Influencerka Paula Babocká Písali mi, že kresťanská žena sa nemá líčiť. Radšej už vieru žijem viac osobne

Paula Babocká sa na svojom youtubovom kanáli Pauli Beauty primárne venuje témam zo sveta krásy a kozmetiky, ale prirodzene sa jej videá dotýkajú aj osobnejších tém.

Cez ne odhalila svoje hodnotové nastavenie i to, aké dôležité miesto v jej živote má viera v Boha, nerozlučnosť manželstva a výchova detí v kresťanskom duchu.

„Vieru som mala vo svojom živote vždy prítomnú, a keď časom začali byť moje videá čoraz viac osobné, nechcela som túto časť svojho života vynechať,“ hovorí v rozhovore pre Postoj Paula Babocká.

Pre svoj záujem o módu a svet krásy však nie vždy našla v konzervatívnom prostredí pochopenie a stretla sa s mnohými predsudkami.

„Ľudia majú tendenciu veľmi zaškatuľkovávať, čo sa mi nepáči. Stretla som sa s ohlasmi, že kresťanská žena by sa nemala líčiť, že sa nesmiem takto prezentovať, že som zlý príklad pre kresťanské ženy.“ Aj preto sa rozhodla svoju vieru prežívať skôr osobne.

Paula Babocká je mama troch chlapcov. Rozprávali sme sa, ako sa jej podarilo zladiť videá na sociálnych sieťach so súkromím svojej rodiny, ako sa zmenil jej „ženský“ pohľad na svet príchodom troch malých chlapcov i o tom, prečo je pre ňu dôležité pravidelne si nájsť popri malých deťoch čas, ktorý strávi len so svojím manželom.

Ako ste začali s videami na sociálnych sieťach?

Začalo sa to na vysokej škole, keď som prišla do Bratislavy a stretla sa s teraz už mojím manželom. On mi dal ten prvý podnet. Vravievala som mu, že sledujem videá dievčat na sociálnych sieťach, páčilo by sa mi takéto videá tvoriť, len sa hanbím, čo si kto o mne pomyslí.

On ma presvedčil, aby som to skúsila a že uvidím, či sa to chytí, bol taký môj prvý podnet. Najprv to boli také klasické videá, ako začínala väčšina dievčat, rôzne recenzie, skúšanie produktov, mejkapov, preto sa to aj doteraz volá Pauli Beauty. Časom sa z toho stali vlogy zo života.

Dnes ste jednou z mála influenceriek, ktoré sa hlásia ku konzervatívnemu alebo kresťanskému prostrediu. Plánovali ste od začiatku sa takto profilovať?

Vôbec. Vyplynulo to akosi prirodzene. Som veriaca, vyrástla som vo veriacej rodine a v Krupine, odkiaľ pochádzam, som viedla eRko s deťmi, mládežnícke stretnutia, mávali sme tábory, organizovali sme nedeľné stretká pre deti.

Vieru som mala vo svojom živote vždy prítomnú, a keď časom začali byť moje videá čoraz viac osobné, nechcela som túto časť svojho života vynechať.

Ale stále sa držím tém, ktoré sú na mojom youtubovom kanáli primárne, teda beauty témy a lifestylu. Necítim, že by som mala byť nejaký kazateľ.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Z konzervatívnych kruhov sa však ozývajú aj kritické hlasy, že vo vašich postoch už veľmi vašu životnú filozofiu necítiť, že je to o kráse. Ako reagujete na takéto ohlasy?

Vnímam to tak, že moju vieru vidieť najmä z mojich činov. S manželom sme zosobášení, vychovávame deti vo viere, chodíme v nedeľu spolu na svätú omšu, ale zároveň cítim, že niekedy chcem svoju vieru vnímať ako osobnú.

Moja skúsenosť je, že ľudia majú tendenciu veľmi zaškatuľkovávať, čo sa mi nepáči. Stretla som sa s ohlasmi, že kresťanská žena by sa nemala líčiť, že sa nesmiem takto prezentovať, že som zlý príklad pre kresťanské ženy.

Odradili vás tieto reakcie?

Mala som v sebe také obdobie, asi pred rokom alebo dvoma, keď bolo pre mňa v tomto  smere ťažké, či to riešiť alebo nie. Ale uzavrela som si to, že vieru chcem prežívať hlavne vo svojom srdci a vo svojej rodine. Aj keď spomeniem, že som veriaca, tieto témy nechcem nejako intenzívne riešiť, lebo potom vznikajú veľké emócie a nemám kapacitu riešiť všetky ich dôsledky.

