasleduje, kamkoľvek sa premiér rozhodne vykročiť. Prečo by niekto volil napodobeninu, keď môže voliť originál? Načo voliť toho, kto iba nasleduje, keď možno voliť toho, kto udáva krok?!

Je to vlastne ešte horšie. Miestami to totiž vyzerá tak, že Hlas sa nielenže nevie presadiť voči silnejšiemu Smeru, ale že ho pod tlak dokáže dostať ešte aj Andrej Danko. Vyzerá ako slabosť, že Šutaj Eštok ani Pellegrini nedokážu predsedu SNS vykázať do patričných medzí a donútiť ho, aby dal stoličke predsedu parlamentu konečne pokoj. Aj keď čitateľ môže namietnuť, že Andrej Danko je len nástrojom, ktorý používa predseda Smeru na rozloženie Hlasu.

A hoci odvolávanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady môžu voliči koaličných strán schvaľovať, sotva to pomôže niekomu inému ako Michalovi Šimečkovi. Pre svojich voličov bude akurát martýrom, obeťou koaličnej svojvôle.

No skúsme zájsť ešte ďalej a predstavme si, že koaliční poslanci počas rozpravy o Šimečkovom odvolávaní predložia také informácie o verejných prostriedkoch pre jeho príbuzných, ktoré by predsedu PS donútili rezignovať nielen na post podpredsedu parlamentu, ale dokonca aj na miesto predsedu Progresívneho Slovenska.

Ani tak sa pre koalíciu nič nevyrieši. PS dokázalo životaschopnosť, hoci už má štvrtého predsedu za necelých sedem rokov. Je to preto, že PS ľudia nevolia kvôli charizmatickému lídrovi. PS, podobne ako KDH, volia voliči kvôli svetonázoru, ktorý strana má, a tváre sú až druhoradé. Keby Michal Šimečka zajtra odišiel zahanbený z politiky a na čele PS by ho vystriedal napríklad Ľudovít Ódor alebo Tomáš Valášek, preferenciami strany by to sotva pohlo, ba možno by ešte narástli.

Skrátka, odvolanie Šimečku z postu podpredsedu parlamentu koaličným stranám (a najmenej Hlasu) nič nerieši. Môže im to akurát vyrobiť nové problémy.  

Miestami to vyzerá tak, že Hlas sa nielenže nevie presadiť voči silnejšiemu Smeru, ale že ho pod tlak dokáže dostať ešte aj Andrej Danko.

Aj keď Robert Fico bude naďalej ubezpečovať, že opozícii jeden post podpredsedu parlamentu patrí a tá teda môže naň navrhnúť niekoho iného, dá sa predpokladať, že PS ani ostatné opozičné strany túto jeho hru hrať nebudú. Post podpredsedu Národnej rady teda po Šimečkovom odvolaní zostane po zvyšok volebného obdobia neobsadený. K tomu si pridajte, že koaličné strany sa nevedia zhodnúť ani na riadnom obsadení postu predsedu parlamentu. Ak pôjde o dlhodobý stav, nebude to vyzerať dobre.

Koaličné strany si odvolaním Šimečku môžu poškodiť aj na európskej úrovni. V súvislosti s trestnou novelou čelili výčitke, že európske finančné prostriedky nebudú na Slovensku adekvátne chránené zákonom. Po novom sa k tomu môže pridať výčitka, že vláda parlamentnej opozícii znemožňuje jej kontrolnú funkciu. Núkať sa budú analógie s obdobím vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998.

Apropo, Mečiar. Ten svojho času vystihol čosi podstatné stupňovaním slov: nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner...

Pozná Matúš Šutaj Eštok tento bonmot?