Vedia, čo je oxytocín, vzťahová väzba, prechádzajú sa s bábätkom v nosiči, nie je im cudzie prebaľovanie ani nočné vstávanie. Rola otca či skôr jej vnímanie a naplnenie prešlo od jednej generácie k tej ďalšej zásadnou premenou. Kým niekedy sa muži brali hlavne ako živitelia, ktorých výchovné pôsobenie bolo často obmedzené na vetu „Počkaj, keď príde otec z roboty“, mnohí dnešní muži navštevujú predpôrodné kurzy a sú naplno zapojení už aj do starostlivosti o bábätká.
K väčšej angažovanosti otcov prispelo viacero faktorov, medzi nimi systémové zmeny ako otcovská dovolenka či platená dvojtýždňová dovolenka pre otcov po narodení dieťaťa. Tieto opatrenia menia aj spoločenské nastavenia, vnímanie samotných otcov ovplyvňuje aj prísun informácií o vplyve výchovy či práca na sebe.
Otcovia už nie sú tí, ktorí občas pomôžu svojim manželkám, ale berú sa ako plnohodnotní rodičia, ktorí nechcú zmeškať dôležité obdobie v živote svojich detí. Okrem toho sa posunul vekový priemer, keď muži začínajú mať deti. Aktuálni otcovia majú potomkov neraz neskoro po tridsiatke, so svojimi manželkami žijú väčšinou sami, takže deti už nie sú starosťou ženskej vetvy rodiny, ako to bývalo kedysi vo viacgeneračných domoch.
Oproti generácii svojich otcov pre nich navyše toľko neznamená ani vzostup po kariérnom rebríčku, súčasní otcovia – mileniáli – sú známi tým, že viac ako vysoké pozície je pre nich dôležité hľadanie životného balansu medzi prácou a rodinou.

Ilustračné foto: Shutterstock.com
Staršie ročníky túto angažovanosť mladých otcov niekedy sledujú s nepochopením. Influencerka Pavla Babocká v rozhovore pre Postoj hovorila o tom, že jej manžel je naplno zapojený do výchovy, za čo sa im niekedy ujde aj nepríjemná poznámka zo strany rodiny. „Niektorí príbuzní napríklad na adresu môjho manžela hovoria, že vy muži ste už len také ženy, že my sme sa o deti toľko nestarali, to je ženská robota. Ale podľa mňa to je veľmi dobré, že deti majú prítomných ocinov, a ja sa veľmi teším, keď to vidím aj vo svojom okolí, lebo my sme otcov toľko nevideli,“ povedala Babocká. Jej manžel Martin berie zapájanie sa do výchovy a starostlivosti o deti aj ako investíciu do manželstva. „S manželkou máme deti spolu, preto by sme aj vo výchove a starostlivosti mali byť spolu,“ hovorí pre Postoj.
Nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku bojovalo za to, aby mohol byť otec prítomný pri pôrode, čo je dnes už bezplatná samozrejmosť a nemocnice sa posúvajú ďalej. Pavlovi a jeho manželke Eve sa narodila dcéra pred mesiacom. Čerstvý otec strávil s manželkou a dcérkou celý pobyt na novorodeneckom oddelení. „Myslím, že ide o novinku, ktorú ešte zďaleka neumožňujú bežne nemocnice. Ja to veľmi kvitujem. Budeme si to pamätať ako naše spoločné dobrodružstvo a vlastne to bolo aj praktické, lebo nás to už trénovalo na fungovanie v domácich podmienkach,“ hodnotí 36-ročný Pavol. Podobne ako mnohí jeho súčasníci, považuje starostlivosť o dcéru za niečo úplne prirodzené, s manželkou a dcérou zostal doma ešte niekoľko týždňov po príchode z nemocnice.
O novom leveli otcovstva svedčia aj rozšírené podcasty či rubriky špeciálne pre otcov, v mnohých mestách vznikajú skupinky či združenia, v rámci ktorých sa otcovia dávajú dokopy a spolu s deťmi vyrážajú pravidelne do hôr či za dobrodružstvom.