Keď sa chce kresťanská žena cítiť pekná a chce sa páčiť, vníma to naše prostredie ako niečo negatívne?

Je to rôzne, niektorí to aj chápu, ale sú aj tie ultrakonzervatívne reakcie. Napríklad keď som si obliekla crop top, pričom som mala nohavice s vysokým pásom, takže bol odhalený len párcentimetrový pás tela, zniesol sa na mňa obrovský hejt, že ako môže žena, ktorá sa prezentuje ako kresťanka, toto nosiť.

Ako zmenilo vaše pôsobenie na sociálnych sieťach materstvo? Ovplyvnilo to vaše témy?

Nechcela som, aby sa stalo, že keď sa stanem mamou, nebudem riešiť už nič iné len fľaštičky, cumlíky, príkrmy a podobné veci, stále som chcela, aby zostal môj ženský „beauty web“.

Keby som sa preorientovala len na čisto materské témy, bolo by to veľmi krátkodobé. Príde ku mne úplne iné publikum, ktoré žiada len tieto témy, a keď časom deti vyrastú, nebudem mu mať zrazu čo ponúknuť.

Chcela som si udržať dievčatá, ktoré tam prišli pre moje prvé témy – beauty témy. Ale teraz, ako mám dvojičky, hlavne keď točím vlogy zo života, nedá sa to opomenúť. A je to prirodzené, je to môj život, ktorý má takýto vývin, a nesnažím sa to umelo vylučovať z videí. Zároveň však nechcem, aby sa to premenilo na „mama kanál“.

Viaceré influencerky, ktoré sa stali mamami, sa snažia o vtipné videá so strasťami materstva – neporiadok, nevyspatá mama, večerný pohár vína na uvoľnenie. U vás je to inak, všetko je skôr pokojné, čisté, usporiadané. Skutočne je váš život s malými deťmi taký idylický, ako na videách pôsobí?

Poučila som sa pri prvom dieťati, že netreba ísť so všetkými trápeniami na internet. Nevedela som vtedy, ako s tým pracovať, že sa všetko zmení vo vzťahu s manželom, prišiel nový človek, zrazu sa celý deň krútil okolo dieťaťa.

Bola som veľmi nevyspatá, doma bol neporiadok, bola som frustrovaná z toho, že nemám vôbec čas editovať si videá, a s týmto som chodila aj do videí a spomínala som to.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Aké boli reakcie?

Zrazu som ten problém neriešila len ja, ale riešili ho tisícky ľudí. A to bolo ešte horšie, bolo to, ako keby som v tom probléme bola zotrvávala ešte aj cez tie komentáre.

Mala som pocit, že sa to nedá zvládnuť. Že ma teraz všetci kritizujú, že sa neviem obetovať a neviem zvládnuť nedostatok spánku. Že to je normálne, že mama nespí.

Teraz pri dvojičkách som si povedala, že áno, spomeniem, že sme mali ťažkú noc alebo že teraz je to celé náročnejšie, napríklad teraz riešime separačnú úzkosť, ale už sa nechcem okolo toho krútiť.

Naučilo ma to nechodiť so svojimi problémami na internet.

Napriek tomu pôsobíte, že to s malými dvojičkami zvládate perfektne.

Pripravilo ma to, že sme mali pred nimi prvé dieťa. To ma zatriaslo, bol to šok. Preto som sa na dvojičky už nejako mentálne nakoučovala. Uvedomila som si, že keď deti v noci nespia, som odpísaná na celý deň, všade je neporiadok, nevarím, jedlo riešim cez donášky a nebudem sa ubíjať, že som to nedala a nespravila všetko sama. Nie je deň ako deň.

Kde máte nastavené hranice, čo ukážete zo svojho súkromia a čo už nie?

Všetko to prišlo časom, na začiatku to bol pokus – omyl, kým sme prišli na to, kde sú tie hranice u nás doma. Ukazujem na sociálnej sieti aj deti, ale zároveň nechcem, aby to bolo len o nich.

Neskrývam ich tváričky, ale chcem si zachovať zdravý postoj. Nezdieľať o nich všetko. Napríklad keď sú v ťažších situáciách alebo sa deje čokoľvek, čo by ich mohlo do budúcna zahanbiť, je to pre mňa stopka. Vtedy ich netočím, nefotím, nezdieľam.

Rovnako aj niektoré naše manželské záležitosti, keď máme nejaký problém alebo niečo riešime, tak s tým nejdem na sociálne siete.

A ako máte nastavené hranice vo svojom rodinnom živote?

Veľmi si už cením spoločný čas, keď sme doma všetci piati. Vtedy to v žiadnom prípade nie je čas, kedy idem točiť. Je to náš čas, keď si užívame samých seba navzájom.

Snažím sa držať istý odstup, sociálne siete sú moja práca, natáčam sa hlavne ja. A môj osobný život sa síce občas s tým všetkým prelína, ale je to niečo, čo je pre mňa posvätné.

Neobávate sa možného nebezpečenstva, ktoré plynie so zverejňovaním detí na sociálnych sieťach? Nemáte obavy, že vám neskôr budú vyčítať, že časť ich detstva sa stala verejnou?

Mám z toho obavu, možno väčšiu ako môj manžel, ale momentálne to je na vzájomnej dohode. Manžel je so súčasným stavom viac-menej v pohode. Keby mi povedal, že nie, deti viac zverejňovať nebudeme, rešpektujem to. Ale keďže sme sa dohodli, že to budem robiť v zdravej miere, je to v poriadku.

Je vysoká pravdepodobnosť, že naše deti budú ešte viac zdieľať svoj život, ako ho zdieľame my, ale nevieme to naisto. Ale nejaké zábery v plienočkách, v plavkách, pri bazéne, s tým som veľmi opatrná. To sú pre mňa veľké strašiaky.

Zároveň sa snažím zachovať súkromie okolia nášho bývania, nefotím výhľady z okien. Určite treba byť v týchto veciach opatrný.

Foto: Postoj/Marka Zacková

Venujete sa najmä svetu krásy a kozmetiky. Zrazu vám prišli do života traja malí chlapci. Čo vám prinieslo materstvo s chlapcami a ich „exkurzia“ do chlapčenského sveta?

Vždy som si myslela, že budem mať dievčatá, ale život ma prekvapil. Teraz si už neviem predstaviť, aké by to bolo mať dievčatko, je to úplne iné. Všade samé autíčka, skladačky, lego, všetko musí mať akciu a dynamiku. A keď vidím niekedy, ako sa dievčatká hrajú s bábikami a servírujú čajík, žasnem, aké je to pokojné. (Smiech.)

Teraz som za chalanov veľmi rada. Niekedy sa ma niekto aj opýta, či ma to nemrzí, že nemám dievča, ale ja to beriem, že tak to je a tak to malo byť, a veľmi sa z toho teším. A zároveň ma to obohacuje, že ja mám moje ženské záležitosti a môj svet kozmetiky, a možno keby som mala dievča, tak by bolo strašne márnivé, lebo by som ho do tohto sveta pritiahla od mladého veku.

Popri rodičovskej dovolenke robíte na svojich vlogoch, ale ste pre svoje deti stále prítomná. Aký je váš názor na zotrvanie pri deťoch počas celých troch rokov, ako je to na Slovensku umožnené?

Za mňa osobne sú tri roky príliš dlho. Pri prvom dieťati som cítila, že po tých dvoch rokov mu neviem ponúknuť, čo by potrebovalo. Už tu bola potreba ísť na chvíľu do kolektívu, mať organizovaný čas od nejakého pedagóga.

Sú mamy, ktoré si vedia veľmi pekne zmanažovať doma aktivity a čas s dieťaťom, prichystať mu všelijaké zábavky, ale ja som cítila, že to už neviem ponúknuť.

Do toho prišlo tehotenstvo s dvojičkami.

Aj preto začal starší syn chodiť do škôlky, keď mal dva a pol roka. Cítila som, že je to už dobré. Krásne zvládol adaptáciu, podľa mňa lepšie, akoby to bol zvládol v staršom veku. Bola som v tom čase už tehotná a fyzicky som nevládala organizovať mu deň.

Keby som bola mala nablízku pomoc, starých rodičov alebo niekoho, kto by mi bol vedel s ním pomôcť, boli by sme to zvládli aj do tých troch rokov. Ale cítila som, že sa už trochu potrebujem aj realizovať a vrátiť sa do niečoho aspoň v tom čase, kým bol syn v škôlke.

Súčasne som si počas tehotenstva potrebovala oddýchnuť pred pôrodom a pripraviť sa na príchod dvojičiek.

Prvý rok je veľmi dôležité stráviť s dieťaťom, maminka je preň vtedy celý svet, ale tri roky sa mi zdajú už trochu dlho.