Päťdesiatnik Jiří Janda v texte týždenníka Respekt o otcoch, ktorí sa rozhodli ostať doma s malými deťmi, opísal svoju skúsenosť, keď zostal na rodičovskej dovolenke pred 25 rokmi. Jeho manželka končila vyššiu odbornú školu, ktorú nemohla dokončiť diaľkovo. „Vtedy to bola úplná novinka. Úradníčky na sociálke to vôbec nedokázali sprocesovať, bol som pre ne úplne za exota. A nielen pre ne, nechápali ma ani známi. Všetci okolo mňa budovali kariéry a rozhodnutie byť doma s dcérou na nich pôsobilo tak, že si nechávam ujsť vlak,“ povedal pre Respekt český fotograf a novinár. Podobne ako dnešní otcovia, ktorí skúsili načas vypadnúť z pracovného kolotoča, však Janda zhodnotil, že vďaka pauze získal od práce odstup. „Už som ju tak neprežíval, vedel som, že sú aj dôležitejšie veci.“
Aj keď muži na otcovskej dovolenke tvoria na Slovensku aj v Česku malé percento, rozhodnutie muža zostať s dieťaťom už nie je ani v slovenských podmienkach úplne nezvyčajné. Bežnejšia je u nás prax, že s malými deťmi zostanú doma niekoľko mesiacov spolu obaja rodičia, keďže napríklad muž si môže uplatniť otcovskú dovolenku na staršie dieťa a žena je na rodičovskej dovolenke s druhým, pokiaľ deti nechodia do škôlky.
Tomáš Uher z Malaciek a jeho manželka majú štyri deti. Tridsaťdvaročný lekár bol na otcovskej dovolenke spolu s manželkou dvakrát plných šesť mesiacov, po narodení štvrtého dieťaťa mohol zostať s manželkou po pôrode doma dva mesiace. „Podľa mňa by to mal zažiť každý otec, aby pochopil, aké to je náročné, nielen fyzicky, ale aj psychicky, a to hlavne vo viacpočetných rodinách. Každý deň je rovnaký, nevieš, či je sobota alebo utorok, a hlavne je veľmi frustrujúce, keď upraceš, deti to rozhádžu, navaríš, deti to zjedia a tak ďalej, stále dookola to isté,“ hovorí pre Postoj Tomáš Uher.
Hovorí, že z detstva si pamätá svojho otca, ako prišiel domov večer z práce, čo bol jeho hlavný vklad do domácnosti. Podľa vlastných slov je do chodu domácnosti zapojený viac, ako bol jeho otec, aj keď to ani zďaleka nie je 50 na 50. „Osobne ma veľmi baví byť pri výchove detí, rodinu mám v rebríčku hodnôt vyššie ako pracovné ambície, preto by ma veľmi frustrovalo, keby bol model výchovy rovnaký ako v minulosti a všetko bolo na matke a mojou úlohou bolo len pracovať. Uvedomujem si, že ma deti aj manželka potrebujú najviac teraz, keď sú deti maličké, keď sa buduje ich charakter, vlastnosti a tiež keď je starostlivosť a logistika náročnejšia,“ hodnotí mladý lekár.
Viac času s rodinou a väčšiu angažovanosť umožňuje dnes mnohým otcom aj flexibilnejší pracovný čas. Deti mužov, ktorí sa od čias pandémie nevrátili do kancelárií, napríklad nezažili otca chodiť do práce a takéto rodiny spolu tvoria nepomerne viac času. Mnohí „homeofficoví“ otcovia neváhajú cestovať s malými deťmi a manželkou po svete. „Chvíle do veku piatich rokov života sú pre dieťa kľúčové, aj keď si ich nebude pamätať. Dieťa vtedy vstrebáva a nasáva, snažím sa mu preto venovať čas aj na úkor práce a iných svojich hobby, lebo viem, že tento čas pominie. Na cestách sme preto, aby sme vytvorili čo najlepšie puto medzi nami, aby deti videli iných ľudí, iné jazyky a kultúry, aby v dospelosti vedeli, že svet nie je čierno-biely,“ povedal v minulosti pre Postoj architekt a podnikateľ Pavol Šiška, ktorý s manželkou a troma deťmi cestoval po Európe.