S manželom ste sa zoznámili v Kolégiu Antona Neuwirtha. V jednom zo svojich statusov ste zo žartu odporučili ženám, že to je to správne miesto, kde sa dá nájsť skvelý manžel.

Áno, aj som dostala odozvu z kolégia, že ich prezentujem ako zoznamku, kde sa dá dobre zoznámiť. (Smiech.)

Je pre vás dôležité, aby partner a budúci manžel mal rovnaké hodnotové nastavenie?

Pre mňa to bolo úplne kľúčové. Vedela som, že s niekým, kto nebude mať svetonázor ako ja, sa nikdy nezharmonizujeme natoľko, aby sme boli spolu spokojní a šťastní celý život. Preto som si hľadala manžela, ktorý bude veriaci, ktorý bude rovnako vidieť veci a pre ktorého bude dôležité, že deti budeme vychovávať vo viere, že to bude vnímať rovnako.

A keď si chce človek nájsť takého partnera, tak musí ísť na miesta, kde sa takíto ľudia stretávajú. Lebo len tak na diskotéke, no môže sa stať, že na takého človek natrafíte, ale pravdepodobnosť je oveľa nižšia.

Ja som vedela od kamošiek, že si v kolégiu našli dobrých partnerov, neskôr manželov, a vyšlo to aj mne. (Smiech.)

Foto: Postoj/Marka Zacková

Vy aj vo svojich vlogoch zdôrazňujete, aké je pre vás dôležité vytvoriť si aj popri malých deťoch priestor, v ktorom budete len vy dvaja. Ako to dokážete realizovať, keď – ako ste spomínali – nemáte nablízku pomoc rodičov?

Z rodiny pomoc nemáme, ale našli sme si dvakrát do týždňa stráženie detí. Keď je najstarší syn v škôlke a dvojičky majú stráženie, chce to síce manažment, aby sme to zladili aj s manželovým harmonogramom, ale snažíme sa to mať za našu prioritu.

Snažíme sa, aby sme si aspoň raz za dva týždne vedeli niekde sami dvaja v pokoji sadnúť na kávu alebo sa prejsť a porozprávať sa o tom, čo ten druhý prežíva.

Pretože keď to zrátam, že by sme za celé tie roky, čo som na materskej, nemali nejaký súvislý rozhovor, tak by sa mohlo stať, že sa odcudzíme a nebudeme riešiť nič iné, len logistiku domácnosti. O tom manželský život nie je, je to stále o nás dvoch.

Stále si pripomíname, že naše deti jedného dňa od nás odídu a ostaneme len my dvaja. Chcem, aby sme sa vedeli spolu zasmiať, aby sme riešili aj niečo iné, ako kto koho vyzdvihne zo škôlky a čo treba nakúpiť či doma opraviť. Snažíme sa, aby sme stále živili svoj vzťah a aby nám to vydržalo spolu do konca života.

Zmenilo rodičovstvo vaše manželstvo?

Veľmi. Predtým to bolo len o nás dvoch a teraz je to aj o nás dvoch. Keď sú teraz deti malé, väčšina všetkého sa točí okolo nich. Väčšina dňa, väčšina povinností, nákupov a podobne. Je to obrovská zmena a chvíľu to aj trvalo, kým sme to zosúladili.

Ale musím povedať, že mám úžasného manžela, ktorý je veľmi chápavý a chce byť prítomný. Niekto povie, to máš super, že ti vie manžel postrážiť deti. Na to odpovedám, že môj manžel mi nevie postrážiť deti, on sa vie o ne postarať, on je plnohodnotný rodič rovnako ako ja. A som za to veľmi vďačná a šťastná, že to takto mám, lebo to asi nie je úplnou samozrejmosťou v každom manželstve.

Rola otcov sa v súčasnej spoločnosti postupne mení, mladí muži sa už prirodzene aktívnejšie zapájajú do starostlivosti o dieťa. Vidíte tento trend vo svojom okolí?

Veľmi. Často nám to staršia generácia až nepekne vyhadzuje na oči. Niektorí príbuzní napríklad na adresu môjho manžela hovoria, že vy muži ste už len také ženy, že my sme sa o deti toľko nestarali, to je ženská robota.

Ale podľa mňa to je veľmi dobré, že deti majú prítomných ocinov, a ja sa veľmi teším, keď to vidím aj vo svojom okolí, lebo my sme otcov toľko nevideli. Starali sa o živobytie a po práci už mali svoj program. To, že teraz muži trávia čas s deťmi, že sú prítomní ako otcovia, vnímam ako veľmi pozitívny trend.