Klinická psychologička Martina Šadláková si myslí, že mladšia generácia má omnoho lepšie povedomie o psychickom prežívaní, viac informácií z internetu aj z úprimných rozhovorov medzi sebou. V období komunizmu sa o veľa veciach nerozprávalo, a tak rodičia pri výchove vychádzali hlavne z modelu, ktorý videli u svojich rodičov.
„Je rozdiel, či je muž pri pôrode a zažije autenticky zrod dieťaťa, ako keď to má prerozprávané. Podobne je iné, keď mu žena rozpráva, ako ich malý syn celý deň pišťal, ako keď zažije prevádzku domácnosti od rána do večera. Inak vníma starostlivosť o rodinu a aj vzťah s dieťaťom môže naberať na obrátkach,“ hovorí Šadláková pre Postoj. Muži sa podľa nej vďaka tomu, že vidia, čo zahŕňa starostlivosť o deti a domácnosť, stávajú emočne zdatnejšími, emočne dozrievajú a sú v tomto ohľade pre ženy lepšími partnermi.
Tradičné rodové roly však majú podľa nej svoj zmysel a nie každý muž napríklad dobre zvláda to, že sa vzdá načas roly živiteľa rodiny. „Stretávam sa s tým v praxi, aj keď to nie sú niekedy otvorene pomenované veci. Muž nevie povedať, čo mu je, ale nie je mu dobre. Alebo žena je veľmi unavená, pričom muž od nej očakáva pozornosť. Manželia idú do toho s tým, že sme nad vecou, je to v poriadku, dohodli sme sa, je to na konkrétne obdobie, ale stále do toho vstupujú vzorce rodičov, ktoré máme v sebe, príbuzní to navyše komentujú,“ hovorí psychologička, ktorá sa venuje párovému poradenstvu.
Keď manželia zvažujú, že muž zostane s dieťaťom na rodičovskej, odkomunikovať podľa psychologičky treba do detailov, čo ho reálne každý deň čaká. Podstatné tiež je, aké domáce práce bude mať kto na starosti. „Stáva sa, že muži ostanú na materskej, ale aj tak je všetko na žene, čo pre ňu môže predstavovať kolapsový stav. Takáto žena musí priniesť domov peniaze, ale okrem toho jej zostáva celá domácnosť,“ dodáva Šadláková.
Podľa talianskych terapeutov Rina a Rity Ventrigliovcov by sa muži nemali cítiť nútení do rolí, ktoré im nie sú prirodzené. „V praxi stretávam páry, kde sa žena natoľko ponorila do pracovného sveta, že sa muž stáva ,paňou v domácnosti‘. Vidím to napríklad v nemocnici, ženy lekárky sa často ocitajú v situácii, keď sa muži starajú o deti a ony sú ako mamy takmer neprítomné. Pripúšťam, že existujú vzťahy, kde to obom vyhovuje, ale vo väčšine prípadov je to problém,“ povedala Rita Ventrigliová v knihe Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť.

Zapojenosť otcov je trend, ktorý môže veľmi pozitívne ovplyvniť vzťahy v rodine. Manželia by si však podľa psychologičky mali dať pozor, aby sa rozdelenie úloh a povinností nezvrhlo na delenie v štýle fifty – fifty. „Keď sa vo vzťahu začne riešiť spravodlivosť a vyratúvanie typu ,ja som bola včera vonku s dieťaťom, ty ideš dnes‘ viac ako láska či darovanie sa, je to signál, že tam začína niečo škrípať, je to príznak frustrácie,“ hovorí psychologička Šadláková s tým, že vtedy treba hľadať spôsoby, ako frustráciu minimalizovať. Podobne ako mamy by mali mať pravidelný čas pre seba, ani muži by popri rozvíjaní vzťahov a investovaní času do detí nemali opustiť svoje aktivity a potreby.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.